redakcia

Presne rok po odchode Milana Lasicu a&nbsp;dvadsať rokov po odchode Júliusa Satinského si domovské Štúdio L+S&nbsp;pripomenulo tvorbu tejto nezabudnuteľnej dvojice. Pri krásnej príležitosti sa vo vypredanom divadle čítalo, spievalo aj spomínalo. Na významnom večere, počas ktorého opäť ožila bohatá práca obľúbených humoristov, sa zúčastnili mnohé osobnosti z&nbsp;hereckej či hudobnej brandže. Okrem Martina Hubu, Magdy Vášáryovej, Michala Kubovčíka, Adyho Hajdu, Ľubice Čekovskej, Juraja Baroša, Michala Kaščáka a&nbsp;ďalších vystúpili dcéry slávnych otcov – Hana Lasicová a&nbsp;Lucia Molnár Satinská.

Krátko pred zaujímavým večerom nám Lucia priznala, že do programu prispeje čítaním z&nbsp;otcových kníh. „A&nbsp;budem čítať aj z&nbsp;pripravovanej knihy, ktorá vyjde na jeseň pri príležitosti dvadsiateho výročia jeho odchodu,“ povedala nám. Knižka bude mať zaujímavú formu. „Bude to kniha mojich listov, ktoré som mu písala po smrti, čiže je to taká moja posmrtná korešpondencia s&nbsp;ním, ktorá vznikla niekedy v&nbsp;rokoch 2003 až 2004,“ ozrejmila. V&nbsp;tomto smere ju opäť raz inšpiroval otec Július Satinský. Ten si totiž po smrti prvej manželky Oľgy Lajdovej (†41) písal denník, v&nbsp;ktorom pod vplyvom tragickej udalosti „prepol do epištolárnej formy“ a&nbsp;nebohej žene začal písať listy.

Lucia ako nedávna hostka Dobrého rána na vlnách Rádia Slovensko (spolu s&nbsp;Hanou Lasicovou) moderátorke Kate Martinkovej priznala: „Keď niekto zomrie, neznamená to, že zomrie ich vzťah. Otec odišiel, keď som mala šestnásť rokov, a&nbsp;potrebovala som mu hovoriť veci, o&nbsp;ktorých som mu hovorila, kým ešte žil, a&nbsp;tie sú v&nbsp;tých listoch. Vopred upozorňujem, že nejde o&nbsp;žiadne pikantérie. Problémy, ktoré som prežívala, boli skôr literárneho charakteru. Napríklad že som konečne prečítala Turgeneva, čo si o&nbsp;ňom myslím alebo že som videla nový film… V&nbsp;prvom roku po jeho smrti bol vo verejnom živote akoby stále prítomný, lebo in memoriam dostával rôzne ocenenia, ktoré sme my preberali, tak som mu písala aj o&nbsp;tom, aké ocenenie dostal, ktorá kniha mu vyšla aj čo prežívam ja ako tínedžerka v&nbsp;bežnom živote…“

S&nbsp;Hanou Lasicovou sa nám spojiť nepodarilo, v&nbsp;éteri spomínaného rádia však prezradila, že pripomienka tvorby ich otcov ju úprimne teší. Keby sa Milan Lasica na tom večere mohol zúčastniť, prispel by do programu pre nás divákov možno trošku nečakaným spôsobom. „Môj otec sa krátko pred smrťou vyjadril, že najradšej spieva, a&nbsp;už ani nechcel hrať, on chcel len spievať. Som veľmi rada, že sa mu to až do konca splnilo, a&nbsp;asi by si vybral hudobný program,“ uviedla úspešná scenáristka a&nbsp;spisovateľka. Zaujímavosťou je, že aj Luciin otec pred smrťou hovoril, že nebude hrať divadlo, ale bude pre zmenu len písať.

