redakcia

Osobnostiam, ktoré sú na výslní viac ako štyridsať rokov a&nbsp;kariére sa venujú vyše polstoročia, sa veľakrát stáva, že fanúšikovia už o&nbsp;nich všetko vedia a&nbsp;ak predsa len niečo netušia, ide výsostne o súkromné informácie, ktoré si chcú daní umelci nechať výlučne pre seba. Jožo Ráž v&nbsp;dokumente, ktorý s&nbsp;jeho dovolením nakrúcal v&nbsp;priebehu rokov 2011 až 2018 režisér Jan Gogola ml., je toho absolútnym príkladom.

„Večný Jožo alebo ako som stretol hviezdu je netradičný situačný dokuportrét, ktorý vypovedá o&nbsp;komplikovanom osobnom vesmíre Joža Ráža, lídra historicky najpopulárnejšej ‚československej‘ pop-rockovej skupiny Elán,“ uvádzajú samotní tvorcovia filmu na čele s&nbsp;režisérom, ktorý bližšie vysvetlil, prečo sa do tohto filmovania vôbec púšťal: „Pristupujem k&nbsp;nemu ako k&nbsp;osobnosti, ktorá v&nbsp;rámci Elánu oslovila niekoľko českých a&nbsp;slovenských generácií a&nbsp;má schopnosť svojou tvorbou zjednocovať, ale ktorá zároveň svojimi verejnými prejavmi spoločnosť dlhodobo rozdeľuje a&nbsp;jej časť až odpudzuje.“

Nakrúcalo sa na nečakaných miestach aj v&nbsp;rôznych situáciách, ale Jožo, tak ako ho poznáme, vôbec neprekvapil. Kritici aj fanúšikovia mu vyčítali, že nič nové o&nbsp;sebe neprezradil. Jeho sympatie ku komunizmu ako ideológii i nesympatie k&nbsp;informačným technológiám sú známe. Režisér sa s&nbsp;ním dostal do intímnych rozhovorov o&nbsp;Bohu, smrti, fungovaní vesmíru. Spomínalo sa na minulosť, hovorilo sa o obrovskom úspechu, ale aj o&nbsp;tom, že napriek masám ľudí, ktorí k&nbsp;nemu vzhliadajú, je na tomto svete sám… V&nbsp;mnohom sa režisér a&nbsp;jeho vzor názorovo rozchádzali, veľakrát sa nechápali, napriek tomu spolu dokázali komunikovať v&nbsp;priateľskom duchu. Faktom je, že speváka skutočne pozná len malá hŕstka ľudí a&nbsp;zvyšok si k&nbsp;sebe umelec skrátka nepustí…

Pokračovanie na ďalšej strane...

Jožo Ráž si navyše rád vo verejnom priestore drží imidž „drsňáka“, o&nbsp;ktorom jeho najbližší kamarát Boris Filan (73) hovorí, že má veľké srdce. V&nbsp;rozhovore pre Život nie tak dávno dokonca povedal: „Je škoda, že Jožo príliš verejne zo seba robí zlého chlapca a&nbsp;príliš tajne je taký úžasný, čestný a&nbsp;rozumný človek.“ Počas rozhovoru svoje slová podrobnejšie nerozvádzal, keďže o&nbsp;ich priateľstve sa rozpísal v&nbsp;knižke Cigary idú do neba. V&nbsp;minulosti však (v&nbsp;dokumente Vlastnými slovami z&nbsp;roku 2003, pozn. red.) opísal príhodu zo začiatkov ich spoločnej spolupráce, ktorá nezainteresovaným lepšie vykreslí Jožov skutočný charakter.

