Čakali na neho ženy pred divadlom

Karol Machata sa narodil v piatok 13. januára 1928 v Malackách. Napriek tomu, že jeho život v pokročilom veku postretla obrovská tragédia, nemožno hovoriť, že kvôli zdanlivo nešťastnému dátumu sa mu v živote nedarilo, práve naopak. Bol to jeden z našich najúspešnejších hercov. Na doskách SND už síce nezažil režisérov, ako bol spomínaný Ján Jamnický či Ferdinand Hoffman, ktorí pôsobili v divadle do roku 1945, zato celú svoju kariéru spolupracoval s osobnosťami ako Jozef Budský, Tibor Rakovský, Karol L. Zachar alebo Pavol Haspra. Vyťažený bol aj v televízii, rozhlase a nakrúcal mnoho filmov. „Nerád sa chválim, ale ja som toľko toho nahral, až som závidel kolegom, ktorí nehrajú,“ povedal herec zrejme vo svojom poslednom publikovanom rozhovore v roku 2013 pre Nový Čas.

S množstvom práce prichádzala už aj v tom čase síce regulovaná, ale predsa veľká popularita, ktorej ani vtedajší režim nemohol zabrániť. Nebolo preto ničím výnimočným, že na umelca vyčkávali mladé dievčatá pred divadlom a že nejedna kolegyňa z divadla bola do umelca zaľúbená. Jeho srdce však od mladosti patrilo učiteľke klavíra Marianne. „On bol jej žiakom v rámci korepetície, a tak sa do seba zaľúbili,“ odznelo v dokumente Radosť zo života venovanom práve Machatovi. Prežili spolu šesťdesiat rokov a podľa názoru mnohých známych, rodiny, kolegov boli ukážkovým párom. „Oni neboli manželským párom, ktorý by si potreboval svoju lásku verejne prejavovať. Oni svoj vzťah žili, boli ako jedno telo a jedna duša a všetkým, ktorí to mali možnosť vídať, to bolo okamžite jasné,“ opísal ich vzťah herec Martin Huba (79).

Jeho život veľmi poznačila nečakaná smrť mladšieho syna Stacha (†45), ktorý zomrel na pľúcnu embóliu. Tragédia následne ovplyvnila zvyšok jeho života. Manželka od žiaľu ochorela a umelec sa rozhodol dať v divadle výpoveď. Okrem iného aj preto, že po zmene režimu sa na veľkých hercov, ako bol on, Jozef Kroner (†73) alebo Štefan Kvietik (88), akosi zabúdalo. Hoci v tej dobe činohre šéfoval spravodlivý Slezáček, na ktorého nemohli mnohí kolegovia povedať krivé slovo, predsa len v tomto smere mu poniektorí vyčítali, za akých okolností sa divadlo vyššie spomínaných velikánov zbavilo.

Vo svojom poslednom rozhovore na túto tému Machata uviedol: „Neodchádzal som z divadla zatrpknutý. Rozhodol som sa tak sám. Prišla nová vlna, a tak som si povedal, že stačilo. Ale viacerí sme cítili, že je čas odísť. V divadelnej šatni som bol s Pištom Kvietikom a my sme si už dávnejšie hovorili, že pôjdeme do dôchodku. A keď z divadla odišla aj Zdena Grúberová, povedal som si, že odídem aj ja. Navyše, aj v súkromí som vtedy prežíval ťažké chvíle,“ uviedol pred rokmi. Divadelné dosky i kamery opustil v roku 1998 po päťdesiatich rokoch mimoriadne úspešnej kariéry.

Pokračovanie na ďalšej strane...