<p>Život židovského mládenca zo severného Slovenska Samuela von Fischera je príbehom úspešného podnikateľa. Vždy bol sebavedomý i&nbsp;cieľavedomý. Ale zrejme sa mu ani nesnívalo, že raz bude vydavateľom v&nbsp;tom čase tých najskvelejších knižných titulov. Nepochybne aj rodinné zázemie sformovalo jeho predstavy o&nbsp;povolaní. Stretla sa v&nbsp;ňom „ullmannovská“ láska k&nbsp;písanému slovu s&nbsp;„fischerovským“ obchodným duchom. Samuel sa narodil v&nbsp;Liptovskom Mikuláši, kde prežil detstvo a&nbsp;ranú mladosť, až kým v&nbsp;roku 1874 neodišiel do Viedne, kde sa vyučil za kníhkupca. V&nbsp;kurzoch si dopĺňal obchodné vzdelanie a&nbsp;neskôr v&nbsp;zamestnaní v&nbsp;berlínskom kníhkupectve Huga Steinitza zase prax.</p>
<p>Hugo vlastnil aj malé vydavateľstvo, kde vychádzali len cestovné poriadky a&nbsp;príručky, populárno-náučné periodiká aj humoristické časopisy. V&nbsp;roku 1883 sa Fischer stal Steinitzovým spoločníkom, rok nato už vydavateľstvo nieslo meno Steinitz &amp; Fischer. Ambicióznejší S. Fischer rozmýšľal už vtedy o&nbsp;vlastnom biznise. V&nbsp;roku 1886 sa definitívne oddelil od Huga Steinitza a&nbsp;založil nové vydavateľstvo.</p>

<h3>Kto bol Samuel Fischer?</h3>
<p>Vyrastal v&nbsp;rodine obchodníka Karla Fischera a&nbsp;Míny, rodenej Ullmannovej, s&nbsp;piatimi deťmi. Korene Fischerových predkov siahajú do moravského Holešova. No rodinná línia sa začína v&nbsp;bavorskom Fürthe, kde Samuelov prastarý otec Moses Ullmann opustil na prelome 18. a&nbsp;19. storočia krajinu svojich predkov a&nbsp;usadil sa na severnom Slovensku. Znalec Talmudu a&nbsp;klasickej filozofie bol autoritou, prinášal veriacim myšlienky osvietenca Mosesa Mendelssohna.</p>

<h3>Fischerove listy</h3>
<p>Od vzniku vydavateľstva až do jeho skonu sa datuje čulá a&nbsp;podnetná korešpondencia so 42 autormi, podnes prominentnými literátmi. Thomas Mann, Heinrich Mann, Franz Kafka, Stefan Zweig, Arthur Schnitzler, Franz Werfel, Sigmund Freud, Alfred Kerr, Virginia Woolfová, Carl Zuckmayer, Hugo von Hofmannsthal… to je iba časť najmä po nemecky píšucich osobností svetovej kultúry.</p>
<p>Listy vydavateľa so spisovateľmi, ktoré nedávno vyšli vo vydavateľstve S. Fischer Verlag, dokumentujú významnú časť moderných dejín európskej a&nbsp;svetovej literatúry. Vo vydavateľskej praxi patrí Fischer k&nbsp;osvedčeným manažérom i&nbsp;pionierom, s&nbsp;novotami, ktoré v&nbsp;podstate kopírujú aj súčasné firmy knižného priemyslu. Fischer sa riadil zásadami „o&nbsp;nemerateľnej hodnote knihy – komerčného produktu na trhu s&nbsp;postavením ako akýkoľvek tovar s&nbsp;určitou materiálnou hodnotou“.Vydávanie literatúry obohatil o&nbsp;ďalšie aktivity. Jeho listy ilustrujú okrem iného efektívne polemiky s&nbsp;autormi. Nechýbajú názorové konflikty, odporúčania, prosto produktívna výmena stanovísk i&nbsp;názorov. Fischer vstupuje aktívne do procesu, hoci s&nbsp;rešpektom už do prípravy vydania titulu. Ako vydavateľ sa cíti spoluzodpovedný za autorský rukopis, v&nbsp;ktorom akceptuje rôznorodosť, talent i&nbsp;temperament, ale i&nbsp;„tvorivé nálady“, subjektivitu autora. Zároveň dáva najavo, že „z&nbsp;talentovaného originálneho básnika sa málokedy stane zručný podnikateľ“. Na to je predsa ako stvorený práve vydavateľ. Fischer nie je v&nbsp;tieni autora.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Významný vydavateľ</h3>
