Drastický kúsok KRONEROVHO starého otca: Tak po ňom má JANKO to komediantstvo?

U Kronerovcov bolo vždy veselo. Ale toto? Drastický žart Jankovho starého otca vás dostane

Drastický žart JANKOVHO starého otca: Začalo herectvo v rodine KRONEROVCOV práve u neho?

redakcia

Aj takmer 25 rokov po smrti legendárneho Jozefa Kronera oslovuje jeho herecký odkaz vo verejnom priestore nové generácie fanúšikov. Istotne je to vďaka skvelým filmom, v&nbsp;ktorých ho na televíznych obrazovkách (najmä počas sviatkov) pravidelne vídame, a&nbsp;takisto vďaka Spolku rodákov Jozefa Kronera, ktorý sa spomienku na umelca a&nbsp;jeho súrodencov snaží zachovať stále živú. Ako je známe, Jožko sa narodil ako siedme dieťa železničiara Ľudovíta Kronera v&nbsp;kysuckom Staškove. Ten pochádzal z&nbsp;Ľubochne. Začal robiť na píle, kde sa zoznámil s&nbsp;budúcou manželkou Máriou. Manželom sa narodilo dvanásť detí, ale dospelosti sa ich dožilo len deväť (Antona, jedného z&nbsp;bratov, ako slobodného mladíka zastrelili v&nbsp;roku 1939 v&nbsp;Trenčíne žandári). Ľudovít si našiel prácu ako železničiar, ale vo svojej vnútornej podstate to bol ľudový herec. Nielenže sa venoval ochotníckemu divadlu, veľmi rád zabával dedinu aj svoju rodinu.

Na dávnu históriu si v&nbsp;minulosti zaspomínal ďalší z&nbsp;potomkov Kronerovcov, rovnako herec a&nbsp;vnuk Ľudovíta Kronera Janko Kroner (66). „Myslím, že herectvo v&nbsp;našej rodine sa začalo niekde u&nbsp;môjho starého otca. Viem to z&nbsp;rozprávania svojho otca, strýka aj z&nbsp;rozprávania svojej mamy. Všetci mi potvrdili, že to bol veľmi veselý chlapík, s&nbsp;ktorým sa u&nbsp;nás doma spájali rôzne historky. Ako dieťaťu sa mi napríklad páčil zážitok, ktorý mi spomínal otec. Dedo sa totiž vo voľnom čase venoval pleteniu košíkov, detských kočiarikov… Mal psa vlčiaka a&nbsp;vyrobil si taký vozíček, v&nbsp;ktorom ho tento pes ťahal cez celú dedinu, keď išiel na prútie. On si pritom spokojne bafkal fajku a&nbsp;svojím figliarskym kúskom zabavil všetkých dedinčanov,“ uviedol pred pár rokmi v&nbsp;éteri Slovenského rozhlasu umelec, ktorý dnes pre zdravotné problémy žije v&nbsp;ústraní.

Nič to však nemení na fakte, že komediantstvo mal po kom zdediť. Jankov starý otec totiž vystrojil aj drastickejšie kúsky. „Raz, to je takisto rodinná historka, nasimuloval, že sa obesil. Stará mama prišla domov a&nbsp;našla kdesi v&nbsp;izbe visiaceho manžela a&nbsp;skoro zinfarktovala… Vybehla do dediny po pomoc, a&nbsp;keď sa vrátila, starého otca našla, ako si bafká a&nbsp;chichúňa sa na tom, čo jej vyviedol,“ doplnil veselo. Ľudovít v&nbsp;malom železničiarskom domčeku v&nbsp;Staškove spolu s&nbsp;ďalšími ochotníkmi skúšaval predstavenia a&nbsp;už v&nbsp;tom čase malý Jožko nasával atmosféru divadelných nadšencov a&nbsp;popritom sa učil remeslu.

V&nbsp;akých ťažkých pomeroch táto rodina žila, si dnes dokážeme len ťažko predstaviť. Verejnosť môže nahliadnuť do jej histórie aj vďaka spomienke sestry Jozefa Kronera insitnej maliarky Zuzany Vaňousovej, ktorá sa narodila ako šieste dieťa v&nbsp;poradí a&nbsp;zomrela vo veku nedožitých 91&nbsp;rokov v&nbsp;roku 2013 (bola posledná z&nbsp;dvanástich súrodencov). V&nbsp;roku 2017 sme v&nbsp;týždenníku Život informovali o&nbsp;tom, že svoje pamäti písala na stroji a&nbsp;adresovala ich výlučne svojim trom deťom. Spomínaný Spolok rodákov Jozefa Kronera však tento rýdzo súkromný odkaz napokon s&nbsp;povolením rodiny vydal knižne. Treba však priznať, že potomkovia so súhlasom váhali.

