Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Písal sa rok 2007 a&nbsp;pred porotcovského kata Paľa Haberu či ústretovú Daru Rolins predstúpila dlhovlasá divožienka. Kým iným bolo do plaču zo stresu, ona sa začala na plné hrdlo smiať. A&nbsp;ten smiech si dodnes pamätajú skôr narodení fanúšikovia Superstar. „Mám to doteraz. Smiech je pre mňa relaxačný prostriedok. Ja som sa ich veľmi bála, cítila som veľkú zodpovednosť aj stres. Z&nbsp;nervozity som sa začala smiať a&nbsp;v&nbsp;tom momente sa začali aj oni a&nbsp;už sa celá atmosféra uvoľnila. Od tej chvíle som bola v&nbsp;pohode, ale, samozrejme, najväčší rešpekt som mala z&nbsp;Paľa. Aj kritiku od neho som však brala pozitívne, pretože práve kritika ma vždy v&nbsp;živote posúvala dopredu,“ zaspomínala si Hatalová, ktorá brala túto skúsenosť ako splnený sen. Mala čerstvých 18 a&nbsp;rozhodovala sa, akým smerom sa chce vybrať. „Spomínam na to rada. Ešte stále som bola dieťa, ktoré bolo hodené do vody. Veľa som sa naučila aj poučila. Ale dalo mi to veľa, za čo som vďačná,“ hovorí Natália.

V&nbsp;tom čase navštevovala konzervatórium, a&nbsp;tak jej kroky následne smerovali na JAMU do Brna, kde začala študovať muzikál. Štyri roky bola u&nbsp;našich českých susedov a&nbsp;naplno sa venovala štúdiu. A&nbsp;hoci niekedy v&nbsp;tom období zahviezdila v&nbsp;muzikáli Čajočky v&nbsp;hlavnom meste, kvôli škole musela svoje pôsobenie v&nbsp;bratislavskom divadle pozastaviť. Návrat na divadelné dosky prišiel v&nbsp;momente, keď prišla do hlavného mesta. V&nbsp;divadle Nová scéna a&nbsp;Heineken Tower Stage predvádzala svoje umenie v&nbsp;muzikáloch Atlantída, Šľahačková princezná a&nbsp;Mačky.

Do jej života prišiel manžel Ladislav, ktorému v&nbsp;roku 2016 povedala svoje áno. A&nbsp;to by nebola Hatalová, keby aj svadba nebola „trošku“ iná. Speváčka sa totiž vydávala v&nbsp;čiernych šatách, čo spôsobilo mierny rozruch. Jej to rozhodne neprekážalo, pretože to tak cítila a&nbsp;aj konzervatívni Slováci nakoniec uznali, že vyzerala božsky. S&nbsp;Lacim si rozumejú a&nbsp;sú zohratá dvojica. „Môj muž je ‚kľuďas‘ a&nbsp;aj ja som, ale niekedy prídu situácie, keď som unavená a&nbsp;mám toho veľa a&nbsp;vtedy zvyknem vybehnúť za nejakú hlúposť. Ale uznám si svoju chybu a&nbsp;ospravedlním sa. Jemu sa asi ani nestalo, že by vybuchol. Máme podobné povahové črty. Vyhľadávame pokoj a&nbsp;harmóniu, ak nám niečo prekáža, tak si to povieme, ale rozhodne sa nehádame,“ priznala speváčka.

Tri roky po svadbe sa zaľúbencom narodila dcérka Viktória. Natália si tak dala&nbsp;od práce pauzu. „Užívala som si materské povinnosti. A&nbsp;do toho bola aj korona. Je pravda, že som dostala pár ponúk, ale musela som ich odmietnuť, pretože som to necítila tak, aby Viky zostala bezo mňa.“ Práve v&nbsp;tomto období prišla otázka od manžela, ktorú nečakala. „Budú to onedlho dva roky, keď prišiel Laci domov a&nbsp;povedal mi, že dostal pracovnú ponuku do Prahy. Vôbec neočakával, že moja odpoveď bude pozitívna. Brala som to tak, že je to výborný nápad, pretože toto mesto ponúka zase iné možnosti a&nbsp;môžem sa opäť posunúť. Chýba mi rodina a&nbsp;kamaráti, ale bolo to správne rozhodnutie. Okolnosti posledných rokov mi ukázali, že nikdy nevieme, čo sa môže stať a&nbsp;čo bude. Takže som sa nezľakla a&nbsp;brala som to ako novú výzvu. A&nbsp;s&nbsp;manželom sa cítime doma tam, kde sme spolu ako rodina,“ vysvetlila Hatalová, ktorá mala v&nbsp;našom hlavnom meste kontakty a&nbsp;jej meno je v&nbsp;muzikálovom svete, v&nbsp;ktorom sa pohybovala, dobre známe. U&nbsp;susedov musela začakať takpovediac odznova.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