<p><em>„Možno som vám nemusel hovoriť, aké ťažké je prepojiť obchodné záležitosti s&nbsp;iracionálnymi ľuďmi a&nbsp;vecami, aké často neisté je kolísavé hodnotenie nepochopiteľných hodnôt,“</em> poznačil si v&nbsp;pracovných poznámkach. S. Fischer Verlage BmbH sa stáva v&nbsp;tom čase už jedným z&nbsp;najvýznamnejších európskych vydavateľstiev svojej doby a&nbsp;zastáva túto rolu doteraz. V&nbsp;listoch sú zahrnuté aj rokovania o&nbsp;rukopisoch a&nbsp;zmluvách, produkcii i&nbsp;o&nbsp;distribúcii kníh, vyrovnávanie s&nbsp;komerčnými úspechmi i&nbsp;neúspechmi, ktoré viedli k&nbsp;dôverným výmenám názorov, dokonca k&nbsp;priateľstvám.</p>
<p>Korešpondencia s&nbsp;Hermanom Hessem je už súčasťou nemeckého archívu literatúry. Nechýbajú poznámky k&nbsp;témam, námetom, ale ani k&nbsp;biznisu a&nbsp;súkromnejším udalostiam. Chlebodarcu Hesse informuje, aký poplach spôsobil Thomas Mann, keď sa nad Svätým Móricom stratil počas tvorivých prázdnin v&nbsp;zime v&nbsp;roku 1931. Fischer im „tvorivé voľno“ financoval a&nbsp;aj preto asi chcel vedieť, ako sa im darí. S&nbsp;Hessem, mladým 26-ročným kníhkupcom z&nbsp;antikvariátu v&nbsp;Bazileji, prišiel do kontaktu v&nbsp;roku 1904. Jeho prvý román Peter Camenzind vydali koncom toho roka. V&nbsp;nasledujúcich troch desaťročiach aj všetky Hesseho diela, ako inak, vo Fischerovom vydavateľstve.V&nbsp;roku 1887 poslal 22-ročný Thomas Mann novelu Malý pán Friedemann do redakcie literárneho časopisu Neue Deutsche Rundschau, čo je pendant Slovenských pohľadov. Redaktor Oscar Bie rozpoznal v&nbsp;rukopise aktuálnu modernosť i&nbsp;zaujímavý štýl písania, a&nbsp;tak debutanta požiadal o&nbsp;ďalšie texty. V&nbsp;sérii Collection Fischer uverejnili zväzok Mannových poviedok a&nbsp;odvtedy už sto rokov je „udomácneným“ autorom vydavateľstva.</p>

<h3>Mannovi skrátil román</h3>
<p>Mannov román Fischer nemilosrdne skrátil, a&nbsp;to ho sám vyzval na jeho napísanie. Traduje sa, že vydavateľ skrátil i&nbsp;názov románu jednoslovne na Buddenbrookovci. O&nbsp;tri roky neskôr po prvom vydaní prišlo v&nbsp;roku 1903 druhé i&nbsp;ďalšie. Pod fenomenálnym úspechom románu je nepochybne podpísaný i&nbsp;S. Fischer Verlag. Dielo v&nbsp;roku 1929 prispelo k&nbsp;udeleniu Nobelovej ceny za literatúru T. Mannovi.</p>