Písal sa rok 1980, keď mal Elán za sebou desať rokov tvrdej práce, koncertovania v&nbsp;zahraničí, kde sa snažili zarobiť si na aparatúru a&nbsp;snom mladých chlapcov bolo dostať sa na Bratislavskú lýru, ktorá bola vtedy pre všetkých umelcov dôležitým odrazovým mostíkom. Konkrétne Bratislavská lýra 1980 bola zlomovou udalosťou, ktorá zmenila osud skupiny Elán. Kapela na nej súťažila hneď s&nbsp;troma pesničkami a&nbsp;čo je zaujímavé, na tento festival sa pripravovala vo vojenskom útvare v&nbsp;Humennom, kde sa postupne zišli Jožo Ráž, Vašo Patejdl, Juraj Farkaš a&nbsp;Zdeno Baláž. Z&nbsp;troch spomínaných piesní napokon dve získali ocenenia. Išlo o&nbsp;skladby Kaskadér (autori Vašo Patejdl a&nbsp;Ľuboš Zeman) a&nbsp;Ôsmy svetadiel (autori Jožo Ráž a&nbsp;Boris Filan). 

„Tam sa Jožo trošku odkryl, pretože on už poobede chodil po chodbách a&nbsp;všetci mu gratulovali, že za Ôsmy svetadiel vyhral Lýru. A&nbsp;Vašo to zle znášal. Bolo mu z&nbsp;toho úplne zle,“ prekvapil Boris Filan. Ako sa následne Jožo zachoval? „Jožo tú pesničku (Ôsmy svetadiel, pozn. red.) večer neodspieval. On neuniesol, že by porazil Vaša, a&nbsp;tak miesto Jožovej a&nbsp;mojej pesničky vyhral Vašov a&nbsp;Zemanov Kaskadér,“ doplnil. Aj po rokoch si Boris pamätal na to, čo povedal Ráž po vyhlásení víťazov. „Jožo mi vtedy povedal: ‚Vieš čo, ja som taký šťastný, že to ten Vašo vyhral, ale ja to o&nbsp;sebe nemôžem povedať…,‘“ opísal príhodu so smiechom.

Po spomínanej Lýre sa odštartoval raketový vzostup kapely Elán, o&nbsp;ktorom Jožo rád hovorí: „Ono to vyzeralo ako raketový vzostup, ale my sme už hrali roky predtým, len o&nbsp;tom nikto nevedel.“ V&nbsp;čase najväčšej slávy odohrali 250 koncertov ročne a&nbsp;prakticky žili neustále na cestách. Prekvapenie prišlo v&nbsp;roku 1985, keď na absolútnom vrchole popularity z&nbsp;Elánu odišiel Vašo Patejdl. Práve v&nbsp;dokumente Večný Jožo uviedol: „Mal som sen, že raz vybudujem najslávnejšiu kapelu na svete a&nbsp;išiel som si za tým. Lenže potom som pochopil, že v&nbsp;komunizme sa nedá vybudovať najslávnejšia kapela na svete…,“ priznal Vašo. Na toto jeho konštatovanie mu Jožo položil otázku: „Prečo si sa vrátil?“ Odpoveď bola krátka, výstižná a&nbsp;Joža rozosmiala. „Lebo som zmúdrel,“ uzavrel Patejdl.

Vzhľadom na to, že Jožo šiel zopárkrát v&nbsp;ústrety smrti, dokument sa venoval aj jeho dopravnej nehode, celoživotným následkom, ako je problém so zrakom, chôdzou a&nbsp;rovnováhou. Kamery sa dostali na jedno z&nbsp;jeho cvičení, ktoré už roky trikrát do týždňa absolvuje za asistencie fyzioterapeuta. „Cvičím, aby som vôbec mohol chodiť a&nbsp;tiež mi to pomáha dostať sa do formy pred koncertom,“ vysvetlil umelec, ktorý po prežitých vzostupoch a&nbsp;pádoch o&nbsp;sebe vyhlásil, že je síce kresťanom, ale z&nbsp;náboženstiev mu je najsympatickejší budhizmus.

Zároveň priznal, že verí v&nbsp;reinkarnáciu a&nbsp;karmu. „Verím tomu, že sa mi v&nbsp;tomto živote podarí stať svätým a&nbsp;už sa viac na Zem nebudem vracať.“ Zrejme z&nbsp;tejto filozofie pochádza aj jeho ďalší často opakovaný výrok, a&nbsp;to: „Nikdy neuverím, že niekedy zomriem…“ Dá sa skonštatovať, že dôležitou súčasťou jeho života je viera a&nbsp;spájanie sa s&nbsp;Bohom prostredníctvom meditácie. Síce sa mnohí nazdávajú, že otázkam o&nbsp;zmysle života sa začal venovať až po hrozivej nehode z&nbsp;roku 1999, keď takmer prišiel o&nbsp;život, on rád opakuje, že odvtedy nič zásadné na svojom živote nezmenil, len sa skrátka prestal ponáhľať. A,&nbsp;samozrejme, nezabudol vyzdvihnúť svoju manželku Barboru. Tá pri ňom pevne stála v&nbsp;každej životnej situácii. „Poznáme sa od 6. triedy základnej školy. V&nbsp;deviatke sme začali spolu chodiť a&nbsp;odvtedy sme spolu… Moja žena je svätica, najlepší človek na svete,“ vyznal sa.

Všetky tieto informácie už však v&nbsp;minulosti odzneli. Jedným z&nbsp;prekvapení bol možno len zaujímavý fakt, že Jožovi sú nesmierne sympatickí Šmolkovia a&nbsp;že v&nbsp;celom dokumente hovoril po česky. „Jožo hovoril česky, pretože je zvyknutý hovoriť jazykom toho, koho stretne,“ ozrejmil režisér Jan Gogola ml., ktorý snímku už čoskoro (26. januára 2023, pozn. red.) uvedie do českých kín. U&nbsp;nás mal dokument premiéru začiatkom mája minulého roka, a&nbsp;to v&nbsp;menších kinosálach určených pre náročnejšieho diváka. Zaujímavosťou je, že na samotnej premiére&nbsp; filmu sa Jožo nezúčastnil, keďže ako je známe, sa v&nbsp;posledných rokoch stiahol z&nbsp;verejného života. K&nbsp;uvedeniu snímky napísal toto vyjadrenie: „Film Večný Jožo alebo ako som stretol hviezdu je poctivý smutný príbeh, ale podobne ako ja nesie v&nbsp;sebe nádej. Pán Jan Gogola ml., režisér filmu, je veľmi schopný, poctivý a&nbsp;čestný človek. Ďakujem mu srdečne za to, ako sa projektu venoval,“ vyhlásil.

Vzhľadom na rozsah popularity a&nbsp;určitej kontroverzie, ktorá okolo Joža Ráža je, bolo prekvapujúce, že po slovenskej premiére filmu ostalo vo verejnom priestore akosi ticho. Reakcie sa dostavili až vďaka uvedeniu dokumentu na obrazovky verejnoprávnej Dvojky, teda približne sedem mesiacov od kinopremiéry, a&nbsp;to koncom minulého roka. Je zrejmé, že práve vďaka televízii sa film dostal viac do povedomia ľudí a&nbsp;mnohých nenechal chladnými. Ako ho prijmú českí diváci, je zatiaľ otázne. Pravda, ktorú skonštatoval aj samotný Ráž, je v&nbsp;podstate jasná. „Vyznať sa vo mne je veľmi ťažké,“ odznelo zo spevákových úst v&nbsp;dokumente. Režisér to s&nbsp;ním ako s&nbsp;respondentom nemal jednoduché alebo sa len nedokázali naladiť na rovnakú vlnu? „Mám homeopatickú lekárku, ktorá cez psychoanalýzu zisťovala, kto som, čo som, aby mi vedela dať správny liek, len pre mňa správny liek nenašla, lebo nepochopila, kto ja som,“ vysvetlil Jožo, ktorému sa napriek všetkému spolupráca s&nbsp;režisérom páčila a&nbsp;ako naznačil samotný film, za tie roky sa z&nbsp;oboch dokonca stali priatelia…

VIAC FOTIEK K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII...