Jana Homolová

Napriek tomu, že ostrieľaná moderátorka Zlatica Švajdová Puškárová je mestské dievča, vďaka rodičom a&nbsp;chalupe pri Trnave žije od detstva v&nbsp;spojení s&nbsp;prírodou. Jej svet má doslova dve podoby. Dokonalú televíznu, ktorú pozná široká verejnosť, a&nbsp;menej známu súkromnú. Málokto totiž vie, že v&nbsp;osobnom živote je nadšená záhradkárka a&nbsp;chovateľka. Toto hobby sa v&nbsp;jej prípade umocnilo predovšetkým v&nbsp;spojitosti s&nbsp;materstvom a&nbsp;následne nabralo na obrátkach v&nbsp;čase koronavírusovej pandémie.

„Moji starí rodičia mali pri Trnave hospodárstvo, potom ho prevzali moji rodičia a&nbsp;ja im tam pomáham. Starať sa a&nbsp;zveľaďovať veci spojené s&nbsp;prírodou ma bavia a&nbsp;zároveň sa mi s&nbsp;tým spájajú spomienky na detstvo,“ priznala nám. Pre jej domácnosť je prirodzené minimálne nakupovanie v&nbsp;supermarketoch a&nbsp;príprava jedla z&nbsp;dopestovaných surovín. „Dnes je veľmi moderné byť BIO, ale my takto žijeme úplne prirodzene. Už od nepamäti doma máme množstvo svojich vlastných potravín. Tak ako moja stará mama, mamina aj ja pripravujeme jedlá predovšetkým z&nbsp;domácich surovín. Teraz, keď som mamou, ešte viac dbám o&nbsp;to, aby mali moje deti na stole čo najzdravšie potraviny a&nbsp;čo je lepšie, ako si ich dopestovať vo vlastnej záhrade?“ zamyslela sa.

Súčasťou ich hospodárstva je aj chov zajacov či sliepok. „Ja sa musím priznať, že iné ako domáce vajcia som v&nbsp;živote hádam ani nejedla,“ prekvapila nás moderátorka s&nbsp;tým, že v&nbsp;chovateľských a&nbsp;pestovateľských aktivitách na­šla zaľúbenie. „Mentálna práca je často veľmi vyčerpávajúca, mnohí hľadajú úniky v&nbsp;športe alebo v&nbsp;niečom inom. Aj ja milujem šport, ale zároveň som zistila, že práca na chalupe, v&nbsp;záhrade neuveriteľne funguje pri hľadaní akejsi životnej rovnováhy. Je to moja cesta, ako vyvážiť pracovné, súkromné a&nbsp;oddychové prežívanie,“ vyznala sa úprimne.

Táto práca jej posledné dva roky veľmi pomáhala povzniesť sa nad kovidovú situáciu. „Pandémiu som až tak veľmi nepociťovala, lebo som stále pracovala manuálne. To bol môj osobný recept, ako celé toto obdobie prežiť, chvalabohu, v&nbsp;zdraví a&nbsp;spokojnosti. Priznám sa, že som zatiaľ kovid ešte nemala. Na druhej strane mnohí toto obdobie prežívali veľmi skľúčene, práve preto som si sama vnútorne dala záväzok, že každý deň musím urobiť niečo, čo po sebe budem vidieť, a&nbsp;to mi zostalo dodnes,“ povedala nám a&nbsp;doplnila: „Teraz sa staráme o&nbsp;záhradu, zvieratá, kvety a&nbsp;je to úžasný čas. Samozrejme popritom beháme s&nbsp;deťmi kade-tade, ale napĺňa ma vidieť po sebe výsledky práce a&nbsp;ešte k&nbsp;tomu aj zrelaxovať.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Keďže sa Zlatka často zvŕta v&nbsp;záhrade, chceli sme vedieť, aká rastlina či plodina jej aktuálne robí najväčšiu radosť. „Momentálne som veľmi hrdá na baklažány. Tie sme náhodou začali pestovať minulý rok a&nbsp;máme ich aj tento a&nbsp;ja z&nbsp;nich pripravujem vynikajúcu nátierku, ktorá mnohým pripomína ‚tatarák‘. Úprimne sa priznám, že na začiatku som ani nevedela, ako túto zeleninu pripravovať, ale naštudovala som si to a&nbsp;aktuálne je to hit našej rodiny,“ priznala so smiechom. Na ich stole nechýba zelenina každého druhu a&nbsp;pochváliť sa môžu aj bohatým ovocným sadom. „So zberom ovocia začíname už od jari. Najskôr čerešňami, višňami, potom prídu na rad marhule. Práve teraz som robila marhuľový džem. Následne to pokračuje cez broskyne a&nbsp;jablká.“

