Snívali ste o herectve už v detstve?

Odmalička som rada čítala knihy, predstavovala som si životy postáv a chcela som ich prežiť. Rada som o sebe uvažovala ako o niekom inom... Asi preto, že som nikdy nebola spokojná s tým, čo mám a čo som. Niežeby to bolo zlé... ja som vlastne bola najšťastnejšie dieťa na svete, mám perfektných rodičov, kamarátov, darilo sa mi všetko, čo som chcela, akurát že som vždy chcela niečo viac. Prežívať hlboké emócie – lásku, utrpenie, smútok...

Ale jedného dňa ste sa rozhodli splniť si ho.

V skutočnom živote som sa venovala škole, športu, gitare, knihám... Naozajstné rozhodnutie ísť študovať herectvo prišlo na gymnáziu, keď sme sa s kamarátom Matúšom Krajňákom rozhodli zabávať natáčaním vlastných filmov – požičiavali sme si kameru od môjho otca, písali sme si scenáre a „obťažovali“ spolužiakov, aby nám v nich hrali. A potom sme si podali prihlášku na VŠMU. Oboch nás prijali. Mňa na herectvo, jeho na filmovú réžiu. A prečo to robím? Asi pre tých zopár okamihov, keď v sebe objavujem nové veci, nové emócie, keď sa spoznávam, keď spoznávam človeka... Alebo keď ma niekto pochváli. To sú pre mňa najkrajšie chvíle.

Čo zo študentských čias bolo pre vás najväčším zážitkom, kto z pedagógov vás najviac ovplyvnil?

V mojom živote sú traja muži, ktorých obdivujem a ktorí najviac ovplyvnili to, aká som. Môj otec, ktorého som odmalička obdivovala za to, ako sa ku mne a k mojej sestre správal. Naučil ma schopnosti mať názor a vedieť si ho obhájiť. Potom to bol môj profesor matematiky Slavomír Hrinko. Na ňom som obdivovala múdrosť a zároveň ľahkosť a prirodzenosť, s akou ju vedel odovzdávať. Tretím je profesor Martin Huba, ktorý ma učil herectvo. Bavili ma zatiaľ všetky etapy môjho života, aj keď boli také odlišné. Najradšej si spomínam na chvíle strávené na atletickom ihrisku, na víťazstvá, osobné rekordy, maturity, prijímacie skúšky na VŠMU... Ja mám rada skúšky a výzvy. A rada vyhrávam ☺.

Hereckú kariéru ste začali s filmárskou legendou režisérom Krejčíkom. Ako k tejto spolupráci prišlo?

Predstavte si, že sedíte doma, pozeráte telku, užívate si prázdniny po strednej škole, ste prijatá na VŠMU, plná očakávaní, aké to bude, a zrazu zazvoní telefón, v ktorom sa vám ozve Martin Huba a vysvetľuje vám, že by vás rád videl jeden režisér z Prahy a či môžete ísť na kasting... A prekvapenia pokračujú – dozviete sa, že to je hlavná rola. Dostanete príležitosť zahrať si ju. Bola to najlepšia škola filmového herectva. Naozaj poctivé skúšanie, natáčanie na niekoľko desiatok ostrých, vynikajúci herci, ktorých som mohla pozorovať pri práci. Prvý ročník na VŠMU som teda prežila cestovaním medzi Bratislavou a Prahou.

Fakt, že ste dostali úlohu vo filme 360 s Judom Lawom, kde ste hrali s Luckou Siposovou, vzbudil na Slovensku obrovský záujem. Aký to bol pocit?

Vrátila som sa do školy a naďalej som robila všetky možné chyby, naďalej som pociťovala, ako sa striedajú okamihy úspechov a neúspechov. Prežila som síce červený koberec so všetkou slávou, ale zároveň tlačovú konferenciu, kde som zo seba nedokázala dostať gramaticky náročnejšiu anglickú vetu. A stále som sa snažila myslieť na to, že som mala šťastie, ale to neznamená, že ho budem mať aj naďalej. Vôbec sa necítim populárna, známa, úspešná... Na to je ešte veľmi skoro.

Váš priateľ Juraj Hrčka je členom DAB v Nitre – ako zvláda vašu popularitu on?

Myslím si, že on je na Slovensku populárnejší než ja ☺. Hral v slovenskom seriáli, ľudia ho na ulici spoznávajú. Ale to, že sme dnes spolu, bola tak trochu zásluha filmu 360. Juraj sa dozvedel, že idem natáčať s Fernandom Mereillesom, a ozval sa mi cez Facebook. Vtedy sme sa ešte nepoznali, ale dohodli sme sa, že sa stretneme a porozprávame. Teraz patrí medzi moje najväčšie opory.

Chvíľa, o akej snívajú všetky mladé herečky – po boku svetovej hviezdy.

Spoznávajú vás ľudia na ulici?

Nie, a myslím si, že to zatiaľ nehrozí.

Myslíte si, že majú slovenskí herci šancu uspieť v zahraničnej konkurencii? Čím sú pre zahraničných režisérov a producentov zaujímaví?

Som veľký fanúšik slovenského herectva. Podľa mňa je tu mnoho výnimočných hercov, ktorí majú smolu, že sa v našej krajinke točí tak málo. A že v európskych filmoch málokedy potrebujú slovenských hercov – v tom sme mali s Luciou šťastie, scenár filmu 360 bol napísaný tak, že vyžadoval vyslovene Slovenky. Ale myslím si, že slovenská škola herectva je veľmi poctivá, herci sú zvyknutí na tvrdú prácu v divadle, sú zvyknutí na účinkovanie v seriáloch, kde je tak málo času... Takže určite je tu veľa hercov, ktorí by vedeli uspieť v zahraničnej konkurencii. Len by to chcelo vycestovať a učiť sa cudzie jazyky, dostať sa k zahraničnému agentovi a dúfať, že sa im podarí uspieť na nejakom kastingu...

Teraz opäť točíte v zahraničnej produkcii. O čo konkrétne ide?

Je to road movie, ktorá sa točí po celej Európe, momentálne sa nachádzame v Chorvátsku, čakajú nás ešte Čierna Hora, Macedónsko a Berlín. Máme za sebou Amsterdam, Viedeň, Bratislavu a Maďarsko... V podstate ide o reklamu, o projekt sponzorovaný Deutsche Telekomom. Pre mňa je to zaujímavé najmä tým, že sa môžem stretnúť s vynikajúcim hercom Madsom Mikkelsenom a že točím postavu akčnej hrdinky, ktorá neustále mení identitu, takže si môžem pred kamerou vyskúšať niekoľko hereckých polôh. A že sa stretávam s tímom profesionálov, na čele s režisérom Asgerom Lethom.

Minulý rok stvárnila na Korunovačných slávnostiach v Bratislave panovníčku Máriu Teréziu.

Ako dlho to budete točiť? Aké máte ešte plány na leto?

Práve sme niekde v polovici a moje plány na leto sa týmto projektom dosť oklieštili. Alebo možno naopak – dovolenkujem celé leto. Po skončení natáčania si dám dokopy byt, kde som sa presťahovala – bolo by fajn mať tam nejakú žehličku a vysávač. A potom sa začne divadelná sezóna – mala by som hosťovať v Nitre, Prešove a Bratislave, už sa na to teším...

Vy a divadlo? Viete si predstaviť, že sa zamestnáte niekde v kamennom divadle?

Viem. A bola by som rada. Divadlo je nádherný priestor neobmedzených možností. Ak sa podarí aj nejaký film, budem tiež veľmi rada. Slovenský, český alebo zahraničný – na tom nezáleží. Hlavne nech je to nové, zaujímavé a obohacujúce.