Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Pracovala až do samého konca života, iba krátko pred smrťou vymenovala novú premiérku Liz Trussovú (47). Bol to jej pätnásty britský premiér či premiérka, okrem toho prežila trinásť amerických prezidentov. Celý svet však spozornel, keď sa táto dôležitá udalosť konala v&nbsp;panovníčkinom dovolenkovom zámku Balmoral v&nbsp;Škótsku a&nbsp;nie v&nbsp;oficiálnom sídle kráľovnej v&nbsp;Bucking­hamskom paláci v&nbsp;Londýne. Obľúbená panovníčka krátko nato odvolala všetky svoje povinnosti na nasledujúce dni a&nbsp;v&nbsp;pokoji zomrela.

VIDEO: Zmieri rodinu jej odchod? Smrťou kráľovnej Alžbety II. sa skončila jedna éra. Pre napäté vzťahy v rodine to bude skúška. Aké plány má nový kráľ Karol III. sa dozviete v najnovšom vydaní týždenníka Život.&nbsp;

Svet začína po jej smrti skloňovať pojem alžbetínska doba. Kráľovná rekordérka, ktorá vládla najdlhšie na svete – 70 rokov, zmenila skostnatenú monarchiu na modernú inštitúciu, pričom mala po boku manžela, zanieteného reformátora princa Philipa (†99). Práve on váhavú Alžbetu presvedčil, aby jej korunováciu, ktorá sa konala v roku 1953, odvysielali v priamom televíznom prenose. Bola symbolom tradície, stability, istoty, národnej hrdosti, kontinuity v rýchlo sa meniacom svete. Na rozdiel od niektorých politikov svojimi zriedkavými prejavmi ľudí nerozdeľovala, ale spájala. Vyznačovala sa neochvejným zmyslom pre povinnosť. Hoci ju v ostatných rokoch zrádzalo zdravie, zriekla sa iba zahraničných ciest, naďalej ostala patrónkou viac ako 600 charitatívnych a dobrovoľníckych organizácií.

Od vládnutia a&nbsp;služby svojmu ľudu do posledného dychu ju neodradilo ani to, že jej rovnako disciplinovaný a&nbsp;pracovitý manžel princ Philip ako 90-ročný odišiel do dôchodku. Čas trávil vozením sa na koči v&nbsp;sand­ringhamskom parku a&nbsp;čítaním kníh pred kozubom. Spojené kráľovstvo dodnes čelí kritike za kolonizáciu časti sveta a&nbsp;porobené národy. Práve Alžbeta&nbsp;II. dokázala, že impériá nie je nevyhnutné udržiavať za každú cenu. Namiesto mocenskej vlády uprednostňovala spoluprácu s&nbsp;národmi a&nbsp;so štátmi na celom svete. Svedectvom toho bolo jej priateľstvo s&nbsp;juhoafrickým revolučným bojovníkom Nelsonom Mandelom (†95) či osobné stretnutie s&nbsp;prezidentom Ghany v&nbsp;60. rokoch minulého storočia, hoci návštevou krajiny sa ocitla v&nbsp;smrteľnom nebezpečenstve.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Pritom Elizabeth Alexandra Mary Windsorová, žena, ktorá pohla dejinami, vôbec nemala byť kráľovnou. Do svojich desiatich rokov snívala, že sa vydá za farmára a bude žiť obklopená koňmi a psami. V čase, keď sa narodila, svetu vládli muži. Ženy dosiahli volebné právo iba pár rokov pred jej narodením.

Na svet prišla ako najstaršia dcéra princa Alberta (†56), neskoršieho kráľa Juraja VI. Druhorodený syn vtedajšieho panovníka bol plachý, neduživý a na dôvažok zajakávajúci sa člen vladárskej rodiny. Žiadny „kvalitný materiál“ v kráľovskom paláci. Na trón musel nastúpiť po tom, ako sa jeho starší brat a legitímny budúci kráľ Eduard (†78) zaľúbil do rozvedenej neurodzenej Američanky Wallis Simp­sonovej (†90).

Po jedenástich mesiacoch kraľovania musel po veľkom škandále abdikovať. Vystresovaný Bertie, ako familiárne volali kráľa Juraja VI. jeho blízki, prijal novú úlohu vo svojom živote s veľkými rozpakmi. Alžbeta mala desať rokov, keď sa stal kráľom. Vždy chorľavému Jurajovi VI. dokonca panovnícke povinnosti skrátili život, umrel predčasne vo veku iba 56 rokov.

Jeho najstaršiu milovanú dcéru Elizabeth a&nbsp;budúcu kráľovnú zastihla správa o&nbsp;jeho smrti na pracovnej ceste v&nbsp;Keni. Nevyronila ani slzu, správu prijala s&nbsp;kamenným výrazom v&nbsp;tvári. Neskôr si jej sprievod všimol, že má červené, vyplakané oči, smútila v&nbsp;súkromí. Alžbeta nemala klasické vzdelanie, po tom, ako sa jej otec stal kráľom, vyčlenili pre ňu súkromných učiteľov, veľa sa naučila už ako dospelá samovzdelávaním, bola neuveriteľne cieľavedomá a&nbsp;usilovná. Poklony za jej všeobecný prehľad dostávala od svetových osobností.

Jeden z&nbsp;amerických prezidentov Bill Clinton opísal, ako mu pri spoločnom obede kládla pre neho ťažké otázky: „Ako popredná diplomatka a&nbsp;vynikajúca politička v&nbsp;jednom.“ Všetci noví premiéri a&nbsp;premiérky k&nbsp;nej prichádzali s&nbsp;patričnou dávkou nervozity. Úctivo sa klaňali panovníčke, ktorá ich mohla svojimi vedomosťami uzemniť aj zahanbiť. Kráľovná rekordérka zdedila kvalitný genofond po svojej matke, predstaviteľke škótskej šľachty, ktorá sa dožila 101 rokov.

Dobrej kondícii a&nbsp;zdraviu sa tešila aj v&nbsp;pokročilom veku, pretože viedla asketický život. Milovala prírodu, dlhé prechádzky, jazdu na koni. Stravovala sa striedmo, ráno si dožičila kukuričné lupienky, a&nbsp;čo nezjedla, starostlivo odložila. Bola známa aj tým, že neustále dbala na to, aby sa v&nbsp;jej sídlach zbytočne neplytvalo energiami. Práve ona kontrolovala jednotlivé miestnosti a&nbsp;zhasínala svetlá.