„Chcel byť spisovateľom a&nbsp;napísať veľký humoristický román.“ Ten už, žiaľ, nestihol, zato po ňom zostala rozsiahla pozostalosť. „Mal ručne písané denníky, ‚senníky‘, cestovné denníky a&nbsp;mal všetko skatalogizované a&nbsp;pripravené. Jeho pozostalosť bola v&nbsp;takom stave, že to bolo zoradené a&nbsp;nebolo s&nbsp;tým veľa práce, keďže v&nbsp;tom bol systém. Ale v&nbsp;tejto súvislosti mám jednu vtipnú príhodu. Otec mal svoju prácu naozaj systematicky zoradenú, no našla som zložku ‚čerti v&nbsp;Bratislave‘. Pôvodne som si myslela, že to bude nejaká rozprávka, preto som si chcela pozrieť, či by to ešte mohlo byť aktuálne… V&nbsp;skutočnosti to bol námet na erotický seriál,“ povedala so smiechom a&nbsp;s&nbsp;tým, že pikantný scenár mohla pokojne zle založiť aj ona.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Pri objavovaní tvorivej práce Jula Satinského jeho dcéru najviac fascinovalo skúmanie, akým mužom bol pred tým, kým sa stal otcom. „Ja som ho poznala ako zrelého muža. Keď som sa narodila, mal 45 rokov a v jeho zápiskoch je mladší Julo, ktorý napríklad vládal chodiť po horách, viedol bohém­sky život a bolo zaujímavé akoby ho spoznať v mladšom veku.“&nbsp;Navyše jej zostalo množstvo nezodpovedaných otázok. „Keď odišiel, ešte som nebola dospelá a&nbsp;teraz z&nbsp;pozície dospelej ženy by som naozaj mala mnoho otázok. Možno aj takých tvrdších,“ povedala so smiechom a&nbsp;následne ozrejmila, o&nbsp;aké otázky by išlo. „Sú to vzťahové, rodičovské veci, politické, lebo o&nbsp;tom sme sa veľa rozprávali a&nbsp;bolo by úžasné, keby naše rozhovory mohli pokračovať… Ale je to v&nbsp;poriadku aj takto, hoci je pravda, že mi skutočne ostalo veľa nezodpovedaného,“ vyznala sa úprimne dnes úspešná jazykovedkyňa a&nbsp;zároveň odborníčka na prešporáčtinu.

Práve kvôli prešporáčtine sa v&nbsp;minulosti naučila po maďarsky, aby sa jej mohla venovať na profesionálnej úrovni. Tento jazyk však využíva aj kvôli manželovi režisérovi Csabovi Molnárovi (36), ktorý pre TV Markíza nakrúcal napríklad seriál Horná Dolná, a&nbsp;kvôli svojmu potomstvu.Hana mala v&nbsp;tomto smere šťastie, keďže s&nbsp;otcom pripravila knihu rozhovorov, na všetko podstatné z&nbsp;jeho minulosti sa ho aj osobne spýtala. „Bolo to ťažké, otec nebol dobrý respondent, to môžem povedať. (Smiech.) Trápila som sa s&nbsp;ním. To vie asi každý novinár, ktorý s&nbsp;ním robil rozhovor, ale ja som taká vďačná, že som sa na to podujala… Mohla som sa ho určite spýtať viacej, ale v&nbsp;konečnom dôsledku som sa spýtala dosť,“ doplnila.

Nedávno vyšla aj rozšírená verzia knižky, doplnená o&nbsp;informácie, dokumenty, fotografie, jeho zápisky, texty… „To, ako tvoril, bolo pre mňa zaujímavé a&nbsp;veľmi som túžila po tom, aby mi na moju prácu dal nejakú spätnú väzbu. Bola by som rada, keby moju prácu celú skritizoval a&nbsp;dopísal k&nbsp;tomu svoje poznámky, ale nikdy sa to nestalo,“ povzdychla si jedna zo scenáristiek úspešného denného seriálu Oteckovia, ktorého vysielanie sa po rokoch len nedávno na obrazovkách Markízy skončilo. Obe dcéry dvoch silných otcov sú dnes matky. Lucia priznala, že v&nbsp;materstve je pre ňu Hana Lasicová vzorom a&nbsp;zobrala si od nej zopár rád, ktoré dodnes využíva.

Je niečo, čo ich deti zdedili po známych prarodičoch? „Moje dcéry (Ester a&nbsp;Stella) sú akoby moja osobnosť, ktorá sa rozdvojila a&nbsp;znásobila. Každá je úplne iná. Myslím, že hlavne tá mladšia je úplne moja mama,“ povedala Hana pobavene. Luciina dcéra Boglárka je napríklad taký mix. „Chvíľu vyzerá ako ja, keď som bola malá, a&nbsp;chvíľu úplne ako moja svokra, čo nechápem, ako je možné… Ale potom ju niekto stretne na ulici a&nbsp;povie: ‚To nie je možné! To je čistý Julo!‘ Tak malé dievčatko vyzerá ako Julo… Neviem…“ Vďaka rodičovstvu mnohé pochopili a&nbsp;zároveň vzdávajú hold svojim nemenej známym mamám.

