Aj takmer 25 rokov po smrti legendárneho Jozefa Kronera oslovuje jeho herecký odkaz vo verejnom priestore nové generácie fanúšikov. Istotne je to vďaka skvelým filmom, v ktorých ho na televíznych obrazovkách (najmä počas sviatkov) pravidelne vídame, a takisto vďaka Spolku rodákov Jozefa Kronera, ktorý sa spomienku na umelca a jeho súrodencov snaží zachovať stále živú. Ako je známe, Jožko sa narodil ako siedme dieťa železničiara Ľudovíta Kronera v kysuckom Staškove. Ten pochádzal z Ľubochne. Začal robiť na píle, kde sa zoznámil s budúcou manželkou Máriou. Manželom sa narodilo dvanásť detí, ale dospelosti sa ich dožilo len deväť (Antona, jedného z bratov, ako slobodného mladíka zastrelili v roku 1939 v Trenčíne žandári). Ľudovít si našiel prácu ako železničiar, ale vo svojej vnútornej podstate to bol ľudový herec. Nielenže sa venoval ochotníckemu divadlu, veľmi rád zabával dedinu aj svoju rodinu.

Na dávnu históriu si v minulosti zaspomínal ďalší z potomkov Kronerovcov, rovnako herec a vnuk Ľudovíta Kronera Janko Kroner (66). „Myslím, že herectvo v našej rodine sa začalo niekde u môjho starého otca. Viem to z rozprávania svojho otca, strýka aj z rozprávania svojej mamy. Všetci mi potvrdili, že to bol veľmi veselý chlapík, s ktorým sa u nás doma spájali rôzne historky. Ako dieťaťu sa mi napríklad páčil zážitok, ktorý mi spomínal otec. Dedo sa totiž vo voľnom čase venoval pleteniu košíkov, detských kočiarikov… Mal psa vlčiaka a vyrobil si taký vozíček, v ktorom ho tento pes ťahal cez celú dedinu, keď išiel na prútie. On si pritom spokojne bafkal fajku a svojím figliarskym kúskom zabavil všetkých dedinčanov,“ uviedol pred pár rokmi v éteri Slovenského rozhlasu umelec, ktorý dnes pre zdravotné problémy žije v ústraní.

Nič to však nemení na fakte, že komediantstvo mal po kom zdediť. Jankov starý otec totiž vystrojil aj drastickejšie kúsky. „Raz, to je takisto rodinná historka, nasimuloval, že sa obesil. Stará mama prišla domov a našla kdesi v izbe visiaceho manžela a skoro zinfarktovala… Vybehla do dediny po pomoc, a keď sa vrátila, starého otca našla, ako si bafká a chichúňa sa na tom, čo jej vyviedol,“ doplnil veselo. Ľudovít v malom železničiarskom domčeku v Staškove spolu s ďalšími ochotníkmi skúšaval predstavenia a už v tom čase malý Jožko nasával atmosféru divadelných nadšencov a popritom sa učil remeslu.

V akých ťažkých pomeroch táto rodina žila, si dnes dokážeme len ťažko predstaviť. Verejnosť môže nahliadnuť do jej histórie aj vďaka spomienke sestry Jozefa Kronera insitnej maliarky Zuzany Vaňousovej, ktorá sa narodila ako šieste dieťa v poradí a zomrela vo veku nedožitých 91 rokov v roku 2013 (bola posledná z dvanástich súrodencov). V roku 2017 sme v týždenníku Život informovali o tom, že svoje pamäti písala na stroji a adresovala ich výlučne svojim trom deťom. Spomínaný Spolok rodákov Jozefa Kronera však tento rýdzo súkromný odkaz napokon s povolením rodiny vydal knižne. Treba však priznať, že potomkovia so súhlasom váhali.

Zuzana Vaňousová, rodená Kronerová, bola totiž vo svojich spomienkach veľmi otvorená a bez akýchkoľvek príkras odkrývala trinástu komnatu rodiny, na ktorú sa málokedy usmievalo šťastie. Ľudovíta Kronera poslali predčasne do dôchodku pre reumatickú bolesť v kĺboch, ktorú nadobudol pri práci železničiara. Doma zostalo mnoho detí a ešte viac hladu. Mária Kronerová vypomáhala v staničnej pokladnici, aby uživili potomstvo. Paradoxné pritom je, že priezvisko Kroner pochádza z Nemecka a podľa pátrania samotného Jozefa Kronera je známe, že ich meno patrilo šľachticovi, ktorého za isté prečiny vyhostili na Slovensko do okolia Ružomberka. Čo sa stalo s jeho majetkom, nevedno. Je pravda, že hmotný nedostatok neraz odvieval z rodiny radosť, ktorá sa do rodinného kozuba vracala vďaka komediantskej povahe otca Ľudovíta.

Pokračovanie na ďalšej strane...