Jana Homolová

Zrejme už iba pamätníci si spájajú meno muzikanta Petra Biča (44) s kapelou IMT Smile, v ktorej strávil dlhé a veľmi úspešné roky. Všetko sa začalo krátko po revolúcii, keď nastúpil na konzervatórium do Košíc a do lavice si k nemu sadol Miroslav Tásler (44). Chlapci si založili školskú kapelu, v ktorej na base krátko hral aj dnes úspešný divadelný herec Alexander Bárta (45).

„Kapela sa volala Orphan a vystriedalo sa v nej veľmi veľa muzikantov. Okrem Ňusiho tam na bicích hral Tomi Okres z kapely Chinaski, chvíľu s nami spieval Rasťo Kopina zo skupiny Nocadeň. Raz sme na jednu našu nahrávku pozvali Ivana Táslera, ktorý mal v tom čase asi trinásť rokov. Potom sa táto kapela rozpadla, Miro s Ivanom si založili IMT Smile, kam zas pozvali mňa. Boli to pestré hudobné začiatky a je pravda, že v našej škole bolo veľmi veľa dnes už úspešných ľudí. Bol to naozaj silný ročník, kam chodil ešte aj Zoli Šallai a Igor Timko z No Name, Marián Čekovský aj Vlado Kobielsky boli naši spolužiaci. Dnes sú to všetko známi umelci,“ povedal nám Peter, pre ktorého nebola školská kapela len tínedžerským snom – mal omnoho väčšie ambície.

Chceli sme niečo dokázať, možno aj preto sa tam vystriedalo toľko muzikantov a&nbsp;hercov. Všetci tam chceli s&nbsp;nami byť a&nbsp;zároveň sa posúvať ďalej. Ambície mali veľké a&nbsp;zrejme vďaka tomu je dnes každý z&nbsp;nich tam, kde je.

Po úspešných rokoch, ktoré Petrovi prinieslo účinkovanie v&nbsp;IMT Smile a&nbsp;zároveň spolupráca so špičkovými osobnosťami našej hudobnej scény, akými sú Jana Kirschner, Richard Müller či Katka Korček, pred viac ako desiatimi rokmi zatúžil vytvoriť kapelu, ktorá by ľudí zabávala v&nbsp;menších kluboch. „Na základe toho vznikol Peter Bič Project ako kapela, ktorá nemala ambície, skôr sme si len tak všetci, čo sme sa tam zišli, chceli zahrať.“ Na menších pódiách však okamžite zaznamenali dobré ohlasy, počet fanúšikov na ich vystúpeniach sa zvyšoval, a&nbsp;keď novovzniknutá skupina nahrala pesničku Hey Now, o&nbsp;úspechu už nebolo pochýb.

Mnohí rozhlasoví dramaturgovia si mysleli, že ide o&nbsp;zahraničnú skupinu, a&nbsp;je pravda, že Peter Bič Project zahraničie doslova dobyl. Ich skladba znela v&nbsp;Dánsku, v&nbsp;USA, v&nbsp;Poľsku. Klubová kapela zrazu stála na veľkých pódiách a&nbsp;na vlastnej koži zažila svetový úspech. Ten mohol trvať omnoho dlhšie. Prečo sa to celé skončilo? „Nepodarilo sa nám zohnať človeka, ktorý by celý manažment okolo kapely dokázal v&nbsp;zahraničí zastrešiť. V&nbsp;našich pomeroch s&nbsp;tým nikto nemal skúsenosti a&nbsp;ja som nevedel dobre po anglicky. Nevedel som komunikovať s&nbsp;ľuďmi a&nbsp;na tom to celé stroskotalo,“ dozvedeli sme sa.

