Jana Homolová

Ste veľmi obľúbenou a&nbsp;obsadzovanou herečkou tak na Slovensku, v&nbsp;Česku, ako aj v&nbsp;Maďarsku. Nie všetci herci však majú toto šťastie. Od čoho podľa vás závisí, že niektorí umelci majú filmových príležitostí viac, niektorí menej a&nbsp;sú aj takí, ktorí nedostávajú žiadne?

Je tam, samozrejme, veľmi veľa aspektov, ale veľa vecí je vo hviezdach a myslím si, že neexistuje presná matematická odpoveď, prečo niekoho obsadzujú menej a niekoho, naopak, viac. V mojom prípade táto<em> „viacjazyčnosť“</em> nebola vedomá cesta, vyplynulo to z faktu, že ako Maďarka na Slovensku dokonale ovládam tieto dve reči, a keď sa mi naskytla príležitosť hrať v oboch týchto jazykoch, bola som tomu otvorená a ochotná na sebe pracovať, aby som sa v hraní na Slovensku aj v Maďarsku cítila slobodná. K tomu ešte pribudla čeština, ktorá, napriek tomu, že je podobná slovenčine, je pre mňa dodnes tvrdá drina. Takže, samozrejme, veľa vecí závisí v&nbsp;tomto povolaní od toho, či sú k&nbsp;nám hviezdy naklonené, no najväčšiu úlohu podľa mňa zohráva práca na sebe a&nbsp;na svojom talente.

Pri práci sa vďaka spomínaným trom krajinám často ocitáte v&nbsp;spoločnosti ľudí s&nbsp;rôznou mentalitou. Kde sa cítite najkomfortnejšie a&nbsp;prečo? Respektíve, ktorá z&nbsp;týchto mentalít vám osobne najviac vyhovuje?

Nech sú to akokoľvek rozdielne jazyky a&nbsp;kultúry, podľa mňa sme si v&nbsp;mnohých veciach veľmi podobní. Preto sa cítim komfortne v&nbsp;každej z&nbsp;týchto troch krajín. (Úsmev.)

<strong>Mohlo by sa zdať, že už dosiahla všetko... O čom tajne sníva herečka Judit Bárdos? &nbsp;Celý rozhovor nájdete v aktuálnom vydaní týždenníka Život v predaji od 18.augusta 2022.</strong>