Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

„Mohli by sme sa stretnúť na mieste, kde je detský kútik alebo ihrisko,“ povedal mi počas telefonátu krátko pred stretnutím. Na nábrežie Dunaja dorazil ruka v&nbsp;ruke s&nbsp;dvomi deťmi a&nbsp;so širokým úsmevom. Vysoký muž so šiltovkou a&nbsp;dioptrickými okuliarmi už od prvého momentu sršal dobrou energiou, ktorú rozdáva všetkým deťom nielen na Slovensku, ale aj v&nbsp;Česku. Tí skôr narodení ho poznajú pod prezývkou Wayo zo skupiny Iné kafé. V&nbsp;spomienkach sa vracia do obdobia, keď žil život skutočnej rockovej hviezdy s&nbsp;nadneseným heslom – sex, drogy a&nbsp;rokenrol. „Áno, tak by sa to dalo opísať,“ hovorí so smiechom Mário, no vzápätí dodáva: „Samozrejme, boli sme mladší, časom človek z&nbsp;toho vyrastie, zmenia sa mu priority a&nbsp;vystupuje viac profesionálne. Viem, že chalani sú veľkí profíci a&nbsp;berú to už trošku inak,“ opisuje bývalých kolegov z&nbsp;kapely, ktorá funguje s&nbsp;prestávkami dodnes.

V&nbsp;časoch obrovského boomu mal Praženec iba 19 rokov a&nbsp;jeho brat 16. Vratko Rohoň bol z&nbsp;nich najstarší. „Na začiatku nám tá sláva trošku stúpla do hlavy, ale človek si časom uvedomil, že je to hlúposť. Vážili sme si záujem verejnosti a&nbsp;tešili sme sa z&nbsp;každého koncertu,“ hovorí. Chalani zažili na pódiu podprsenky od fanúšičiek, podpisovali sa na rôzne časti tela pobláznených žien a&nbsp;to nebolo všetko. „Chodil som do práce a&nbsp;pred domom v&nbsp;Petržalke ma čakali fanúšičky. A&nbsp;išli so mnou do roboty autobusom. Bol som z&nbsp;toho na nervy, čo sa deje. Nepovažoval som sa za žiadnu celebritu,“ smeje sa Mário.

Po pár rokoch najväčšej slávy prišli v&nbsp;kapele nezhody a&nbsp;muzikanti išli od seba. Zlom prišiel v&nbsp;roku 2006, keď urobili retro turné k&nbsp;prvému albumu a&nbsp;v&nbsp;roku 2008 sa vrátili na pódiá. Vypredávali haly nielen na Slovensku, ale aj v&nbsp;Česku. „A&nbsp;potom prišiel moment, keď som si povedal, že už sa viac dosiahnuť na Slovensku nedá. Došiel som aj do bodu, že som už unavený, a&nbsp;v&nbsp;roku 2011 som si povedal, že stačí. Chcem mať rodinu, mal som dobrú prácu. Kapela nebola pre mňa taká priorita ako možno pre ostatných, tak som odišiel,“ spomína Praženec, ktorý pracoval desať rokov ako dramaturg v&nbsp;televízii. Po svadbe s&nbsp;vtedajšou priateľkou sa im narodila dcérka Hanka. Práve pri nej zistil, že okrem jeho milovanej punkrockovej hudby existuje aj detská tvorba.

„Spoznal som Spievankovo, Fíha tralala. Púšťal som Hanke týchto interpretov, a&nbsp;tým, že som bol nadšený novopečený rodič, chcel som aj ja dcérke niečo napísať. Skúsil som teda jednu pesničku o&nbsp;tlieskaní Ťapi ťap,“ spomína na úplné začiatky. Na nahranie pesničky oslovil speváčku a&nbsp;krátko nato vypustili aj videoklip. Vtedy sa spustila lavína záujmu verejnosti. Videoklip mal 10 miliónov videní. „Dal som to len tak skúšobne na Youtube, zrazu mi písali mamičky, začali mi písať promotéri, či nehráme koncerty. Ozvali sa vydavateľstvá. Vtedy som cítil, že sa musím teraz rozhodnúť, či ostať pracovať v&nbsp;televízii alebo začnem robiť toto.“

