Jana Homolová

Pavlína Pořízková je mladšej generácii známa predovšetkým vďaka sociálnym sieťam, kde svoj zovňajšok nevylepšuje filtrami či nezmyselnou retušou, naopak. Odhaľuje pravú realitu starnutia a&nbsp;zároveň razí cestu prirodzeného vzhľadu bez akýchkoľvek úprav. Ako krásna žena, ktorá sa celý život živila zovňajškom, sa na toto smerovanie odhodlala po náročnom životnom období, ktoré ju z&nbsp;psychickej stránky výrazne posunulo.

Ešte pred tým, ako sa práve tejto téme budeme venovať viac, by sme mali spomenúť Pavlínino detstvo. To nebolo úplne štandardné a&nbsp;tak trochu už pred päťdesiatimi rokmi urobilo z&nbsp;krásnej blondínky za dramatických okolností titulkovú tvár. V&nbsp;roku 1968, keď mala len tri roky a&nbsp;na naše územie vpadli vojská Varšavskej zmluvy, sa jej rodičia rozhodli opustiť krajinu, a&nbsp;začať žiť nový život vo Švédsku. Keďže Pořízkovci nemali nič isté a&nbsp;nevedeli, či sa im riskantný plán podarí, trojročnú dcéru nechali so starými rodičmi v&nbsp;Československu. Vo Švédsku si napokon vytvorili zázemie a&nbsp;Pavlínu si chceli prísť vziať so sebou. Žiaľ, vtedajší systém im tento krok neumožnil, preto sa začal dlhý medializovaný boj o&nbsp;vrátenie dcéry rodičom.

„Moji rodičia odišli na motocykli, nechali ma doma ako trojročnú, pretože vedeli, že nemusia prežiť. Mali šťastie. Bohužiaľ, ja som rodičov nevidela až do momentu, keď sa moja mama po mňa vrátila o&nbsp;tri roky neskôr, aby ma uniesla a&nbsp;získala tak naspäť. Počas toho ju však chytili a&nbsp;uväznili. V&nbsp;tom čase bola v&nbsp;siedmom mesiaci tehotenstva, čakala môjho brata,“ zaspomínala si modelka na náročné roky života.

Práve v&nbsp;knižke Bez filtra, ktorú pred pár dňami predstavila v&nbsp;známom bratislavskom kníhkupectve za účasti mnohých fanúšikov a&nbsp;hostí, sa vrátila k&nbsp;spomínanej okupácii z&nbsp;roku 1968, ku ktorej prirovnala aj svoju lásku k&nbsp;bývalému mužovi. Tá bola vášnivá, osudová, majetnícka, no zároveň deštruktívna. „Túto časť knihy som napísala v&nbsp;čase, keď ruské vojská násilne vtrhli na Ukrajinu. Viete, bola som dieťa, ktoré vyrastalo v&nbsp;časoch hlbokého socializmu. Za najväčší zážitok som považovala vidieť sochu Lenina, nedostatok tovaru som neriešila, pre mňa to nebolo dôležité. Skôr som mala pocit, že Rusi sú naši kamaráti, ochraňujú nás a&nbsp;môžeme sa na nich spoľahnúť. Navyše v&nbsp;tom čase som mala odísť do Švédska (Pavlína mala deväť rokov, pozn. red.), ale tam som rozhodne ísť nechcela. Mne tu bolo dobre. V&nbsp;súvislosti s&nbsp;tým mi okupácia evokovala bezpečie, cítila som sa úplne ‚obsadená‘, že to skrátka potrebujem mať viac ako slobodu, ako stáť sama na vlastných nohách,“ uviedla a&nbsp;zároveň doplnila, že by už nedopustila, aby zodpovednosť za ňu prebral niekto iný.

Len kvôli objasneniu, Pavlína prežila tridsať rokov života po boku hudobníka Rica Ocaseka (†75). Dvojica sa brala v&nbsp;roku 1989, ale v&nbsp;máji 2018 modelka oznámila, že už dlhšie netvoria pár. Dobré vzťahy si napriek tomu udržali, teda aspoň Pavlína si to myslela. Keď ho v&nbsp;septembri 2019 našla mŕtveho, nebol to jediný šok, ktorým v&nbsp;dohľadnom čase musela prejsť. Po otvorení mužovej poslednej vôle vyšlo najavo, že ju vydedil. V&nbsp;tom čase sa zároveň dostala do finančných problémov, ale ich manželstvo nebolo oficiálne rozvedené, preto Ricovu poslednú vôľu napadla. Súd jej nakoniec dal za pravdu. Americké médiá odhadli hudobníkov majetok najmenej na päť miliónov dolárov a&nbsp;podľa zákonov štátu New York by Pavlína mala dostať tretinu. Ona samotná sa však dokonca po Ricovej smrti ohradila, že táto suma bola úmyselne znížená pre dane a&nbsp;reálne išlo o&nbsp;majetok vo väčšej hodnote.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