Súčasťou zberu dopestovanej úrody je aj zaváranie. „Zaváram, ale aby som bola úplne spravodlivá, tak často to robíme s&nbsp;maminou. Pri takýchto prácach sa snažím zapájať do procesu aj deti, aby som spojila príjemné s&nbsp;užitočným,“ opísala nám bežné letné dni u nich na chalupe. Okrem tej rodičovskej si Švajdovci v čase pandémie zaobstarali nový vidiecky dom.&nbsp; Pestujú tam maliny a&nbsp;ríbezle, no dvor im predovšetkým zdobia muškáty, ktoré sú ďalšou Zlatkinou pýchou. Dozvedeli sme sa, že ich má úctyhodné množstvo. „Naše deti učíme žiť v&nbsp;spojení s&nbsp;prírodou. Niektoré momenty, ako napríklad zvážanie ďateliny pre zajace, už dnes len tak ľahko mnohí nezažijú a&nbsp;ja sa vždy štípem, keď toto vidím a&nbsp;prežívam, lebo to nie je len pripomienkou môjho detstva, ale je to súčasť detstva mojich detí a&nbsp;za to som úprimne vďačná.“

Moderátor Patrik Švajda v&nbsp;minulosti priznal, že pochádza z&nbsp;dediny a&nbsp;celé svoje detstvo trávil v&nbsp;lese, či na rybačke. K&nbsp;tomuto koníčku ho priviedol otec. Patrik sa špecializuje na lov sumca, no väčšina jeho úlovkov končí naspäť vo vode. „Chvíle v lese alebo pri vode sú v mojom živote veľmi dôležité. Vyčistím si hlavu a zároveň objavím niečo nové. Našťastie, na Slovensku ešte stále existujú miesta, kde človek s prírodou cíti prepojenie.“&nbsp;Jedno také našiel napríklad aj na východe republiky, kam často berie Zlaticu s&nbsp;ich dvomi synmi Leom (12) a&nbsp;Adamom (5). Učarovala mu priehrada Veľká Domaša, ktorá reguluje prítoky vôd do Východoslovenskej nížiny a&nbsp;je zásobárňou úžitkovej vody. S&nbsp;dĺžkou 14 kilometrov jej patrí štvrtá priečka v&nbsp;poradí najväčších vodných nádrží na Slovensku.

Práve kvôli rybačke sem markizák zvykne zavítať aj päťkrát ročne. Žiaľ, frekvenciu svojich návštev aktuálne plánuje obmedziť. Obyvateľov vo Vranovskom a&nbsp;Stropkovskom okrese trápi vysychanie Domaše a&nbsp;táto skutočnosť rozhodne nie je ľahostajná ani Patrikovi. „Tento rok som tam bol už dvakrát. Vrátil som sa odtiaľ nedávno. Bohužiaľ, situácia je vážna. Takúto Domašu som ja osobne ešte nezažil,“ skonštatoval moderátor smutne. Problém má najmä severná časť priehrady. „Tam hĺbka vody dosahovala zhruba 3 až 3,5 metra a&nbsp;dnes je na tomto mieste všetko vyschnuté, čo je obrovská škoda. Na jar sa do týchto miest chodievali vytierať ryby, bolo tam bohaté vtáctvo. Dokonca práve na severnej strane je pásmo ochrany, kde sa ryby nesmú chytať, no dnes je tam všetko vyschnuté. Po vode nie je ani stopa a&nbsp;po rastlinách a&nbsp;živočíchoch tiež,“ opísal nám hroznú situáciu s&nbsp;tým, že teraz táto časť priehrady vyzerá doslova ako mesačná krajina.

Na miestach, kde kedysi kotvili lode, sú pieskové duny a&nbsp;kde na jar bujnel život, je dnes pusto. Dokonca ani turisti už neprichádzajú v&nbsp;takom množstve ako kedysi. Katastrofálny pokles vodnej hladiny je alarmujúci. Kto je zodpovedný za tento stav, sa pýta aj samotný Švajda. „Ak je to zásluha niekoho, tak je to veľmi smutné a&nbsp;trestuhodné. A&nbsp;keď je to následok sucha, potom, bohužiaľ, toto je krutá realita,“ povedal nám. „Viete, na miestach, kde je okolo 15 metrov vody a&nbsp;hladina tam klesne o&nbsp;4 metre, tak pre bežného pozorovateľa to stále nie je problém. Áno, všimne si na okrajoch, že voda siahala vyššie, ale loď stále môže prevážať ľudí. Najviac tieto suchá pociťujú obyvatelia a&nbsp;turisti na spomínanej severnej strane, kde aktuálne nie je voda vôbec… Je pravda, že zima bola suchá, dažde neboli výdatné, ale je otázne, prečo odteká z&nbsp;Domaše viac vody, ako do nej priteká…“