V&nbsp;tom čase vznikla skupina Paci Pac, pričom Mária už inak ako Pac deti neoslovia. Prvým kritikom každej novotiny kapely bola Máriova dcérka Hanka, a&nbsp;keď sa neskôr narodil synček Samko, slávny otec mal dvoch odborníkov priamo doma. Dnes má Hanka osem a&nbsp;Samko šesť rokov. Ako vnímajú fakt, že ich tato je hviezdou ich rovesníkov? „Chodia niekedy so mnou na koncerty. Vedia, že doma som otec a&nbsp;na pódiu som Pac. Veľakrát sú na nakrúcaní videoklipov, vedia to, vnímajú to a&nbsp;sem-tam zamachrujú pred kamarátmi, že tatino je Pac,“ smeje sa Mário. Dnes ho Paci Pac živí a&nbsp;rovnako aj jeho dvoch kolegov zo skupiny.

A&nbsp;kým Paci Pac rástlo, vyvíjalo sa, koncerty pribúdali, našli sa aj posmeškári, ktorí na Máriovi nenechali nitku suchú. Boli to práve jeho kolegovia a&nbsp;kamaráti z&nbsp;rockovej scény. „Všetci sa mi smiali. Nerozumeli tomu, mysleli si, že som sa zbláznil. Ale ja som im vysvetľoval, že keď budú mať deti, tak to pochopia a&nbsp;budú sa na to pozerať úplne inak. Možno to uvidia mojimi očami a&nbsp;tak sa aj stalo,“ hovorí dnes už s&nbsp;úsmevom Praženec. Teraz tí, ktorí sa na ňom bavili, chodia na koncerty s&nbsp;vlastnými deťmi a&nbsp;spievajú si texty chytľavých pesničiek. Paci Pac je známa svojimi zábavnými koncertmi, do ktorých zapájajú malých aj veľkých. „Inšpiráciou je každodenný život. To, čo moje deti zaujíma, čím žijú, o&nbsp;tom sú tie pesničky. Keď potrebujem, aby si umývali zuby, tak je pesnička o&nbsp;zúbkoch… Je tam niečo aj edukačné, ale skôr sme zábavní a&nbsp;snažíme sa mať koncerty a&nbsp;vystúpenia také interaktívne. Aby sa deti vybláznili, vyskákali. Medzi pesničkami sú scénky a&nbsp;zasmejú sa nielen deti, ale aj rodičia.“ Mário opustil r­ockerský život najmä kvôli rodine. A&nbsp;hoci s&nbsp;Paci Pac koncertujú iba cez deň a&nbsp;večer sa stihne vrátiť domov, diár majú totálne nabitý. Podľa vlastných slov spravia 100 až 150 koncertov ročne. „Som rád, že stihnem prísť domov, uložím deti do postele, prečítam rozprávku a&nbsp;dám im dobrú noc.“&nbsp;

O BOLESTIVOM ROZVODE ČÍTAJTE NA ĎALŠEJ STRANE

VIAC FOTO HUDOBNÍKA AJ S JEHO DEŤMI NÁJDETE V GALÉRII

Na Slovensku má Paci Pac viac konkurentov. Rozhodne medzi nimi nepanuje zlá atmosféra, práve naopak. „Stretávame sa na festivaloch v tom istom zložení. Miro Jaroš, Spievankovo, Fíha Tralala, Smejko a&nbsp;Tanculienka a&nbsp;my. Re­špektujeme sa a&nbsp;vychádzame podľa mňa dobre. Máme aj spoločné pesničky,“ hovorí s&nbsp;úsmevom Mário, ktorý cíti k niektorým veľkú vďaku. „Sú to pre mňa vzory a ich tvorbou som sa inšpiroval. Mám to napočúvané aj deti to počúvali, keď boli malé.“