MODELKA  NA SEBA V BRATISLAVE PÚTALA POZORNOSŤ! FOTKY V GALÉRII

Aj o&nbsp;týchto témach píše na sociálnych sieťach, kde sa neváha ukázať tak, ako ju Pán Boh stvoril, a&nbsp;zároveň sa nebojí autenticky hovoriť o&nbsp;svojich myšlienkach, pocitoch, strachoch, dokonca pred kamerou plakať. Svojho času dostala prezývku „plačúca pani z&nbsp;Instagramu“. Paradoxne, práve táto aktivita bola pre Pavlínu veľkým oslobodením, pretože dlhé roky nežila život, ktorý reálne chcela. „Celý život som cítila, že sa na mňa ľudia pozerajú. Keď som bola malá a&nbsp;ušli sme do Švédska, každý týždeň som tam bola v&nbsp;novinách s&nbsp;informáciou o&nbsp;tom, že som konečne spolu s&nbsp;rodičmi a&nbsp;som šťastná, že som vo Švédsku. Ja som v&nbsp;skutočnosti šťastná vôbec nebola, naopak, chcela som ísť naspäť k&nbsp;babičke. Vždy som sa cítila tak, že to, čo som hovorila, nikdy nikto nepočúval a&nbsp;ľudia ma posudzovali len podľa toho, ako vyzerám. A&nbsp;keď som sa stala modelkou, tento stav sa ešte umocnil. Práve teraz vďaka svojej knižke, ktorá v&nbsp;podstate vznikla na základe mojej instagramovej otvorenosti aj na základe Insta­gramu, mám šancu, aby ma ľudia, hlavne ženy, počuli. Zrazu mám hlas a&nbsp;je to oveľa lepšie ako byť len tvárou.“

Pavlína v&nbsp;knihe opisuje nielen to, ako sa vyrovnala s&nbsp;manželovou smrťou, ale aj s&nbsp;finančnou krízou, ktorá ju postretla. Vyskúšala mnoho vecí, okrem iného terapiu, ktorá jej pomohla pochopiť životnú situáciu v&nbsp;širšom kontexte všetkých zúčastnených. „Musím povedať, že bez terapie si neviem predstaviť, že by som celú tú situáciu prežila, a&nbsp;ono mi to nielenže pomohlo vymotať sa zo smútku, ale zároveň som sa veľmi veľa naučila o&nbsp;sebe. Napríklad prečo som si vždy vyberala mužov, ktorí pre mňa neboli dobrí… Terapia mi pomohla stať sa lepšou ženou. Je to výborná vec, a&nbsp;keby si to vyskúšali viacerí, hneď by bol svet krajší a&nbsp;my by sme boli lepšími ľuďmi.“

Keďže podstatnú časť života sa živila svojím výzorom, občas jej niektorí jej fanúšikovia prisudzujú akúsi fiktívnu zodpovednosť za krásu, za to, že bola súčasťou priemyslu, ktorý ženám celoživotne ponúka sen o&nbsp;tom, akými by sa mohli stať, keby… „Túto tému mám v&nbsp;sebe roky otvorenú. Roky žijeme v&nbsp;patriarcháte, a&nbsp;ak si zoberiem svoju silu, aktuálne svoj hlas a&nbsp;komunikujem veci, ako sa skutočne majú, pýtam sa, či je to boj proti tomu patriarchátu alebo je to hra podľa pravidiel patriarchátu,“ položila si rečnícku otázku, na ktorú nepozná odpoveď.

Úplne jasno má však v&nbsp;estetických zákrokoch, ktorým sa zďaleka vyhýba. Keďže profesiu modelky vykonáva od pätnástich rokov, je to neštandardné. Prečo sa tak rozhodla? „Cesta, ktorá viedla k&nbsp;tomuto rozhodnutiu, bola dosť komplikovaná. Veľmi mi záležalo na pravde, a&nbsp;keď sme sa s&nbsp;manželom rozchádzali, cítila som sa stará. Mala som 52 rokov a&nbsp;bála som sa, že ma už nikdy nikto nebude chcieť. Že som skrátka stará krava, je koniec, dajú ma na pastvinu a&nbsp;nikto o&nbsp;mňa nebude stáť… (Smiech.) Samozrejme, mohla som si pomôcť a&nbsp;vyzerať lepšie. Je to v&nbsp;podstate ľahké a&nbsp;nie je to až také drahé. Mnohé ženy to robia, lebo im dookola niekto hovorí, že sú škaredé a&nbsp;staré… Preto je jednoduchšie trošku si pomôcť. Ale ja som to vnímala tak, že keď nebudem autentická sama k&nbsp;sebe, to znamená aj svojou tvárou, svojím vzhľadom, ak nájdem niekoho, kto ma možno bude mať rád, nebude mať rád mňa, ale tú vylepšenú osobu. Skrátka bude ma možno opäť vidieť, ale nie počuť,“ vyznala sa úprimne.