POZRITE, AKO VYRÁSTLA JEJ DCÉRKA! FOTKY V GALÉRII

„Bolo to osviežujúce. A&nbsp;na druhej strane Bratislava nie je až tak ďaleko od Prahy. Keď mám vystúpenie, moderujem alebo niečo nakrúcam, tak vždy prídem naspäť. Som akoby jednou nohou tu a&nbsp;druhou tam. Ale Praha je pre nás primárnym mestom, kde bývame, žijeme, pracujeme a&nbsp;Bratislava je miesto, kam sa radi vraciame," prízvukuje Natália. V&nbsp;stovežatom meste sa rozhliadla a&nbsp;dostala šancu, ktorá sa neodmieta. „Nedávno sme mali premiéru muzikálu The Body­guard v&nbsp;Hudobnom divadle Karlín. Dostala som jednu z&nbsp;hlavných postáv. Veľmi som sa z&nbsp;toho tešila a&nbsp;vážim si to. A&nbsp;pekne sa rozbieha aj koncertovanie mimo divadla, keďže spoznávam veľa ľudí z&nbsp;oblasti hudby. Mali sme nedávno prekrásny koncert na Vltave s&nbsp;orchestrom,“ teší sa brunetka.

A&nbsp;keď chcela hviezdiť na divadelných doskách, musela sa popasovať s&nbsp;češtinou. „Mluvím česky. (Smiech.) Najprv som sa toho bála, hoci som študovala v&nbsp;češtine, ale nikdy som ju nemala poriadnu. Keď som však prišla do Prahy, našla som skvelú učiteľku a&nbsp;aj sama som sa tomu začala poriadne venovať. Mám z&nbsp;toho dobrý pocit. Zároveň sa snažím, aby sa mi slovenčina nepokazila a&nbsp;nemala som český prízvuk,“ povedala speváčka. Divadelný svet v&nbsp;hlavnom meste dobre poznala, ale aký je ten v&nbsp;Prahe? „Očakávala som, že to bude oveľa náročnejšie. Predsa len som Slovenka, presťahovala som sa do Prahy, hrám v&nbsp;divadle, takže som si myslela, že mi to dajú pocítiť. Ale musím povedať, že všetci boli aj sú ku mne veľmi milí a&nbsp;podporujú ma. Milo ma to prekvapilo. Nezažila som zatiaľ ani zo strany kolegov a&nbsp;kolegýň nejakú rivalitu. Vážim si to veľmi a&nbsp;mám z&nbsp;toho radosť.“ Keď sa spätne obzrie na svoje pôsobenie v&nbsp;Bratislave, vynárajú sa jej aj spomienky opačného charakteru. „Občas som vnímala, že mi nejaký človek dal najavo, že kde je moje miesto. Ale ťažkú hlavu som si z&nbsp;toho nerobila. V&nbsp;živote sa stáva, že stretneš niekoho, s&nbsp;kým si nesadneš.“

Na Slovensko sa pravidelne vracia kvôli svojim blízkym, ale aj pracovným povinnostiam. Praha jej už prirástla k&nbsp;srdcu a&nbsp;na svoj nový domov si zvykla aj malá Viky. „Začala tu chodiť do škôlky, takže Bratislavu má spojenú s&nbsp;tým, že tam do škôlky nechodí,“ zasmiala sa Natália. „Bratislavu má spojenú s&nbsp;oslavami a&nbsp;kamarátmi, ktorí jej chýbajú, ale musím povedať, že sa jej páči aj v&nbsp;pražskej skôlke. Snažím sa jej veľmi veľa vecí vysvetliť, hoci je maličká, ale je vnímavá, citlivá a&nbsp;rozumná. Je to česko-anglická škôlka, takže s ňou deti hovoria po česky a&nbsp;po anglicky. A&nbsp;keď ona hovorila na ne po slovensky, tak jej nerozumeli. Trvalo to dlhšie, ale tým, že je malá bojovníčka a&nbsp;všetko im vysvetlí aj viackrát, tak jej nakoniec musia porozumieť. Takže ich ona učí po slovensky, ale čeština sa na ňu veľmi nelepí,“ hovorí hrdá mama. Pri otázke, či si Viky praje súrodenca, sa pousmeje. „Aktuálne sme vo veľmi rýchlom tempe a&nbsp;tešíme sa z&nbsp;Viky, je to vysnené dieťa. Ale nikdy nehovorím, že posledné. My dopredu nič neplánujeme. Ak by bolo, tešili by sme sa a&nbsp;keby sa tak nestalo, tak budeme šťastní aj v&nbsp;trojici.“

Natália tak prežíva krásne obdobie. Aj ona má však zatiaľ nesplnené túžby a&nbsp;sny, ktorých sa nevzdá. „Určite mám v&nbsp;pláne vydať vlastný album a&nbsp;robiť pesničky, ktoré sa budú ľuďom skutočne páčiť. To je moja pracovná méta, ktorú by som chcela dosiahnuť, a&nbsp;čo sa týka súkromia… Keď to bude tak, ako to je teraz, tak som spokojná. Mám milujúcu rodinu. Možno keď budem raz stará, chcela by som mať v&nbsp;zahraničí nejaký domček, kde budeme s&nbsp;manželom oddychovať a&nbsp;Viky nás bude navštevovať. A&nbsp;možno to bude práve naopak, že budem koncertovať aj na dôchodku. Aj to by bolo fajn,“ uzavrela so smiechom.