<p>Vo februári roku 1896 sa s&nbsp;berlínskym vydavateľom zoznámil aj skutočný literárny živel Arthur Schnitzler. Po stretnutí na Fischerovu adresu poznamenal ironicky, že vydavateľ „verí, že vynašiel nemeckú literatúru“, ale neskôr sa ho držal zubami-nechtami. Bodaj by nie. Fischerov obchodný talent prispel aj v&nbsp;jeho prípade k&nbsp;úspechu. Fischer, navzdory pochybnostiam, vydal v&nbsp;roku 1926 doteraz jednu z&nbsp;najpopulárnejších Schnitzlerových noviel o&nbsp;sexuálnej fantázii, kde polemizuje o&nbsp;nevere v&nbsp;snoch, ale i&nbsp;v&nbsp;reálnom živote, nenaplnenej nevere v&nbsp;manželstve. Dielo je predlohou známemu filmu Stanleyho Kubricka Spaľujúca vášeň vo hviezdnom obsadení s&nbsp;Tomom Cruisom a&nbsp;Nicole Kidmanovou. S&nbsp;autorom bol Fischer napriek cenzorovým zásahom, dokonca zákazom vydávať diela, v&nbsp;kontakte. Niektoré pikantné, až príliš detailné (ne)literárne časti zo života viedenskej smotánky vyšli vraj autorovým „samonákladom“, ale je jasné, že Fischer ich tajne financoval. Škandál si dovoliť predsa len nemohol.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Aj majster tesár...</h3>
<p>Vydavateľstvo v&nbsp;roku 1929 odmietlo román Ericha Mariu Remarqua Na západe nič nové. Neodmietol ho síce priamo Fischer, ale jeho nástupca, ktorý ho v&nbsp;tom čase už zastupoval. Po tragickej smrti vlastného syna Gerharta, ktorá ho zronila, totiž Fischer preniesol kompetencie na zaťa Gottfrieda Bermanna. Odmietnutý E. M. Remarque sa obrátil na iných a&nbsp;zaznamenal čitateľský úspech. Román vyšiel v&nbsp;miliónovom náklade. Za rok sa vypredal a&nbsp;ešte k&nbsp;tomu dva milióny kusov mimo Nemecka.</p>
<p>Samuel Fischer v&nbsp;dobrom zmysle slova „plátal“ medzery na trhu s&nbsp;knihami. O&nbsp;lacnejšie romány mali záujem čitatelia strednej vrstvy. Vysokokvalitné vydania krásnej a&nbsp;modernej svetovej literatúry predával za prijateľnú cenu. No nielen v&nbsp;tom sa líšil aj od iných. Začiatkom 20.&nbsp;storočia vydal série románov na pokračovanie za jednu ríšsku marku. Skutočný paperback sa objavil až po vojne, v&nbsp;roku 1952, kde inde, ak nie vo vydavateľstve S. Fischer Verlag. Vtedy už mal na starosti vedenie vydavateľstva zať.Vydavateľstvo podnes rozširuje svoje aktivity. Napríklad v&nbsp;dramatickej literatúre. Fischer s&nbsp;Ottom Brahmom založili divadelnú spoločnosť. Prvé uvedenie Ibsenovej hry Rosmersholm na nemeckom javisku bolo v&nbsp;roku 1898 a&nbsp;odvtedy vydali v&nbsp;desiatich zväzkoch kompletné básnikovo dramatické dielo. Vydavateľ zaviedol prax edičného vydávania známych autorov.</p>

<h3>Pálenie kníh</h3>
<p>Samuel Fischer si o&nbsp;nacistoch žiadne ilúzie nerobil, i&nbsp;tak sa veľmi zmýlil v&nbsp;jednom: lumpenproletariát, či už pravicový alebo ľavicový, je podobný. Knihy boli v&nbsp;očiach boľševikov či nacistov triedny nepriateľ. Po nástupe Hitlera k&nbsp;moci Fischer neodišiel. Ani vo chvíľach, keď knihy, síce predané, ale jeho knihy, horeli. Pálenie kníh je rituál tej najprimitívnejšej zberby. Väčšina autorov už medzitým opustila krajinu, len on nie. Pred deportáciou do koncentračného tábora v&nbsp;októbri v&nbsp;roku 1934 ušetrila penzionovaného starca milosrdná smrť. Nie však vydavateľstvo, ktoré bolo arizované a&nbsp;počas druhej svetovej vojny existovalo iba v&nbsp;exile. Pod pôvodným názvom bolo obnovené až po rozdelení Nemecka. Napriek tomu značka S. Fischer Verlag je stále živá, je vo svete kníh nezameniteľným pojmom.</p>
<p><strong>LACO HÁMOR</strong></p>