Partneri Zuzana Kanócz (43) a Juraj Loj (39) nám úprimne priznali, že aj oni sa občas v rodičovstve cítia bezradne. Ak náhodou pochybia, vedia si priznať chybu a zároveň sa ospravedlniť.
Opýtam sa ešte na deti. Pozorujete na niektorom z nich umelecké vlohy? Nemyslím konkrétne len herecké.
Zuzana: Deti sa zatiaľ venujú zo všetkého trošku. Izabella (7) veľmi pekne kreslí. Má zvláštne videnie a kresby zachytáva z rôznych uhlov, čo je zaujímavé. Všetky jej obrázky si starostlivo odkladáme. Práve pre jej nadanie sme ju dali na výtvarnú, ale nebavilo ju to, preto tam prestala chodiť.
Juraj: Lucas (10) zas chodil na bubny, na gitaru, na klavír…
Zuzana: Ich skrátka baví všetko, ale len chvíľu. Najskôr sú pre niečo zapálení, potom s tým seknú a po čase sa k tomu vrátia, čiže ich nechávame, kým sa v niečom nájdu. Ale Izabella je aj pohybovo zdatná. Robí vzdušnú akrobaciu, tá ju zatiaľ baví. Aj Lucasa zatiaľ baví šport.
Juraj: Leyla (4) je všestranná, ide do všetkého.
Zuzana: (Smiech.) Má však ešte len štyri rôčky. Rada napodobňuje starších súrodencov.
Tým, že sú traja, aký majú medzi sebou vzťah?
Juraj: Samozrejme, že sú hádky, a keď to nastane, vedia o tom všetci.
Zuzana: (Smiech.) Pri téme talentu sme zabudli spomenúť, že Leyla má veľmi výrazný hlas. Asi ako Janis Joplin. Taký zastretý, naozaj krásny, no je aj veľmi silný. Keď ešte bola bábätko, pamätám si, že medzi ňou a staršími deťmi bol výrazný rozdiel v tom, keď plakali ony a keď začala plakať Leyla. To boli také decibely… Je zaujímavé, že jej to zostalo doteraz.
Juraj: Hovorievame jej – ak potrebuješ, plač, ale, prosím ťa, nekrič. (Smiech.)
Zuzana: Deti spolu vychádzajú veľmi dobre, všetci sa ľúbia. Lucas ich ochraňuje, keď treba. Aj teraz na prázdninách boli s partiou detí, vybrali sa napríklad nakŕmiť na kopci nejakého osla a potom sme už len počuli plač a videli sme Lucasa, ako nesie Leylu na chrbte s krvavým kolienkom. Stará sa o obe sestry. (Úsmev.)
Takže ich vediete k tomu, aby spolu vychádzali.
Zuzana: Myslím si, že k láske ich netreba viesť. Deti sa prirodzene ľúbia. Skôr je potrebné ukočírovať, keď sa medzi sebou dostanú do konfliktov. Samozrejme, aj tieto konflikty sú prirodzené, len ony k nim ešte nevedia pristupovať, riešiť ich ani spracovávať. Keď je pri nich dospelý, ktorý ich dokáže nasmerovať tak, aby z daného problému žiadne dieťa neodišlo ponížené, potom daný súrodenec nemá dôvod nemať toho druhého rád.
Pekne ste to opísali. Študujete popri rodine, práci aj nejakú psychologickú literatúru?
Zuzana: (Smiech.) Psychológia ma zaujímala vždy, ale odkedy som otehotnela – tam sa to v podstate celé začalo, odvtedy sa pohybujem v tejto sfére.
Čo to znamená?
Zuzana: Čítam psychologickú literatúru, aj keď bolo obdobie, keď som čítala menej, lebo deti boli maličké, no opäť nastáva čas, keď môžem znovu čítať. Zaujíma ma psychologická literatúra a prečítala som o výchove niekoľko kníh. A nielen ja, ale aj Juro ich čítal hlavne v čase, keď sme sa stali rodičmi prvýkrát. Mňa táto téma zaujíma naďalej.
Čo konkrétne?
Zuzana: Zaujíma ma človek všeobecne. Chcem vedieť, ako funguje jeho myseľ, duša, emócie, ako je to všetko vzájomne prepojené. Zaujímam sa aj o to, kto aký je, pretože každý z nás sa na tento svet narodil s určitými vlohami a niečo získal vonkajšími vplyvmi. Zaujíma ma, ako tieto vplyvy na človeka pôsobia.
Juraj, dáte sa ovplyvniť, lepšie povedané, inšpirovať informáciami, ktoré si Zuzka naštudovala?
Juraj: Ako kedy a ako v čom. Závisí aj od toho, ako som energeticky nastavený. Keď mám napríklad konflikt s deťmi, sú chvíle, keď mám energiu riešiť ho tak, ako by som chcel, a som rád, že takéto informácie som si predtým načítal aj ja, lebo v konečnom dôsledku konflikt vyriešim zmysluplne. Ale občas sa mi stáva, že nemám toľko energie a konflikt vyriešim „hulvátsky“. V preklade to znamená, že nakričím na deti, ale aj keď sa taká vec stane, vždy sa im za to prídem ospravedlniť. Deťom poviem, že som zlyhal, mal som celú situáciu riešiť inak, ale do budúcna by som bol rád, keby sa to neopakovalo a daný konflikt by sme aj z mojej, aj z ich strany, vedeli vyriešiť inak.
Ak nastane nejaký problém, nikdy ho nenechám tak, že sa vykričím a tým sa hádka skončí. Snažím sa v sebe hľadať, prečo sa to stalo, či som mal vôbec právo takto reagovať, a keď mám pocit, že som to prehnal, vždy sa ospravedlním. Myslím, že pre deti je podstatné vidieť, že ich rodič – vzor, je len človek a dokáže si priznať chybu, pretože danú situáciu nevyhodnotil správne. Podľa mňa je to veľmi dôležité pre ďalšie fungovanie detí v medziľudských vzťahoch.
Zuzana: Ešte dodám, že zároveň tam nie je potom priestor na to, aby v detských hlavičkách vznikali rôzne domnienky typu – rodič na mňa kričal, lebo som zlý, lebo som taký, onaký… Deti si často dávajú za vinu veci, za ktoré nemôžu. Prípadne si myslia, že nie sú ľúbené, preto je dobré, keď každý konflikt, ktorý v rodine nastane, majú vždy vykomunikovaný a nezanecháva to v nich zbytočnú stopu.
Nechcem ho brzdiť: Jurajovi Lojovi (39) sa rozbehla kariéra v Česku. S herečkou Zuzanou Kanócz (43) prezradili, ako to ovplyvnilo ich vzťah. Celý rozhovor nájdete v najnovšom vydaní týždenníka Život.
