Len pred pár dňami sme si pripomenuli 105. výročie od narodenia herca, kostýmového výtvarníka, pedagóga a najmä režiséra Karola L. Zachara (†85), 95. výročie od narodenia jedného z najvýraznejších hereckých postáv Karola Machatu (†88) a zároveň by sa v týchto dňoch 80. narodenín dožíval herec, pedagóg a dlhoročný riaditeľ Činohry SND Juraj Slezáček (†73).
Karol Legény sa narodil 12. januára 1918 v dedinke Svätý Anton blízko Banskej Štiavnice. Keď mal päť rokov, zomrela mu mama, no napriek ťažkému osudu boli jeho najkrajšie spomienky spojené práve s ňou. „Mama mi zomrela v roku 1923. Mnoho rokov odvtedy pretieklo a dá sa povedať, že práve na sklonku života som si uvedomoval, ako mi celý život niečo chýbalo, a to bola práve mama,“ priznal v roku 2001 v rozhlasovom rozhovore. Budúci umelec hrával na fujare a mal veľmi blízko k ľudovej piesni, čo sa neskôr premietlo aj do jeho režisérskych počinov. Keďže hercov otec odišiel na deväť rokov pracovať do Francúzska, Karol a jeho traja súrodenci skončili v sirotinci milosrdných sestier svätého Vincenta v Banskej Bystrici. Neskôr v dospelosti prevzal mladý Karol Legény priezvisko Zachar po svojej nebohej matke, aby ju aspoň takým spôsobom mohol mať stále pri sebe.
V roku 1939 začal pôsobiť na doskách našej prvej scény, kde sa od roku 1965 uplatňoval aj ako divadelný režisér. K tejto práci sa dostal pomaly a nesmelo, najskôr ako pomocník režiséra Jána Jamnického. Neskôr o režisérskom umení povedal, že je pre neho celoživotným učením. Na divadelných doskách sa ako herec stretával tak s Karolom Machatom (aj s Jurajom Slezáčkom), ktorý patril všeobecne k najobsadzovanejším hercom. S Machatom sa tiež stretli pri filmoch ako Zemianska česť či Dáždnik svätého Petra, neskôr mu Zachar núkal úlohy vo svojich divadelných predstaveniach.
Za jeho životný počin v rámci divadelníctva možno považovať muzikál Na skle Maľované, ktoré Činohra SND v hlavnej úlohe s Michalom Dočolomanským (†66) uvádzala takmer 30 rokov. A pritom stačilo málo a táto inscenácia by bola zakázaná, nebyť zásahu vtedajšieho šéfa činohry Juraja Slezáčka, ktorý celú situá-ciu zachránil. Komunisti totiž chceli predstavenie zrušiť po tom, čo jeden z autorov Ernest Bryll podporil Chartu 77. Slezáček si to však namieril rovno za vtedajším ministrom kultúry Válkom a skrátka ho „ukecal“. Inscenácia s počtom repríz 648 sa napokon stala najúspešnejším titulom Činohry SND a doteraz jej úspech nič neprekonalo.
Pokračovanie na ďalšej strane...