Zuzana Vaňousová, rodená Kronerová, bola totiž vo svojich spomienkach veľmi otvorená a&nbsp;bez akýchkoľvek príkras odkrývala trinástu komnatu rodiny, na ktorú sa málokedy usmievalo šťastie. Ľudovíta Kronera poslali predčasne do dôchodku pre reumatickú bolesť v&nbsp;kĺboch, ktorú nadobudol pri práci železničiara. Doma zostalo mnoho detí a&nbsp;ešte viac hladu. Mária Kronerová vypomáhala v&nbsp;staničnej pokladnici, aby uživili potomstvo. Paradoxné pritom je, že priezvisko Kroner pochádza z&nbsp;Nemecka a&nbsp;podľa pátrania samotného Jozefa Kronera je známe, že ich meno patrilo šľachticovi, ktorého za isté prečiny vyhostili na Slovensko do okolia Ružomberka. Čo sa stalo s&nbsp;jeho majetkom, nevedno. Je pravda, že hmotný nedostatok neraz odvieval z&nbsp;rodiny radosť, ktorá sa do rodinného kozuba vracala vďaka komediantskej povahe otca Ľudovíta.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Kronerovci odišli zo Staškova v&nbsp;roku 1932 na Dolniaky do Serede v&nbsp;nádeji, že v&nbsp;úrodnom kraji ich konečne čaká lepší život. Juh Slovenska však nebol ich konečnou životnou stanicou. Vrátili sa na sever, konkrétne do Považskej Bystrice. Keďže v&nbsp;tom čase už boli niektoré z&nbsp;detí dospelé, usadili sa v&nbsp;tomto priemyselnom meste a&nbsp;zamestnali v&nbsp;miestnej fabrike. Aj samotní rodičia skončili svoje večné vandrovanie v&nbsp;blízkosti tohto regiónu. Mama Mária kúpila z&nbsp;dedičstva malý dom, a&nbsp;tak manželia po dlhých rokoch bývania v&nbsp;služobných bytoch dožili vo vlastnom. Zvyšných osem detí si prevažne v&nbsp;Považskej Bystrici založilo svoju rodinu.

Geniálny Jožko Kroner ani zďaleka nebol jediný, na koho umelecké gény preskočili. „Z&nbsp;rozprávania mojej mamy viem, že aj ostatné deti mali schopnosť rozveseľovať ľudí. Čím to je, neviem, ale boli ťažké časy, nebola televízia ani rozhlas, bolo ich veľa, tak všeličo vymýšľali,“ zamyslel sa nad obrovským hereckým talentom rodu Kronerovcov Janko Kroner mladší. Priznal, že rodinné komediantstvo nebolo v&nbsp;dávnej minulosti širšiemu okoliu až tak po vôli. „Okrem starého otca mali neskôr titul komedianta Jožko aj jeho mladší bratia Ľudovít a&nbsp;Jano, môj otec. Keď napríklad moja mama začala chodiť s&nbsp;mojím otcom, teda s&nbsp;tým Kronerom z&nbsp;komediantskej rodiny, jej mama, moja babka, ju za to naháňala s&nbsp;metlou po dvore a&nbsp;bíjavala ju,“ uviedol v&nbsp;éteri rozhlasu v&nbsp;minulosti so smiechom. Historka mala našťastie pekný koniec. „Od babky som sa po rokoch dozvedel, že postupom času sa môj otec stal jej najmilším zaťom. Možno aj vďaka svojej veselej povahe,“ doplnil s&nbsp;úsmevom.

Hereckým umením napokon preslávil celú rodinu Jožko Kroner, ktorý bol a&nbsp;dodnes stále je považovaný za jedného z&nbsp;najlepších slovenských hercov. Svoje meno do česko-slovenskej kinematografie navždy zapísali aj jeho ďalší súrodenci. Známa bola herečka Mária Hojerová, ktorá sa narodila ako prvá z&nbsp;dvanástich detí. Už ako malá sa mihla v&nbsp;prvých slovenských filmoch, no ozajstné príležitosti prišli, až keď prekročila prah päťdesiatky. „Tetu Marku ľudia poznajú z&nbsp;filmu Pacho, hybský zbojník, kde stvárnila mamu Matrtajovú svojim bratom Jozefovi (Pacho), Ľudovítovi (Ondro) a&nbsp;Jánovi (Jano), alebo aj z&nbsp;filmu Keby som mal pušku a&nbsp;mnohých ďalších. Bola výborná,“ zhodnotil Janko Kroner.