S takouto situáciou sa miestni obyvatelia pasujú už zopár rokov. „Osobne som niečo podobné zažil asi pred piatimi rokmi, keď hladina poklesla dosť výrazne, ale takto, že by bola totálne vyschnutá, som ešte nevidel,“ povedal nám moderátor. Kritický stav na vodnom diele nám potvrdil aj starosta jednej z&nbsp;postihnutých obcí, Kvakoviec, Radovan Kapraľ. „Domaša je približne 5 metrov pod maximálnou hladinou. Plavbu výletnej lode to nijako neovplyvňuje. Problémy sú skôr na verejných plážach v&nbsp;okolí celej Domaše, naše stredisko Dobrá nevynímajúc,“ napísal nám s&nbsp;tým, že pokles hladiny v&nbsp;Domaši úzko súvisí so stratou vody v&nbsp;studniach. „Nám to komplikuje život, lebo nemáme vodovod a&nbsp;sú paralyzované, dá sa povedať, skoro všetky rekreačné zariadenia. Tie musia vodu dovážať v&nbsp;cisternách.“

Podľa jeho slov je príčinou tohto stavu zlý manipulačný poriadok, ktorý nereaguje na zlú hydrologickú situáciu na území. Vodohospodári na tlak okolitých obcí požiadali Okresný úrad (OÚ) v&nbsp;Prešove, konkrétne odbor starostlivosti o&nbsp;životné prostredie, o&nbsp;jeho zmenu ešte v&nbsp;roku 2020. Konanie OÚ zastavil s&nbsp;požiadavkou na Slovenský vodohospodársky podnik vypracovať odbornú štúdiu (do septembra 2022). Tá má posúdiť vplyv navrhovaných zmien. „Vyhovelo sa jedinej spoločnosti, ktorá žiadala, aby sa konanie zastavilo. Sme toho názoru, že príčinou nedostatku vody v&nbsp;Domaši je tlak lobistických skupín. Paradoxne, veľké firmy ako Bukóza aj elektrárne s&nbsp;navrhovanými zmenami súhlasili,“ uviedol Kapraľ, ktorý s&nbsp;miestnymi netúži po inom ako po výdatných zrážkach.

„Bude to ešte horšie, ak nepríde týždeň intenzívnych dažďov. Všetky obce z&nbsp;okolia Domaše budú žiadať o&nbsp;vyvodenie zodpovednosti. Pevne veríme, že padnú lobistické prekážky a&nbsp;v&nbsp;krátkom čase sa presadí verejný záujem nad záujmom súkromnej firmy,“ uzavrel. V&nbsp;súvislosti so zlou situáciou na Domaši musí meniť plány aj obľúbený markizák. „Mám to tam rád a&nbsp;často tam chodím, rovnako ako aj mnohí iní ľudia, rybári. Ale v&nbsp;aktuálnom stave pre mňa nemá význam tam jazdiť, lebo, žiaľ, nie je kam sa vrátiť…“ Situácia s&nbsp;vodnou nádržou ho mrzí, napriek tomu to jeho dovolenkové plány nijako nenarušilo. „Nedávno sme boli v&nbsp;Turecku a&nbsp;keď nebudem na rybách, tak mám aj tak vždy čo robiť. Leovi sa skončila hokejová príprava. Adamko už začína tiež športovať. Chodí na tenis, hrá futbal, skúša aj hokej, takže sa musím popri deťoch obracať. So Zlatkou stále riešime, kde s&nbsp;nimi, ako a&nbsp;kedy. Čaká nás ešte chata, musím ísť pozrieť do revíru, kde som nebol asi dva mesiace, takže mám toho veľa každý deň.“

V&nbsp;súvislosti s&nbsp;poľovníckou témou neostal Patrik chladným pri téme premnožených medveďov. „V&nbsp;tejto téme mám úplne jasno. Viem, že ochranárom sa toto nepočúva dobre, ale dvadsať rokov sa na medveďa nepoľovalo, to znamená, že prírastky museli byť a&nbsp;aj budú. A&nbsp;medveď je teritoriálna šelma, to znamená, že silnejšie jedince vytláčajú tie mladšie a&nbsp;slabšie. Skrátka, rozširuje svoje územia. A&nbsp;keďže je medveďov viac, tak je úplne prirodzené, že sa sťahujú aj do nižšie položených oblastí…“ Cez rybačku, poľovačku sme sa prirodzene presunuli aj k&nbsp;domácim zvieratám. „My sme v&nbsp;tomto smere úplne sebestační. Máme hydinu, zajace, čiže aj dostatok vajec, mäsa, ovocia aj čerstvej zeleniny. Nič lepšie ako chlieb s&nbsp;masťou a&nbsp;paradajkami nie je a&nbsp;k&nbsp;tomu leto v&nbsp;plnom prúde,“ uzavrel s&nbsp;úsmevom.