Vydavateľ nemusí byť v tieni autorov. Platilo to bez výhrad o Samuelovi Fischerovi, rodákovi z Liptovského Mikuláša. Pred 145 rokmi založil v Berlíne najväčší vydavateľský dom na starom kontinente.
Život židovského mládenca zo severného Slovenska Samuela von Fischera je príbehom úspešného podnikateľa. Vždy bol sebavedomý i cieľavedomý. Ale zrejme sa mu ani nesnívalo, že raz bude vydavateľom v tom čase tých najskvelejších knižných titulov. Nepochybne aj rodinné zázemie sformovalo jeho predstavy o povolaní. Stretla sa v ňom „ullmannovská“ láska k písanému slovu s „fischerovským“ obchodným duchom. Samuel sa narodil v Liptovskom Mikuláši, kde prežil detstvo a ranú mladosť, až kým v roku 1874 neodišiel do Viedne, kde sa vyučil za kníhkupca. V kurzoch si dopĺňal obchodné vzdelanie a neskôr v zamestnaní v berlínskom kníhkupectve Huga Steinitza zase prax.
Hugo vlastnil aj malé vydavateľstvo, kde vychádzali len cestovné poriadky a príručky, populárno-náučné periodiká aj humoristické časopisy. V roku 1883 sa Fischer stal Steinitzovým spoločníkom, rok nato už vydavateľstvo nieslo meno Steinitz & Fischer. Ambicióznejší S. Fischer rozmýšľal už vtedy o vlastnom biznise. V roku 1886 sa definitívne oddelil od Huga Steinitza a založil nové vydavateľstvo.
Kto bol Samuel Fischer?
Vyrastal v rodine obchodníka Karla Fischera a Míny, rodenej Ullmannovej, s piatimi deťmi. Korene Fischerových predkov siahajú do moravského Holešova. No rodinná línia sa začína v bavorskom Fürthe, kde Samuelov prastarý otec Moses Ullmann opustil na prelome 18. a 19. storočia krajinu svojich predkov a usadil sa na severnom Slovensku. Znalec Talmudu a klasickej filozofie bol autoritou, prinášal veriacim myšlienky osvietenca Mosesa Mendelssohna.
V roku 1931 vyšiel román Virginie Woolfovej Vlny. Patrí k najvýraznejším autorkám experimentálnej tvorby, ktorú Fischer podporoval.
Zdroj: Getty Images
Fischerove listy
Od vzniku vydavateľstva až do jeho skonu sa datuje čulá a podnetná korešpondencia so 42 autormi, podnes prominentnými literátmi. Thomas Mann, Heinrich Mann, Franz Kafka, Stefan Zweig, Arthur Schnitzler, Franz Werfel, Sigmund Freud, Alfred Kerr, Virginia Woolfová, Carl Zuckmayer, Hugo von Hofmannsthal… to je iba časť najmä po nemecky píšucich osobností svetovej kultúry.
Listy vydavateľa so spisovateľmi, ktoré nedávno vyšli vo vydavateľstve S. Fischer Verlag, dokumentujú významnú časť moderných dejín európskej a svetovej literatúry. Vo vydavateľskej praxi patrí Fischer k osvedčeným manažérom i pionierom, s novotami, ktoré v podstate kopírujú aj súčasné firmy knižného priemyslu. Fischer sa riadil zásadami „o nemerateľnej hodnote knihy – komerčného produktu na trhu s postavením ako akýkoľvek tovar s určitou materiálnou hodnotou“.Vydávanie literatúry obohatil o ďalšie aktivity. Jeho listy ilustrujú okrem iného efektívne polemiky s autormi. Nechýbajú názorové konflikty, odporúčania, prosto produktívna výmena stanovísk i názorov. Fischer vstupuje aktívne do procesu, hoci s rešpektom už do prípravy vydania titulu. Ako vydavateľ sa cíti spoluzodpovedný za autorský rukopis, v ktorom akceptuje rôznorodosť, talent i temperament, ale i „tvorivé nálady“, subjektivitu autora. Zároveň dáva najavo, že „z talentovaného originálneho básnika sa málokedy stane zručný podnikateľ“. Na to je predsa ako stvorený práve vydavateľ. Fischer nie je v tieni autora.
Pokračovanie na ďalšej strane...