Za zmienku stojí už spomínaná Zuzana Vaňousová-Kronerová, ktorá ako herečka krátky čas pôsobila v&nbsp;Slovenskom komornom divadle v&nbsp;Martine. „Moja teta Zuzka bola veľká ochotníčka. S&nbsp;otcom hrávali veľké postavy,“ povedal herec. Po vydaji sa však zamerala na výchovu detí a&nbsp;prácu v&nbsp;administratíve. Náročné pre ňu bolo skĺbiť toto povolanie s&nbsp;rodinou a&nbsp;takisto jej neboli po vôli takzvané maniere herečiek a&nbsp;večná súťaživosť vo vzťahoch. Okrem toho ju viac ako divadelné dosky lákalo maľovanie, na ktoré si nachádzala čas počas víkendov, a&nbsp;intenzívne tejto záľube prepadla v&nbsp;dôchodkovom veku. Počas svojej umeleckej kariéry sa zúčastnila na mnohých kolektívnych výstavách insitného umenia doma i&nbsp;v&nbsp;zahraničí. Samostatne vystavovala v&nbsp;rôznych mestách na Slovensku aj v&nbsp;Prahe či Karlových Varoch. Jej diela sú súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie, Slovenského národného múzea aj Národopisného múzea v&nbsp;Prahe. V&nbsp;súkromných zbierkach sa nachádzajú v&nbsp;USA, Austrálii a&nbsp;v&nbsp;krajinách Európy. Mimochodom, začiatkom leta sa v&nbsp;Staškove podarilo tamojším rodákom slávnostne otvoriť Galériu Zuzany Vaňousovej-Kronerovej.

Pre svoju charakteristickú vizáž bol často obsadzovaný Ľudovít Kroner, ôsme dieťa Kronerovcov. Vyučil sa za lakovača natierača a&nbsp;od roku 1947 robil v&nbsp;Považských strojárňach. Popri zamestnaní sa venoval ochotníčeniu a&nbsp;od začiatku 60.&nbsp;rokov aj filmoval. Bol takmer vo všetkých slovenských filmoch, stvárnil približne sedemdesiat úloh. Vďaka podobe veľakrát robil dabléra svojmu bratovi Jozefovi, napríklad vo filme Drevená dedina. Hral aj veľké postavy, keď napríklad Jozef pre pracovnú vyťaženosť nemal čas. Jeho najvýznamnejšia úloha bola vo filme Tony, tobě přeskočilo z&nbsp;roku 1968. V&nbsp;Ružových snoch zas síce hral on sám, ale nahovoril ho brat Jozef. Okrem spomínaných filmov sme ho videli v&nbsp;snímkach Keby som mal pušku, Ľalie poľné, Hriech Kataríny Padychovej, Pacho, hybský zbojník, Božská Ema, Popolvár, Kráľ Drozdia brada a&nbsp;v&nbsp;mnohých ďalších…

A&nbsp;k&nbsp;hereckým ochotníkom možno zaradiť aj Jána Kronera staršieho, ktorý sa narodil ako deviate dieťa železničiarov Kronerovcov. Zo spomienok jeho syna Janka vyplávala na povrch zaujímavá skutočnosť. „Strýko Jožko Kroner mi celý život hovoril, že môj otec Jano bol najšikovnejší a&nbsp;najtalentovanejší herec zo všetkých súrodencov. Nechcem sa tu takto svojím otcom chváliť, len hovorím to, čo mi bolo veľakrát opakované,“ zaspomínal si. Prekvapujúce je, že Jánovi staršiemu sa dostalo len menších postáv na filmovom plátne. Objavil sa v&nbsp;spomínanom filme Keby som mal pušku, kde si zahrali aj jeho súrodenci. Vo filme Očovské pastorále (1973), Pacho, hybský zbojník, Milosrdný čas… Poslednou skúsenosťou bol film Karabínka (1985), kde hral so svojím synom Jankom.

V mladosti bol vášnivým ochotníkom, postupne prišli filmové príležitosti. Prečo sa teda nikdy nestal profesionálnym hercom ako jeho starší brat Jozef? „Toto som sa vždy chcel svojho otca spýtať, ale už nežije… Ale zaujímalo by ma, či mu nie je ľúto, že ho volali do Martina aj do Žiliny do profesionálneho divadla a on nešiel, lebo vtedy už mal rodinu, teda moje dve staršie sestry a mamu,“ priznal jeho rovnako talentovaný syn a zároveň odôvodnil, čo stálo jeho otcovi v ceste pri rozhodovaní, či prijať divadelné pracovné ponuky. „Myslím, že plat ponúkaný v divadle bol o sto alebo dvesto korún nižší ako v Považských strojárňach, kde vtedy robil. Práve preto sa z takýchto prozaických dôvodov rozhodol nestať hercom,“ vysvetlil otcove pohnútky.

Vzhľadom na to, akou chudobou so súrodencami spolu prešli, niet sa čomu čudovať. Vybral si istotu vo fabrike pred divadelnými doskami. Keby sa bol rozhodol inak, mohol byť rovnako úspešný (a možno aj úspešnejší) ako jeho slávny brat Jozef, ktorý mal viac odvahy a rozhodol sa ísť za svojou divadelnou vášňou. O tom je však už zbytočné polemizovať… Netreba zabudnúť, že dobré meno Kronerovcom robí aj dcéra Jozefa Kronera Zuzana (70) či syn Janka Kronera mladšieho Jakub (35), z&nbsp;ktorého sa stal režisér. Slávny klan (je ich približne sto) však má vo svojom portfóliu aj ďalších potomkov, ktorí sa venujú hudbe, maľujú, spievajú, píšu.