Na úplnom začiatku bolo perfektné detstvo. Dodnes má vynikajúci vzťah s rodičmi a so štyrmi súrodencami. Mimochodom – Juraj Rašla je príbuzný povestného prokurátora Rašlu, ktorý svojho času žaloval Jozefa Tisa. Juraj je jediný z rodiny, čo si vybral umelecké povolanie. Začal za komunizmu. „Privyrábal som si ako komparzista. Na jednej filmovačke si ma potom všimla vedúca Bieleho divadla Nina Zemanová a pozvala ma do súboru,“ začína rozprávanie o hereckých začiatkoch Rašla. Pamätá si aj to ráno, keď šiel prvýkrát na skúšku. „Bývala v nedeľu a mne sa vôbec nechcelo vstávať. Hovoril som si, že radšej zostanem v posteli. Nakoniec som sa nejako prinútil a teraz zavše rozmýšľam, ako by sa môj život odvíjal, keby som vtedy nevstal. Asi by som išiel študovať ekonómiu,“ konštatuje. V „Bé Déčku“, Bielom divadle, však bola veľmi dobrá partia. To, že išiel Rašla potom na herectvo, vyplynulo prirodzene. Zo súboru to vtedy skúsili viacerí, Juraj spomína Dianu Mórovú. „S Dianou som chodil aj na gymnázium, do vedľajšej triedy. Dokonca sme boli do seba tajne zaláskovaní, a keďže to bolo tajné, tak sme to tajili aj sami pred sebou a nedostali sme sa ďalej ako po spoločné jedenie desiatej. A keďže som bol z piatich detí a desiatu som väčšinou nemal, tak sme jedli tú jej,“ smeje sa herec.

Ekónomii nakoniec dnešný herec neušiel. Vybral sa ju študovať až do Austrálie. „Mal som možnosť učiť sa agličtinu alebo biznis manažment. Povedal som si, že po anglicky sa naučím aj pri tom manažmente. A oplatilo sa. Mám veľa kamarátov, špičkových manažérov vo veľkých firmách a často s nimi debatujem. Nemôžem sa síce s nimi rovnať, ale aspoň viem, ‚na ktorom strome to rastie‘.“ A po anglicky vie Rašla dobre, je chopný v angličtine hrať aj moderovať.

Popritom má podnikateľské nápady, možno raz bude v ekonomickej oblasti aktívnejší. Zatiaľ ho pohlcuje herecká práca. Moderuje, nahráva reklamné spoty, točí. Pred týždňom sa vrátil z Varšavy, kde nakrúcal a fotil veľkú reklamnú kampaň pre mobilného operátora. Síce o tom nerád hovorí, ale urobil slušnú kariéru v zahraničí. Natočil niekoľko filmov s Američanmi a v Taliansku ho už tiež poznajú. „Nerád sa chválim, nie som z tých, čo si robia sami píár v médiách,“ šokujúco o tom odmieta vravieť. „U nás tie seriály nikto nevidel, potom to teda vyzerá, že som si vymyslel zahraničnú kariéru. Keď pôjdu v nejakej slovenskej televízii, bude to iné, ľahšie.“

Podľa talianskej produkčnej spoločnosti seriál Búrlivé výšiny, kde hral, sledovalo desať miliónov divákov. Hral pritom aj v slovenskom seriáli Medzi nami a netají sa tým, že by si rád „vrzol“ aj v ďalšom – hoci v Ordinácii v ružovej záhrade. Dostal už ponuku, ale odmietol ju. Bola to totiž iba menšia rola. „Ak by som ju prijal, bol by som pre Ordináciu odpísaný. Ja si počkám na niečo väčšie,“ vysvetľuje Juraj Rašla. S odmietaním má už napokon svoje skúsenosti. Málokto vie, že pred pár rokmi mal ponuku stať sa tvárou spravodajstva Markízy. Neprijal ju a neľutuje to. „Snažil som sa Pavlovi Ruskovi vysvetliť, že som herec a nechcem stratiť hereckú slobodu. Keby som vtedy ponuku prijal, tak by som asi ťažko mohol filmovať s Talianmi.“

Juraj má dvoch synov, ale s ich matkou nežije. „Nechcem to rozpitvávať, jednoducho nám ten vzťah nevyšiel. Nie je to nikoho vina, niekedy sa to tak v živote stane. Moji synovia sú tí najlepší chalani na svete, jeden má trinásť a druhý bude mať deväť rokov. Sme spolu tak často, ako sa len dá.“ V lete boli na pánskej jazde v Bulharsku a bolo to super. Fešný herec však nie je opustený, má priateľku. Hovorí o nej, že je krásna a dobrá. Alebo dobrá a krásna, na poradí nezáleží. S prvou vážnou známosťou, matkou svojich synov, sa však neoženil. Je súčasná priateľka teda tá pravá, s ktorou im zaznejú svadobné zvony? „Svadba je vážna vec, v dobrom aj v zlom, v zdraví aj v chorobe, v šťastí aj v nešťastí. Navždy. Mnohí to sľubujú a nemyslia úprimne, vedia, že to nedokážu dodržať. Ak to raz sľúbim ja, chcem to aj splniť,“ vyhýba sa odpovedi Juraj. Na svadbu má vraj svoju teóriu – buď v osemnástke, alebo šesťdesiatke.

Keď má človek osemnásť, týždeň pije, tancuje a žúruje v Riu de Janeiro na karnevale a zrazu má pocit, že jeho kočka, ktorá s ním toto všetko dokázala absolvovať, je tá pravá, vezme ju za ruku do hodinovej sobášnej siene a tam to spáchajú. To je jedna možnosť. Druhá je oženiť sa v šesťdesiatke. Vtedy je už človek vyrovnaný so zdravím, s kariérou, s peniazmi, s rodinou, so sexom a určite aj s partnerkou, ktorú si berie. „Vtedy to je naozaj navždy, so všetkým, s čím v takom veku má byť vyrovnaný. Svadbu beriem príliš vážne a mnohí mi to vyčítajú. Urobíte nejaký sľub pred svetom aj pred Bohom, ktorý by ste mali dodržať. Ja som asi slabý, asi to nedokážem. Prvú možnosť som nestihol, k druhej mám ešte strááášne ďaleko.“

Priateľka o jeho názore na svadbu a „bremeno manželstva“ vie a netlačí naňho. „Je to môj problém a ja sa s tým musím vyrovnať,“ uzatvára Juraj Rašla.

Váhavý ženích

Výber pre vás