„Moja mama čerpá silu z&nbsp;toho, že nad vecami veľmi nešpekuluje. Boli v&nbsp;tomto s&nbsp;mojím otcom skvelými protipólmi. V&nbsp;tomto sa dopĺňali a&nbsp;dobré je, že keď som prišla s&nbsp;nejakým problémom, vedela veľmi triezvo zhodnotiť a&nbsp;pomôcť. Bolo veľmi inšpiratívne mať ju za mamu. A,&nbsp;samozrejme, aj teraz je. Je veľmi aktívna stará mama a&nbsp;dá sa na ňu spoľahnúť,“ uviedla otvorene Hana na margo bývalej političky a&nbsp;herečky Magdy Vášáryovej (73). Obdiv k&nbsp;svojej mame psychiatričke Viere Satinskej (66) prechováva aj dcéra Lucia.

„Ja dnes absolútne nechápem, ako moja mama zvládala prácu lekárky, matky a&nbsp;manželky Jula Satinského, lebo dovolím si tvrdiť, že obaja naši otcovia patrili ku generácii, ktorá v&nbsp;domácnosti nemala a&nbsp;nehľadala svoje miesto, takže všetko ostávalo na ženách, ktoré sa chceli realizovať aj inak ako v&nbsp;domácnosti, a&nbsp;nebola to už tá doba ako ešte pred sto rokmi, že by s&nbsp;nami žili nejaké ženy pomocnice, ktoré by pomáhali. Svoju mamu obdivujem, často si od nej pýtam rady a&nbsp;našťastie mi na dennej báze s&nbsp;deťmi pomáha a&nbsp;som vďačná, že s&nbsp;ňou môžem byť,“ vyznala sa.

Niektoré kultúry veria, že mŕtvy človek je živý dovtedy, kým na neho ľudia na zemi spomínajú. Keby na tejto viere bolo aspoň kúska pravdy, Milan Lasica a&nbsp;Julo Satinský by boli živí ešte naozaj dlho. Lucia potvrdila, že tvorba jej otca do dnešných dní oslovuje ďalšie a&nbsp;ďalšie generácie. „Tento rok to bude dvadsať rokov, čo môj otec zomrel. Je už dávno mŕtvy, ale mnoho ľudí sa o&nbsp;neho stále zaujíma, citujú jeho diela, zaujímajú sa o&nbsp;veci z&nbsp;jeho pozostalosti a&nbsp;mňa fascinuje, aká je to sila,“ priznala. Na rozdiel od Lucie Hana má s&nbsp;otcovým odchodom ešte veľmi čerstvú skúsenosť.

„Môj otec nebol duchovne ani nábožne založený, takže myslím, že je jedno, čo on, kde je, čo je, čo si myslí a&nbsp;či vôbec… Ale nech tu na zemi ľudia majú aspoň radosť z&nbsp;jeho – z&nbsp;ich – tvorby.“ Mladé ženy pri príležitosti dvoch výročí spojených s&nbsp;ich otcami odpovedali aj na doposiaľ nepoloženú otázku – na želanie, ktoré v&nbsp;súvislosti s&nbsp;nimi ešte majú. „Bola by som rada, keby sa takéto spomienkové večery každý rok opakovali, a&nbsp;budem robiť všetko pre to, aby to tak aj bolo,“ zdôverila sa Hana Lasicová v&nbsp;súvislosti k&nbsp;oboma významnými kultúrnymi osobnosťami. Lucia Molnár Satinská bola vo svojom prianí o&nbsp;čosi osobnejšia. „Mojou rodičovskou úlohou a&nbsp;túžbou je aj kvôli mojim deťom si ho (Júliusa Satinského, pozn. red.) pripomínať, sprítomniť si ho, aby nevypadol z&nbsp;našej rodiny, hoci už nie je s&nbsp;nami naživo,“ uzavrela.