Mária Demitrová (44) po náročných časoch definitíve zatvorila jednu kapitolu svojho života. Budúci rok z nej bude promovaná psychologička. 

Keď sme Majku začiatkom leta oslovili so žiadosťou o rozhovor po tom, čo za nebohého manžela prevzala ocenenie Radu Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam z rúk prezidentky Zuzany Čaputovej, našu ponuku slušne odmietla. „Aj kvôli deťom sa už nechcem vŕtať v minulosti, lebo každý rozhovor, ktorý dám, sa zvrtne na Paľka. Myslím, že na túto tému som poskytla rozhovorov viac než dosť. Dostala som sa do štádia, že je to minulosť, ktorú nezmením, a viac sa k nej nechcem vracať. Chcem hľadieť do budúcnosti,“ vyznala sa úprimne, poďakovala za záujem a telefón zložila.

Pavol Demitra zahynul v roku 2011 pri páde lietadla. Tragédia tímu Lokomotiv Jaroslavľ tak nasmerovala cestu jedného z najlepších športovcov slovenskej histórie tam, odkiaľ už niet návratu. Keďže bol miláčikom všetkých hokejových fanúšikov, Majka Demitrová okrem prvotného obrovského šoku z jeho nečakaného úmrtia musela pretrpieť bolesť, ale i mohutnú medializáciu, ktorá sa s touto tragédiou spájala. Najviac jej pomohlo, že doma mala dve malé deti. „Vedieme celkom normálny život. Deťom sa snažím venovať naplno a viem, že ich detstvo je limitované. Chcem tu byť pre ne každú minútu. Neviem, aké by to bolo, keby som ich nemala. Asi omnoho ťažšie,“ zhodnotila pred rokmi.

VIAC FOTOGRAFIÍ MAJKY DEMITROVEJ NÁJDETE V GALÉRII

Okrem syna Lucasa (18) a dcéry Zary (16) našla účinnú psychoterapiu v poézii. „Chudobná, bosá, slepá a hnusná by som chcela byť, keby ťa to malo zachrániť,“ vyčítala si v jednej zo svojich mimoriadne silných básní, že manžela na osudovú cestu pustila… Po jeho tragickej smrti v sebe objavila aj maliarsky talent. Časť svojich diel vystavila v trenčianskej synagóge. Zároveň sa venovala (a stále venuje) pomoci neúplným rodinám z občianskeho združenia Kolobeh života.

Prešla všetkými štádiami smútku, napokon sa vrhla na štúdium psychológie a obrovské trápenie sama v sebe spracovala. V tolkšou Evy Černej (57) v roku 2018 priznala, ako veľmi jej pomohlo, keď si napísala zoznam vecí, ktoré jej v živote ostali a za ktoré je úprimne vďačná. „Sú rôzne veci na tomto svete, ktoré človeku pomáhajú dostať sa z ťažkostí. Napríklad keď zoberieme stratu, stále niečo v živote strácame, ale keď príde taká veľká strata, že stratíme niekoho, zatemní nám to život a my máme pocit, že vlastne nič nemáme. Veľmi pomáha, teda aspoň mne pomohlo, napísať si zoznam, čo všetko ešte stále mám… Človek sa bude čudovať, ale je toho veľmi veľa. Veľa vecí berieme ako samozrejmosť, ale už len to, že sa ráno zobudím a nič ma nebolí, je dar!“

Po prežitom utrpení je viac ako logické, že sama v sebe už viac nechce jatriť staré rany a zrak upiera na novú budúcnosť.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia