Dokumentárny portrét o Jožovi Rážovi (68) medzi širokou verejnosťou prekvapivo zarezonoval až sedem mesiacov po jeho kinopremiére. Prečo?
Osobnostiam, ktoré sú na výslní viac ako štyridsať rokov a kariére sa venujú vyše polstoročia, sa veľakrát stáva, že fanúšikovia už o nich všetko vedia a ak predsa len niečo netušia, ide výsostne o súkromné informácie, ktoré si chcú daní umelci nechať výlučne pre seba. Jožo Ráž v dokumente, ktorý s jeho dovolením nakrúcal v priebehu rokov 2011 až 2018 režisér Jan Gogola ml., je toho absolútnym príkladom.
„Večný Jožo alebo ako som stretol hviezdu je netradičný situačný dokuportrét, ktorý vypovedá o komplikovanom osobnom vesmíre Joža Ráža, lídra historicky najpopulárnejšej ‚československej‘ pop-rockovej skupiny Elán,“ uvádzajú samotní tvorcovia filmu na čele s režisérom, ktorý bližšie vysvetlil, prečo sa do tohto filmovania vôbec púšťal: „Pristupujem k nemu ako k osobnosti, ktorá v rámci Elánu oslovila niekoľko českých a slovenských generácií a má schopnosť svojou tvorbou zjednocovať, ale ktorá zároveň svojimi verejnými prejavmi spoločnosť dlhodobo rozdeľuje a jej časť až odpudzuje.“
Nakrúcalo sa na nečakaných miestach aj v rôznych situáciách, ale Jožo, tak ako ho poznáme, vôbec neprekvapil. Kritici aj fanúšikovia mu vyčítali, že nič nové o sebe neprezradil. Jeho sympatie ku komunizmu ako ideológii i nesympatie k informačným technológiám sú známe. Režisér sa s ním dostal do intímnych rozhovorov o Bohu, smrti, fungovaní vesmíru. Spomínalo sa na minulosť, hovorilo sa o obrovskom úspechu, ale aj o tom, že napriek masám ľudí, ktorí k nemu vzhliadajú, je na tomto svete sám… V mnohom sa režisér a jeho vzor názorovo rozchádzali, veľakrát sa nechápali, napriek tomu spolu dokázali komunikovať v priateľskom duchu. Faktom je, že speváka skutočne pozná len malá hŕstka ľudí a zvyšok si k sebe umelec skrátka nepustí…
Pokračovanie na ďalšej strane...