Zvrat

Kým L. Šafránková svojím filmovým debutom prerazila, skvelá Zdena Studenková si na rozdiel od nej musela na úspech ešte chvíľu počkať. „Po skončení ŠUP som chcela ísť študovať dejiny umenia a estetiku, ale po prvé sa to otváralo len každý druhý rok, po druhé som mala zavretého otca ako politického väzňa, takže nebolo možné prihlásiť sa na filozofickú fakultu.“ Napriek všetkému sa zámeru vyštudovať vysokú školu len tak nevzdala. „Zavolala som ujovi Janovi Klimovi s tým, že idem na herectvo. To, čo som si v telefóne na svoju adresu vypočula, nebudem replikovať, ale potom mi povedal, aby som k nim prišla. Ujo Jano ma teda začal pripravovať na VŠMU,“ povedala na spomínanej besede. Pri tejto téme v minulosti už viackrát so smiechom uviedla, že dovtedy bola v divadle asi dvakrát a ani to sa jej nepáčilo.

„S takýmito skúsenosťami som sa teda vybrala na prijímačky, kde sedela komisia a ja som okrem Kvietika (hral vtedy baróna von Goldringa) nepoznala nikoho.“ No vyštudovala ŠUP a veľmi dobre vedela, čo sa aktuálne nosí a že imidž je dôležitý. „Mala som vtedy blonďavé vlasy po pás, o desať kíl menej ako teraz a dala som si uštrikovať úzke čierne dlhé šaty s rolákom. Tak som tam prišla ako taká čierna špageta a v porote bol krásny človek v čiernom roláku, mal v ruke cigaretu, klepal nohou a celý čas ma fixoval pohľadom… Vtedy som to ešte nevedela, ale bol to pán profesor Budský, veľký slovenský režisér. A ten povedal: ‚Studenková, nejaká ste príliš zahalená. Čo skrývate? Aké tajomstvo? Tie nohy musia byť príšerné… Ukážete nám ich?‘ Tak som zdvihla sukňu a on na to: ‚Nie je to až také strašné.‘“ Od toho momentu sa stala obľúbenkyňou Jozefa Budského (†77), mimochodom jedného zo zakladateľov slovenského divadelníctva.

„Samozrejme, keď som niečo spravila dobre, povedal mi: ‚Zdena, milujem ťa!‘ A keď som urobila niečo zlé, povedal zas: ‚Dnes pôjdeš kanálom s potkanmi, Zdena!‘“ Jozef Budský herečke hneď v druhom ročníku na VŠMU ponúkol príležitosť alternovať hlavnú ženskú úlohu na doskách SND, čo bola mimoriadna príležitosť. Ani táto skúsenosť však pre herečku nebola ľahká, pretože skúsení herci sa často zlomyseľne chodili pozerať na jej herecké schopnosti. „Ale potom ma zas niektorí zobrali pod svoje ochranné krídla… Toto bola moja cesta k herectvu a dnes už nie je iná cesta, lebo nič iné tak dobre robiť neviem, iba variť,“ dodala so smiechom.

Napriek tomu, že úspech Zdeny Studenkovej neprišiel raketovou rýchlosťou, svoje kvality nielen v divadle, ale aj v televízii a vo filme potvrdila mnohokrát. Tak ako Libuše, aj ona sa na začiatku musela prehrať z hlavných postáv princezien a rôznych naiviek do charakterových úloh, v ktorých podľa jej vlastných slov „bolo čo hrať“. Obom sa krásne postavy v priebehu rokov len tak hrnuli a zatiaľ čo L. Šafránkovú dostala na výslnie Popoluška, u Zdeny sa obrovský úspech dostavil napríklad s filmom režisérky Marie Poledňákovej (80) S tebou mě baví svět a v rámci Česka a Slovenska trvá dodnes. Nezameniteľná je najmä špecifická choreografia k piesni Sladké mámení, ktorá sa natoľko ujala, až si ju skutočná interpretka piesne Helena Vondráčková (75) prevzala.