Šťastná mama

Aj tak sa však nevzdávala, stále spievala, podarilo sa jej dokonca nahrávať aj vlastné CD, skladby si sama otextovala v anglickom jazyku. Keď v Nitre začala študovať na vysokej škole, ako budúca učiteľka zaregistrovala inzerát, v tom čase vznikala dnes známa slovenská komerčná televízia, hľadali sa nové tváre. Danica Lehocká prešla siedmimi kolami konkurzu a stala sa budúcou moderátorkou Telerána. „Bola som presvedčená, že keď sa objavím na televíznej obrazovke, pomôže mi to v mojej hudobnej kariére. Z Nitry som sa presťahovala do Bratislavy. Do Hlohovca som zase dochádzala do hudobného štúdia. Z časového hľadiska to bolo náročné. Študovala som denne, individuálne štúdium nebolo vtedy ešte v praxi. Musela som osloviť všetkých vyučujúcich a vyučujúce, aby mi umožnili tento spôsob štúdia. V indexe som mala samé jednotky a vďaka tomu mi vyšli nadštandardne v ústrety. Doma mi vždy zdôrazňovali, že najprv musím mať chlieb v rukách, až potom hudba a spev.“

Mimoriadne pracovné nasadenie spôsobilo, že nemala čas na vzťah a súkromný život. „Našťastie život vedel, čo potrebujem, skôr, ako som to zistila ja. Všetko išlo bokom, keď som zistila, že čakám dcérku so svojím dlhoročným priateľom – dnes už dlhoročným manželom. Dnes sme šťastnými rodičmi dvoch detí. Dcéra má 25 rokov, je lekárka, hoci spieva lepšie ako ja. Keď bola dieťa, nahrali sme spolu vianočné koledy. Lenže spev nie je jej priorita, šťastnejšia je ako lekárka. Je ochotná zaspievať si so mnou iba v našej pivnici, kde máme aparatúru a kde nás nikto nepočuje. Potom som ešte hrdou mamou 21-ročného syna, študuje odbor informačné technológie.“

Nepoužiteľná

Súčasná politička bola presvedčená, že pre materstvo nadobro skončila so spevom. Nosiac pod srdcom dcéru ju čakalo rizikové tehotenstvo. Vydavateľ jej priamo bez obalu povedal, že je nepoužiteľná. Na sklade tak ostali tisíce cédečiek, v tom čase sa už tlačili aj obaly. „Nech som chcela byť kýmkoľvek v živote, najviac pre mňa znamená, že som mamou. Možno je to tým, že som jediné dieťa svojej mamy so silným putom k nej. Odišla som z televízie, radšej som dala prednosť škole, prioritou bolo pre mňa dokončiť vysokoškolské štúdium. Do piatich rokov som vybavila to, čo som najviac v živote chcela. Narodilo sa mi aj druhé dieťa, syn.“ Spev si aj tak našiel cestu k nej. S miestnym ochotníckym divadlom precestovala niekoľko slovenských miest s muzikálom Verklikár, dcéra bola stále s ňou na skúškach aj vystúpeniach v kočíku. „Pre môjho manžela to bola dobrá skúška nervov. Nazdával sa totiž, že zo mňa bude už len pani domáca,“ smeje sa.

Článok pokračuje na následujúcej strane