Čakali na neho ženy pred divadlom

Karol Machata sa narodil v piatok 13. januára 1928 v Malackách. Napriek tomu, že jeho život v pokročilom veku postretla obrovská tragédia, nemožno hovoriť, že kvôli zdanlivo nešťastnému dátumu sa mu v živote nedarilo, práve naopak. Bol to jeden z našich najúspešnejších hercov. Na doskách SND už síce nezažil režisérov, ako bol spomínaný Ján Jamnický či Ferdinand Hoffman, ktorí pôsobili v divadle do roku 1945, zato celú svoju kariéru spolupracoval s osobnosťami ako Jozef Budský, Tibor Rakovský, Karol L. Zachar alebo Pavol Haspra. Vyťažený bol aj v televízii, rozhlase a nakrúcal mnoho filmov. „Nerád sa chválim, ale ja som toľko toho nahral, až som závidel kolegom, ktorí nehrajú,“ povedal herec zrejme vo svojom poslednom publikovanom rozhovore v roku 2013 pre Nový Čas.

S množstvom práce prichádzala už aj v tom čase síce regulovaná, ale predsa veľká popularita, ktorej ani vtedajší režim nemohol zabrániť. Nebolo preto ničím výnimočným, že na umelca vyčkávali mladé dievčatá pred divadlom a že nejedna kolegyňa z divadla bola do umelca zaľúbená. Jeho srdce však od mladosti patrilo učiteľke klavíra Marianne. „On bol jej žiakom v rámci korepetície, a tak sa do seba zaľúbili,“ odznelo v dokumente Radosť zo života venovanom práve Machatovi. Prežili spolu šesťdesiat rokov a podľa názoru mnohých známych, rodiny, kolegov boli ukážkovým párom. „Oni neboli manželským párom, ktorý by si potreboval svoju lásku verejne prejavovať. Oni svoj vzťah žili, boli ako jedno telo a jedna duša a všetkým, ktorí to mali možnosť vídať, to bolo okamžite jasné,“ opísal ich vzťah herec Martin Huba (79).

V Bratoch Karamazovovcoch z roku 1981 si zahral starého Karamazova. Na snímke s MICHALOM DOČOLOMANSKÝM.
Zdroj: Archív SND

Jeho život veľmi poznačila nečakaná smrť mladšieho syna Stacha (†45), ktorý zomrel na pľúcnu embóliu. Tragédia následne ovplyvnila zvyšok jeho života. Manželka od žiaľu ochorela a umelec sa rozhodol dať v divadle výpoveď. Okrem iného aj preto, že po zmene režimu sa na veľkých hercov, ako bol on, Jozef Kroner (†73) alebo Štefan Kvietik (88), akosi zabúdalo. Hoci v tej dobe činohre šéfoval spravodlivý Slezáček, na ktorého nemohli mnohí kolegovia povedať krivé slovo, predsa len v tomto smere mu poniektorí vyčítali, za akých okolností sa divadlo vyššie spomínaných velikánov zbavilo.

Vo svojom poslednom rozhovore na túto tému Machata uviedol: „Neodchádzal som z divadla zatrpknutý. Rozhodol som sa tak sám. Prišla nová vlna, a tak som si povedal, že stačilo. Ale viacerí sme cítili, že je čas odísť. V divadelnej šatni som bol s Pištom Kvietikom a my sme si už dávnejšie hovorili, že pôjdeme do dôchodku. A keď z divadla odišla aj Zdena Grúberová, povedal som si, že odídem aj ja. Navyše, aj v súkromí som vtedy prežíval ťažké chvíle,“ uviedol pred rokmi. Divadelné dosky i kamery opustil v roku 1998 po päťdesiatich rokoch mimoriadne úspešnej kariéry.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia