Sestry Nízlové sú azda najznámejšie slovenské dvojičky. Na každej spoločenskej akcii sú neprehliadnuteľné. Stretol som ich spolu, a hoci majú starostí vyše hlavy, vyzerali výborne a na ich tvárach nechýbal úsmev. Veronika sa stala na konci minulého roka mamou rozkošnej Ney a môže sa pochváliť výbornou postavou. „Necvičila som hádam rok a pol. Nestíhame zatiaľ pri tých deťoch a pri tom sťahovaní je to dosť náročné. Stále niečo robíme. Či už sme zariaďovali, nová záhrada, ešte nemáme šatníky dokončené, stále sa niečo deje. Plus do toho robota, koncertovanie, nahrávanie nových videoklipov. Budem sa veľmi tešiť, keď začnem opäť cvičiť, už len z toho dôvodu, že ma niekedy bolí chrbtica. Ale myslím si, že aj k tomu sa čoskoro dostanem,“ hovorí Veronika.

So sestrou si kúpili dom len sedem kilometrov od milovaných rodičov, ktorí bývajú v Hronskom Beňadiku. „Hľadali sme nehnuteľnosť. Bolo nám v podstate jedno, či to bude dom alebo byt. Hlavne aby to bolo v okolí, kde bývajú naši rodičia. Aj sme zvažovali, či pôjdeme do Bratislavy alebo sa vrátime do Trenčína, lenže tým, že máme kopu práce, naše dve malé babuľky by sme veľmi nerady nechávali s pestúnkami. Určite majú lepší vzťah s našimi rodičmi, asi by preto bola úplná hlúposť nosiť deti na stráženie 150 kilometrov k našim. Takže sme hľadali niečo v okolí. Bola to dosť veľká drina – nájsť tam niečo, kam by sme sa mohli hneď nasťahovať. Sú tam k dispozícii nejaké byty a domy, ale tie ešte nestoja a možno by sme sa mohli nasťahovať o rok-dva. Tento domček nám prišiel asi z neba, takže sme veľmi rady, že sa nám podarilo nájsť niečo, kde môžeme bývať,“ vysvetlila Veronika.

Nerozlučná dvojica?

Niekomu by sa mohlo zdať, že je naozaj zvláštne, aby sestry stále žili v spoločnej domácnosti, ony však majú na to vlastný názor. „Myslím si, že by bolo nezmyselné, aby sme si kupovali dva rozdielne byty. A byť od seba, keď si takto môžeme navzájom pomôcť. Možno to vyznie čudne a niektorí ľudia si povedia, že sme nerozlučné a že nevieme bez seba žiť. Ale to absolútne nie je pravda. Len ide o tie praktické veci. Nikde nie je napísané, že tam zostaneme žiť do konca života. Môže sa stať, že jedna si nájde partnera, aj druhá si nájde partnera a možno ten dom zostane úplne prázdny. Človek nikdy nevie. Pre nás je to investícia, máme svoje útočisko,“ dopĺňa sestru Daniela.

O BOLESTI, KTORÚ PREŽILI, ČÍTAJTE NA ĎALŠEJ STRANE..