Jana Homolová

Ako to vyzerá s&nbsp;vaším podnikaním? Keď sme robili rozhovor naposledy, spomínali ste, že areál dotujete z&nbsp;vlastných zdrojov a&nbsp;nie je jednoduché ho držať nad vodou.

Po korone rozbiehame prvú, nie celkom plnohodnotnú sezónu, ale na druhej strane je to sezóna, ktorá by sa pomaličky mohla podobať tej normálnej. Robíme všetky produkty (školy v&nbsp;prírode, letné tábory a&nbsp;svadby cez víkendy), ale nie v&nbsp;takom objeme ako v&nbsp;minulosti. Týka sa to najmä svadieb. Konajú sa, však s&nbsp;menším počtom ľudí. Školy v&nbsp;prírode aj tábory prebiehajú plnohodnotne. Ale čo sa budem sťažovať. Korona nás poznačila úplne všetkých. Dva roky sme sledovali koronové príbehy ľudí. Horšie, lepšie a,&nbsp;bohužiaľ, aj fatálne… Ani náš osobný príbeh nebol príjemný. Je to, akoby sme mali zrážku s&nbsp;autom, ale prežili sme to… Sme dolámaní a&nbsp;teraz sa učíme chodiť. Teší ma, že sa mi podarilo udržať si všetkých zamestnancov. Zároveň sa to ukázalo ako dobrý ťah, pretože do novej sezóny som vhupol s&nbsp;nabudeným tímom, ktorý vie, čo táto práca obsahuje. Takže začali sme, ale sme nohami na zemi.

Ak sa vám z&nbsp;objektívnych dôvodov nedarí v&nbsp;podnikaní a&nbsp;vy máte pri televíznych obrazovkách navodiť divákom úsmev na tvári, asi to nie je jednoduché maskovať. Ako sa celá táto situácia odzrkadlila na vás osobne?

Kombinovať podnikanie s&nbsp;mojím typom zamestnania je úplne zlé. To nikto nevie, kým si to sám neskúsi, a&nbsp;ani ja sám som to na začiatku nevedel. Musím priznať, že už pred koronou som mal problém prepínať z&nbsp;jednej práce do druhej. V&nbsp;hlave máte akoby pomyselnú výhybku, ktorá sa vždy vyklopí na potrebnú stranu, lenže táto výhybka začala pracovať od určitého času veľmi rýchlo. Raz som riešil firmu, potom natáčanie, až som sa pristihol pri tom, že ani jednu, ani druhú prácu neviem v&nbsp;danú chvíľu robiť poriadne. A&nbsp;neviem to dodnes. Preto som ešte pred koronou delegoval veľa vecí na manželku, ktorá ich prebrala dokonale. Ale problémy firmy spojené s&nbsp;koronou na nás v&nbsp;istú chvíľu trochu doľahli. 

<strong>POKRAČOVANIE NÁJDETE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

AKO VYZERÁ VOŠTINÁROV MULTIFUNKČNÝ AREÁL, NÁJDETE V GALÉRII

Ja som síce nakrúcal televízne programy ďalej, ale v&nbsp;rámci našej firmy som sa musel pasovať do úlohy akéhosi motivátora. Snažil som sa všetkých povzbudzovať, aby sme nestrácali nádej. Priznávam, aj ja som mal občas pochybnosti. Dva roky sme to pumpovali, ale nevedeli sme, aký to bude mať koniec. To sa, prirodzene, prenieslo do súkromia. V&nbsp;rodine vzniklo viditeľne nervóznejšie prostredie. Veľmi často sme sa s&nbsp;manželkou bavili o&nbsp;firme, deti to začali vnímať, napomínať nás, aby sme zmenili tému. Našťastie, teraz už areál beží a&nbsp;opäť si túto prácu užívame. No a&nbsp;ja som sa z&nbsp;motivátora zmenil na podpornú zložku v&nbsp;úzadí. Do rodiny som zaviedol viac relaxu, cestovania a&nbsp;psychohygieny. Manželku s&nbsp;dcérou som napríklad nedávno doslova vyhnal na babskú jazdu, aby si oddýchli. (Úsmev.)

Aj ste v&nbsp;náročných chvíľach zvažovali, že areál predáte?

Mali sme rôzne scenáre a&nbsp;ak by sa situácia nelepšila, boli sme pripravení aj na najkrajnejšie riešenie. V&nbsp;najfatálnejšej predstave bola aj možnosť predaja bratislavského bytu, ale firmu nie, tú by som nepredal. Musím povedať, že som veľmi pyšný na našich zamestnancov. Na to, ako sa s&nbsp;nadšením pustili do novej sezóny. Myslím si, že trošku vnímali, ako sme bojovali o&nbsp;prežitie a&nbsp;o&nbsp;to viac sa teraz snažia oni. Na začiatku som im hovoril: Buďte pokojní, len mi držte palce. Nič iné nepotrebujem. Zamestnancom sme počas korony neznížili výplaty ani o&nbsp;cent. Aj keď boli doma, doplácali sme im mzdu do stopercentnej výšky, čiže sme sa o&nbsp;nich celkom fajn postarali. Ich úlohou bolo držať sa v&nbsp;zdraví, v&nbsp;pokoji. A&nbsp;popritom sme postupne revitalizovali areál. Robili sme veci, ktoré neboli investične náročné.

Viete, keď si nadšený ‚moderátorík‘ kúpi firmu, nadšenie opadne (hovorím z&nbsp;vlastnej skúsenosti) po štyroch mesiacoch. (Smiech.) Potom sa sám seba spýtate: Preboha, čo som to spravil!? Veď takto dokonalo to funguje iba vo filmoch, nie v&nbsp;reálnom živote. Na začiatku mi zabudli povedať, že sa potom tomu treba venovať a&nbsp;aspoň trochu tomu rozumieť? (Smiech.) Takže sa už dlho a&nbsp;primerane vzdelávam, čítam veľa odbornej i&nbsp;manažérskej literatúry a&nbsp;myslím, že som sa za ten čas veľa naučil. Ale výrazne sa mi do mozgu zavŕtala veta, ktorú párkrát použil minister hospodárstva Richard Sulík na svojich tlačovkách. Vraj: Najhoršia smrť je z&nbsp;oplašenia. A&nbsp;toto je moje ponaučenie. 

Keď sa hocičo stane, netreba sa splašiť, ale riešiť to s&nbsp;chladnou hlavou, aby ste neurobili nejaký nezmysel. A&nbsp;čo sa financií týka, tam mám ponaučenie v&nbsp;tom, že si treba vytvárať rezervné fondy. Tie by potom mali slúžiť práve na takéto situácie. Ak by sa v&nbsp;nejakých periódach malo zopakovať niečo podobné, v&nbsp;mojom odvetví podnikania je to nevyhnutná vec. Treba byť v&nbsp;strehu.

<strong>NIELEN O BIZNISE, PRÁCI, ALE AJ O STRACHU Z OPERÁCIE. CELÝ ROZHOVOR NÁJDETE V AKTUÁLNOM VYDANÍ ŽIVOTA</strong>