Napriek tomu, že posledný rok a pol bojovala s onkologickým ochorením, neprestávala myslieť na to, čo ju najviac napĺňalo – na milované divadlo. „V decembri pred Vianocami pozval Milku Miro Frindt do televízie, porozprávať o knižke Barvinek. Veľmi zvažovala. Videla sa a bola k sebe veľmi kritická. ‚Ale veď si pekná!‘ presviedčala som ju – a úprimne, lebo ako keby sa vracala do svojej dievčenskej podoby. Schudla, pravdaže, tá choroba si brala svoje... No rozprávali sme sa o budúcnosti, nikdy, ani raz o tom, čo sa teraz stalo. Robila si plány na leto. Pred štrnástimi dňami, to bol náš posledný rozhovor, hovorila mi, že jej volali zo Spišskej Novej Vsi, je tam také milé divadielko, mala ho rada. Musela ich však odmietnuť, pretože sa necítila na cesty, hoci rýchliky zbožňovala. Veď aj jedna jej knižka sa volá InterCity. A rovnako ju mrzelo, že musela odrieknuť predstavenie v Košiciach, ale dohodli sa na júl. Sily jej veľmi ubudli po poslednej kúre, musela byť určite silná... Bola presvedčená, že je to len tá hrozná chémia, ktorá ju takto odrovnala,“ spomína na milovanú Milku spisovateľka a novinárka Gabriela Rothmayerová.

S M. Zimkovou ju spájalo 45-ročné priateľstvo a má na ňu tie najkrajšie spomienky. „Chodili sme spolu do kina, do divadla, na vernisáže, okrem toho, že sme sa navštevovali, mali sme si vždy čo povedať. A tak ako si kedysi slovenské spisovateľky Terézia Vansová, Božena Slančíková Timrava, Elena Maróthy-Šoltésová a Ľudmila Podjavorinská písali listy, povedali sme si, že oprášime žáner. Boli to naše glosy, úvahy, eseje, Milka zakomponovala aj dve poviedky. A tak vznikla spoločná knižka Dve v tom, takže naše priateľstvo malo aj literárnu hodnotu,“ hovorí jej priateľka. Osud nadelil M. Zimkovej tvrdú ranu, správa o rakovine ju však nezlomila. „Predminulý rok v decembri mi zavolala, že bola na svojom turné s Divadlom jedného herca niekde na východe, a keď ju do úlohy Kataríny Veľkej obliekali, má tam takú šnurovačku, tak jej povedali, že to nejde. Proste ako keby zrazu tak pribrala... Po predstavení to už bolo lepšie, ale už dlhšie pociťovala, že sa čosi deje. Bývala vždy zdravá ako jej babka, no predsa len sa vybrala k lekárke. Podstúpila rôzne vyšetrenia, výsledky v podstate v norme, ona sa však necítila dobre, a tak ju lekárka poslala na CT, ktoré ukázalo, že tam problém je. Vtedy mi povedala, že je to naozaj veľký problém. Toto som vedela. Ale nikdy nikoho svojimi zdravotnými ťažkosťami neobťažovala. Viete, ako spieva v jednej svojej monodráme: sama, sama ja...“ vysvetlila G. Rothmayerová.

AKO SA HEREČKA VYROVNÁVALA S CHOROBOU A CELÝ JEJ ŽIVOTNÝ PRÍBEH NÁJDETE V AKTUÁLNOM VYDANÍ ŽIVOTA