Anglickými skladbami dobyli svet, no na Slovensku ich ľudia vnímali ako zahraničnú kapelu. Dnes ich piesne v slovenčine oslovujú davy, čo napokon kapele Peter Bič Project prinieslo víťazstvo v diváckej ankete OTO.
Zrejme už iba pamätníci si spájajú meno muzikanta Petra Biča (44) s kapelou IMT Smile, v ktorej strávil dlhé a veľmi úspešné roky. Všetko sa začalo krátko po revolúcii, keď nastúpil na konzervatórium do Košíc a do lavice si k nemu sadol Miroslav Tásler (44). Chlapci si založili školskú kapelu, v ktorej na base krátko hral aj dnes úspešný divadelný herec Alexander Bárta (45).
„Kapela sa volala Orphan a vystriedalo sa v nej veľmi veľa muzikantov. Okrem Ňusiho tam na bicích hral Tomi Okres z kapely Chinaski, chvíľu s nami spieval Rasťo Kopina zo skupiny Nocadeň. Raz sme na jednu našu nahrávku pozvali Ivana Táslera, ktorý mal v tom čase asi trinásť rokov. Potom sa táto kapela rozpadla, Miro s Ivanom si založili IMT Smile, kam zas pozvali mňa. Boli to pestré hudobné začiatky a je pravda, že v našej škole bolo veľmi veľa dnes už úspešných ľudí. Bol to naozaj silný ročník, kam chodil ešte aj Zoli Šallai a Igor Timko z No Name, Marián Čekovský aj Vlado Kobielsky boli naši spolužiaci. Dnes sú to všetko známi umelci,“ povedal nám Peter, pre ktorého nebola školská kapela len tínedžerským snom – mal omnoho väčšie ambície.
Chceli sme niečo dokázať, možno aj preto sa tam vystriedalo toľko muzikantov a hercov. Všetci tam chceli s nami byť a zároveň sa posúvať ďalej. Ambície mali veľké a zrejme vďaka tomu je dnes každý z nich tam, kde je.
Po úspešných rokoch, ktoré Petrovi prinieslo účinkovanie v IMT Smile a zároveň spolupráca so špičkovými osobnosťami našej hudobnej scény, akými sú Jana Kirschner, Richard Müller či Katka Korček, pred viac ako desiatimi rokmi zatúžil vytvoriť kapelu, ktorá by ľudí zabávala v menších kluboch. „Na základe toho vznikol Peter Bič Project ako kapela, ktorá nemala ambície, skôr sme si len tak všetci, čo sme sa tam zišli, chceli zahrať.“ Na menších pódiách však okamžite zaznamenali dobré ohlasy, počet fanúšikov na ich vystúpeniach sa zvyšoval, a keď novovzniknutá skupina nahrala pesničku Hey Now, o úspechu už nebolo pochýb.
Mnohí rozhlasoví dramaturgovia si mysleli, že ide o zahraničnú skupinu, a je pravda, že Peter Bič Project zahraničie doslova dobyl. Ich skladba znela v Dánsku, v USA, v Poľsku. Klubová kapela zrazu stála na veľkých pódiách a na vlastnej koži zažila svetový úspech. Ten mohol trvať omnoho dlhšie. Prečo sa to celé skončilo? „Nepodarilo sa nám zohnať človeka, ktorý by celý manažment okolo kapely dokázal v zahraničí zastrešiť. V našich pomeroch s tým nikto nemal skúsenosti a ja som nevedel dobre po anglicky. Nevedel som komunikovať s ľuďmi a na tom to celé stroskotalo,“ dozvedeli sme sa.
FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRIIParadoxné je, že obdobie medzinárodných úspechov mali síce za sebou, ale obrovskú popularitu si kapela začala užívať v slovensko-českom priestore. „Pesnička Hey Now obletela celý svet a bol to pre nás obrovský úspech, ale v zásade sme na Slovensku neprekročili vlastný prah a vlastný tieň. To prišlo, až keď sme začali robiť slovenské piesne, keď prišla do kapely Viki a texty pre nás začal písať Vlado Kraus. Dovtedy si o nás všetci mysleli – hoci sme na Slovensku hrali –, že sme zahraničná kapela, pretože sme spievali po anglicky. Z toho som mal vždy taký nie veľmi dobrý pocit. Milujem slovenčinu, slovenské texty a na základe toho som si uvedomil, že toto je naša cesta. Baví ma, keď vidím, ako naše piesne ľudí oslovujú, vedia si ich spievať, spájajú si ich so svojím životom, a to je podstata našej tvorby.“
Článok pokračuje na následujúcej strane.