Paradoxné je, že obdobie medzinárodných úspechov mali síce za sebou, ale obrovskú popularitu si kapela začala užívať v&nbsp;slovensko-českom priestore. „Pesnička Hey Now obletela celý svet a&nbsp;bol to pre nás obrovský úspech, ale v&nbsp;zásade sme na Slovensku neprekročili vlastný prah a&nbsp;vlastný tieň. To prišlo, až keď sme začali robiť slovenské piesne, keď prišla do kapely Viki a&nbsp;texty pre nás začal písať Vlado Kraus. Dovtedy si o&nbsp;nás všetci mysleli – hoci sme na Slovensku hrali –, že sme zahraničná kapela, pretože sme spievali po anglicky. Z&nbsp;toho som mal vždy taký nie veľmi dobrý pocit. Milujem slovenčinu, slovenské texty a&nbsp;na základe toho som si uvedomil, že toto je naša cesta. Baví ma, keď vidím, ako naše piesne ľudí oslovujú, vedia si ich spievať, spájajú si ich so svojím životom, a&nbsp;to je podstata našej tvorby.“

Článok pokračuje na následujúcej strane.

Od roku 2016 začali produkovať slovenskú hudbu. Pravidelne sa zároveň umiestňovali v&nbsp;trojici finalistov diváckej ankety OTO. Tento rok si navyše odniesli sošku víťaza. „Veľmi sme sa z&nbsp;tohto ocenenia tešili a&nbsp;stále sa tešíme. Ani sme nedúfali, že sa tento večer vôbec uskutoční. Boli sme radi, že si tam môžeme zahrať. Toto ocenenie pre nás veľa znamená, lebo to bolo ocenenie od našich fanúšikov,“ povedala nám speváčka Viktória Vargová (27), ktorá v&nbsp;kapele účinkuje už štyri roky. Dá sa povedať, že to, ako pozitívne ju všetci fanúšikovia prijali, je malý zázrak.

Na začiatku som sa, prirodzene, obávala, ako budú ľudia reagovať, keď sa na koncerte objaví iný človek, než čakajú. Kapelu si spájali s&nbsp;inou speváčkou, s&nbsp;jej hlasom, ale na moje veľké prekvapenie to akceptovali takmer okamžite a&nbsp;ja som sa v&nbsp;kapele rýchlo udomácnila.

Aj Peter potvrdil, že výmena speváčky bola riskantná. „Je ťažké vymeniť speváka v&nbsp;kapele, pretože je veľmi rozhodujúci. Ľudia poznajú jeho hlas, prejav, tvár a&nbsp;muziku chcú počuť prostredníctvom neho. Podarilo sa to len zopár kapelám ako AC/DC alebo Genesis, keď sa vymenili Phil Collins a&nbsp;Peter Gabriel. Úprimne si napríklad neviem predstaviť, že by Jožo Ráž odišiel z&nbsp;Elánu alebo Paľo Habera by opustil Team, pretože ľudia sú na ich hlasy zvyknutí. Aj u&nbsp;nás to bolo riskantné, ale v&nbsp;zásade som to urobil, lebo som Viki veril. Veril som tomu, čo v&nbsp;nej je. Zároveň si myslím, že za všetkým je dobrá pieseň, to, či ľudí chytí za srdce alebo nie. Vtedy je úplne jedno, kto to spieva. Dôležité je, či ľudí osloví. Podľa mňa to zafungovalo, lebo keď medzi nás prišla Viki, ľudí sme svojimi skladbami oslovili.“

Keď sme sa s&nbsp;kapelou rozprávali, na Slovensku začínal platiť núdzový stav. V&nbsp;ten istý deň mali vyraziť na plánované jesenné turné Labyrint, ktoré museli pre pandémiu už druhýkrát preložiť. „Šnúra sa presúva na budúci rok, ale zatiaľ nevieme, ako sa všetko vyvinie. Nie sme však ľudia, ktorí by ostali sedieť doma so založenými rukami, preto chystáme piesne na nový album, nakrúcame reláciu Tri pódiá, ktorú moderujem, čiže napriek všetkému máme síce trošku iné, ale predsa len pracovné obdobie,“ povedal Peter, ktorý sa ako moderátor predstavil ešte na jeseň minulého roka v&nbsp;hudobnej relácii Tri pódiá. Tá na obrazovkách verejnoprávnej televízie ponúka priestor slovenským legendám, ašpirantom na tento titul, ktorí sú v&nbsp;hudobnej brandži kratší čas, aj úplným nováčikom.

Myšlienka relácie vznikla v&nbsp;Petrovej hlave a&nbsp;po uvedení do praxe bola natoľko úspešná, že sa presne po roku začalo vysielať jej pokračovanie. Málokto si možno dokázal Petra predstaviť v&nbsp;úlohe moderátora, pre neho to však nebola prvá skúsenosť tohto typu, keďže v&nbsp;minulosti moderoval hudobný festival Východná pred tisíckami ľudí. Tím okolo neho zároveň vôbec neuvažoval o&nbsp;inej možnosti. Peter sa v&nbsp;tejto brandži pohybuje viac ako dvadsať rokov a&nbsp;mnohých hudobníkov pozná osobne, respektíve z&nbsp;inej strany než profesionálny moderátor. Výsledok je potom o&nbsp;to zaujímavejší.

Relácia každý týždeň ponúka nezabudnuteľný hudobný zážitok a&nbsp;prierez tým najlepším, čo Slovensko v&nbsp;súčasnosti v&nbsp;oblasti hudobnej tvorby ponúka. Nakrúcanie navyše prebieha v&nbsp;košickom štúdiu, odkiaľ pochádza mnoho kvalitných hudobníkov. Pre Petra je hudba neustálou inšpiráciou, vďaka ktorej spriada v&nbsp;hlave ďalšie plány. Jeho i&nbsp;celú kapelu teší predovšetkým veľký ohlas od fanúšikov, o&nbsp;ktorom sa presvedčili aj v&nbsp;čase prvej vlny korony. „Vtedy sme vydali singel Stoj bez ‚proma‘, bez akéhokoľvek PR a&nbsp;veľmi nás prekvapilo, ako rýchlo sa skladba začala šíriť. Veľa ľudí si ju stiahlo, dokonca sa stala najhranejšou piesňou v&nbsp;slovenských rádiách. Bolo to pre nás veľmi milé prekvapenie,“ uviedol.

Podobné skúsenosti má kapela s&nbsp;mnohými ďalšími skladbami. „Často sa nám stáva, že nám ľudia píšu, ako im niektorá z&nbsp;našich pesničiek pomohla v&nbsp;určitom životnom období. Naše pesničky sa hrajú na svadbách, v&nbsp;hudobných školách, dokonca na pohreboch. Ľudia si ich púšťajú v&nbsp;dobrých aj zlých časoch a&nbsp;pri takomto ohlase si pravidelne uvedomujeme, že naša robota má zmysel, pretože prehovára ľuďom do duše. Je to krásny pocit.“

Pri svojej tvorbe sa nesnažia kalkulovať. Témy, o&nbsp;ktorých spievajú, sú do veľkej miery najmä o&nbsp;láske. „Akokoľvek by sa človek na to pozeral, podľa mňa sú všetky piesne o&nbsp;láske. Nemyslím len o&nbsp;láske medzi dvomi ľuďmi, ale niekto má rád prírodu a&nbsp;spieva o&nbsp;tom. Niekto rád len tak vybehne s&nbsp;kamarátmi do mesta a&nbsp;užíva si život, čiže ide o&nbsp;lásku k&nbsp;životu. Všetko je o&nbsp;láske... Ide o&nbsp;to, že láska je najsilnejšia emócia a&nbsp;tú ľudia potrebujú ako soľ. Čiže keby sme išli do hĺbky, všetky hudobné texty vychádzajú z&nbsp;lásky, pretože ľudia stále po niečom túžia a&nbsp;cez piesne to chcú povedať. Napríklad prečo sú nešťastní, šťastní, prečo sa to stalo... No preto! Láska je základný motív nielen hudby, ale aj života, toho, prečo chodíme do práce, prečo chceme zarobiť peniaze, prečo chceme byť zdraví... Skrátka preto, lebo si chceme dať lásku a&nbsp;zároveň si ju užívať.“