A&nbsp;kým pracovne sa mu počas rokov s&nbsp;Paci Pac mimoriadne darilo, veľký zlom prišiel v&nbsp;jeho súkromnom živote. Rozvod s&nbsp;manželkou bol veľmi bolestivý. Mário myslel najmä na deti, ktoré túžili mať doma otca aj mamu. „Keď mal Samko dva roky, rozviedli sme sa. Boli sme tri roky od seba, súdili sme sa. Bojoval som o&nbsp;striedavú starostlivosť a&nbsp;nevedeli sme sa dohodnúť. Bolo to ťažké obdobie. Po troch rokoch sa exmanželka ku mne vrátila,“ otvára rany na duši Pac. Rok s&nbsp;exmanželkou fungovali ako rodina, no nakoniec od neho opäť odišla. „Prvýkrát to bolo bolestivé. Potom som to bral tak, že som dal do toho maximum a&nbsp;viac už urobiť nemôžem.“

Dnes by už do tej istej rieky nevstúpil. „Už nie. Človek odpustí, skúsi to, ako rodič som to považoval za správne. Nebolo to jednoduché. Uvedomujem si, že veľa cestujem kvôli koncertom. Fakt máme silnú sezónu, som odcestovaný. Vraciam sa večer domov, ale cez deň som počas víkendov preč. A&nbsp;nie každý to zvláda. Nechcem povedať, že by to nezvládala, je dobrá mama. Ale je toho na jedného veľa, keď potrebujete v&nbsp;daný moment človeka a&nbsp;nie je tam. Je to haluz, že kvôli cudzím deťom som kvázi prišiel o&nbsp;určité obdobie so svojimi deťmi, ale nakoniec je všetko v&nbsp;poriadku,“ hovorí optimisticky Praženec a&nbsp;dodáva: „Vychádzame spolu super, za čo ďakujem. Rešpektujeme sa. Ona má svoj život, ja mám svoj život. Občas si napíšeme, zavoláme, pomáhame si, čo sa týka detí, a&nbsp;vieme sa na všetkom dohodnúť.“

Náš rozhovor na chvíľu prerušia Hanka a&nbsp;Samko a&nbsp;ja využijem situáciu. „Je ocino prísny?“ hádžem otázku do pléna. S&nbsp;hanblivým úsmevom reaguje Samko: „Trochu.“ Všetci sa na seba milo pozrú a&nbsp;Mário povie svoj názor. „Asi tak ako každý rodič. Radšej by som mal s&nbsp;nimi taký kamarátsky vzťah. Chcem, aby mi povedali, keď ich niečo trápi. Aby mi nič netajili. Snažím sa ich viesť k&nbsp;samostatnosti, aj ja som bol tak vedený…“ Obe deti sa väčšinu nášho stretnutia hrali na ihrisku obďaleč a&nbsp;starostlivý otec ich nespustil z&nbsp;očí. Vidieť, že pre Praženca sú deti hnacím motorom a&nbsp;pre ne jednoducho žije. Nezlomil ho ani bolestivý rozvod či dvojnásobný odchod manželky.

No okrem vlastných detí mu nabíjajú baterky aj tie celkom cudzie. „Stále mám jeden nesplnený sen, na ktorom pracujem. Pripravujem od februára film. Už je napísaný scenár, pesničky sú hotové a&nbsp;aj niektoré kostýmy. Pôjde o&nbsp;muzikál Paci Pac. Bol by som rád, aby to išlo budúce Vianoce do kín. Je to dlhý proces, nie je to také jednoduché, ako som si myslel,“ prezradil novinku Pac, ktorý je momentálne šťastný a&nbsp;spokojný. A&nbsp;či pôjde v&nbsp;šľapajach legendárneho Majstra N, ktorý bavil deti aj na svojom dôchodku, je nateraz otázne. „Je možné, že to potiahnem, kým sú deti ešte malé. Uvidím, čo bude, keď budú mať 15 a&nbsp;už sa budú za mňa hanbiť. Možno to potom prehodnotím, ale projekt bude žiť určite ďalej. Verím, že Paci Pac bude fungovať, či už so mnou, alebo bezo mňa. Teraz ma to baví a&nbsp;napĺňa. Moja práca je radosť.“