Pavlína nabrala odvahu a&nbsp;vydala sa na cestu autenticity a&nbsp;sebapoznania, na ktorom neustále pracuje. „Nie je to tak, že už mám všetko vyriešené. Napríklad keď sa pozerám na druhé staršie ženy, myslím si, že sú krásne, ale keď sa pozriem sama na seba v&nbsp;zrkadle, vravím si och… Práve preto teraz pracujem na sebe, aby som sa dokázala pozerať aj na seba rovnakým štýlom, ako sa pozerám na všetky zrelé ženy. Ešte nie som na konci, ale možno sa k&nbsp;tomu trošku blížim.“

ÚRYVOK Z KNIHY NÁJDETE NA ĎALŠEJ STRANE

Úryvok z&nbsp;knihy Bez filtra

Je iróniou, že v&nbsp;mladosti, v&nbsp;čase, keď sa o&nbsp;mnohých ženách hovorí, že sú na vrchole krásy, som „tliachala“ o&nbsp;tom, ako sa na starnutie teším… V&nbsp;tom čase pre mňa starnutie znamenalo múdrosť a&nbsp;sebavedomie a&nbsp;obidve tieto veci mi nesmierne chýbali. Bola som si vedomá toho, že ľudia si ma cenili len preto, ako som vyzerala, nie pre všetky ďalšie časti mojej osobnosti, a&nbsp;namýšľala som si, že s&nbsp;vekom nadobudnem múdrosť a&nbsp;sebavedomie, po ktorých som tak túžila. Vo Francúzsku je také porekadlo, ktoré sa na mňa nalepilo. Vek je pomsta škaredých! Ako som len zbožňovala opakovať ho. Keď som bola mladá žena, vo Švédsku ma v&nbsp;čase mojej puberty považovali za škaredú, a&nbsp;aj keď som bola na titulných stránkach časopisov, nevidela som samu seba ako nádhernú alebo krásnu. Preto som si myslela, že tomu porekadlu rozumiem. Neuvedomovala som si, ako úboho to každému okolo mňa muselo znieť. Toto mladé dievča považované za krásku zarába nesmierne veľa peňazí a&nbsp;chrlí pravdy o&nbsp;niečom, čo vôbec nepozná. Bola som pomerne mladé stvorenie, no túžila som byť charakternou ženou. Čo pre mňa znamenalo byť charakternou ženou? Chcela som byť krásne škaredá… Raz neskoro večer po odchode z&nbsp;jedného nočného klubu v&nbsp;Paríži sme s&nbsp;mojím kamarátom Jacquom jedli hranolčeky a&nbsp;popíjali kokteily… A&nbsp;potom vošla ona. Mala strapaté tmavé mikádo a&nbsp;pod výrazným krivým nosom jej pery pripomínali tmavočervenú ranu. Oči mala tmavé a&nbsp;blízko pri sebe a&nbsp;pokožku bledú. Mala na sebe džínsy, bielo-modré pásikavé tričko s&nbsp;lodičkovým výstrihom a&nbsp;na pleciach mala prehodenú veľkú motorkársku bundu. Na nehanebne odstávajúcich ušiach mala zavesené veľké zlaté náušnice. Pomyslela som si, že je bez debaty škaredá a&nbsp;postarala sa pomerne trápne o&nbsp;to, aby zvýraznila každú zo svojich nedokonalostí. No na stoličku pri vedľajšom stole si sadla so sebavedomím kráľovnej… V&nbsp;priebehu pár minút okúzlila celý stôl chalanov, ktorí sa začali hlučne dožadovať toho, aby jej mohli kúpiť niečo na pitie. Nechápala som to. Bola slávna? Spýtala som sa na to Jacqua. „Nemyslím si,“ povedal, no najprv na ňu chvíľu vrhal zamilované pohľady. „No je úžasná! Nemyslíš?“ Slovo úžasná vyslovil s&nbsp;krátkymi samohláskami a&nbsp;vyrazil ho zo seba, takže to znelo ako po francúzsky… „Takéto ženy voláme ‚jolie laide‘.“ Doslovne prekložené krásne škaredá… Ako som tú ženu sledovala, začala som si všímať jej krásu. Bola škaredá, no akýmsi lahodným spôsobom. Čím viac som sa na ňu dívala, tým krajšou sa stávala… Keď sme zaplatili a&nbsp;vydali sme sa na odchod, vedela som okamžite, že si musím kúpiť červený rúž, bielo-modré pásikavé tričko s&nbsp;lodičkovým výstrihom a&nbsp;koženú bundu. Škaredosť môže byť krásna, nádhera nikdy…

Supermodelka POŘÍZKOVÁ o problémoch: Po manželovej smrti a finančnej kríze mi pomohlo toto...

Jana Homolová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Supermodelka POŘÍZKOVÁ o problémoch: Po manželovej smrti a finančnej kríze mi pomohlo toto...

Jana Homolová

Súvisiace články

Miss Slovensko 2023 VOJTASOVÁ priznáva: Vychovávala ma mamina! Prečo má na otca ťažké srdce?

Manželka Tomáša BEZDEDU so synčekom na hrudi: Ten DETAIL vám udrie do očí! FOTO

Dara ROLINS a NEDVĚD budujú svoje hniezdočko lásky: Takto vyzerá ich SÍDLO v Taliansku! FOTO

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás