„Mohli by sme sa stretnúť na mieste, kde je detský kútik alebo ihrisko,“ povedal mi počas telefonátu krátko pred stretnutím. Na nábrežie Dunaja dorazil ruka v ruke s dvomi deťmi a so širokým úsmevom. Vysoký muž so šiltovkou a dioptrickými okuliarmi už od prvého momentu sršal dobrou energiou, ktorú rozdáva všetkým deťom nielen na Slovensku, ale aj v Česku. Tí skôr narodení ho poznajú pod prezývkou Wayo zo skupiny Iné kafé. V spomienkach sa vracia do obdobia, keď žil život skutočnej rockovej hviezdy s nadneseným heslom – sex, drogy a rokenrol. „Áno, tak by sa to dalo opísať,“ hovorí so smiechom Mário, no vzápätí dodáva: „Samozrejme, boli sme mladší, časom človek z toho vyrastie, zmenia sa mu priority a vystupuje viac profesionálne. Viem, že chalani sú veľkí profíci a berú to už trošku inak,“ opisuje bývalých kolegov z kapely, ktorá funguje s prestávkami dodnes.

V časoch obrovského boomu mal Praženec iba 19 rokov a jeho brat 16. Vratko Rohoň bol z nich najstarší. „Na začiatku nám tá sláva trošku stúpla do hlavy, ale človek si časom uvedomil, že je to hlúposť. Vážili sme si záujem verejnosti a tešili sme sa z každého koncertu,“ hovorí. Chalani zažili na pódiu podprsenky od fanúšičiek, podpisovali sa na rôzne časti tela pobláznených žien a to nebolo všetko. „Chodil som do práce a pred domom v Petržalke ma čakali fanúšičky. A išli so mnou do roboty autobusom. Bol som z toho na nervy, čo sa deje. Nepovažoval som sa za žiadnu celebritu,“ smeje sa Mário.

Koniec v kapele

Po pár rokoch najväčšej slávy prišli v kapele nezhody a muzikanti išli od seba. Zlom prišiel v roku 2006, keď urobili retro turné k prvému albumu a v roku 2008 sa vrátili na pódiá. Vypredávali haly nielen na Slovensku, ale aj v Česku. „A potom prišiel moment, keď som si povedal, že už sa viac dosiahnuť na Slovensku nedá. Došiel som aj do bodu, že som už unavený, a v roku 2011 som si povedal, že stačí. Chcem mať rodinu, mal som dobrú prácu. Kapela nebola pre mňa taká priorita ako možno pre ostatných, tak som odišiel,“ spomína Praženec, ktorý pracoval desať rokov ako dramaturg v televízii. Po svadbe s vtedajšou priateľkou sa im narodila dcérka Hanka. Práve pri nej zistil, že okrem jeho milovanej punkrockovej hudby existuje aj detská tvorba.

Prvý hit

„Spoznal som Spievankovo, Fíha tralala. Púšťal som Hanke týchto interpretov, a tým, že som bol nadšený novopečený rodič, chcel som aj ja dcérke niečo napísať. Skúsil som teda jednu pesničku o tlieskaní Ťapi ťap,“ spomína na úplné začiatky. Na nahranie pesničky oslovil speváčku a krátko nato vypustili aj videoklip. Vtedy sa spustila lavína záujmu verejnosti. Videoklip mal 10 miliónov videní. „Dal som to len tak skúšobne na Youtube, zrazu mi písali mamičky, začali mi písať promotéri, či nehráme koncerty. Ozvali sa vydavateľstvá. Vtedy som cítil, že sa musím teraz rozhodnúť, či ostať pracovať v televízii alebo začnem robiť toto.“

V tom čase vznikla skupina Paci Pac, pričom Mária už inak ako Pac deti neoslovia. Prvým kritikom každej novotiny kapely bola Máriova dcérka Hanka, a keď sa neskôr narodil synček Samko, slávny otec mal dvoch odborníkov priamo doma. Dnes má Hanka osem a Samko šesť rokov. Ako vnímajú fakt, že ich tato je hviezdou ich rovesníkov? „Chodia niekedy so mnou na koncerty. Vedia, že doma som otec a na pódiu som Pac. Veľakrát sú na nakrúcaní videoklipov, vedia to, vnímajú to a sem-tam zamachrujú pred kamarátmi, že tatino je Pac,“ smeje sa Mário. Dnes ho Paci Pac živí a rovnako aj jeho dvoch kolegov zo skupiny.

Výsmech od rockerov

A kým Paci Pac rástlo, vyvíjalo sa, koncerty pribúdali, našli sa aj posmeškári, ktorí na Máriovi nenechali nitku suchú. Boli to práve jeho kolegovia a kamaráti z rockovej scény. „Všetci sa mi smiali. Nerozumeli tomu, mysleli si, že som sa zbláznil. Ale ja som im vysvetľoval, že keď budú mať deti, tak to pochopia a budú sa na to pozerať úplne inak. Možno to uvidia mojimi očami a tak sa aj stalo,“ hovorí dnes už s úsmevom Praženec. Teraz tí, ktorí sa na ňom bavili, chodia na koncerty s vlastnými deťmi a spievajú si texty chytľavých pesničiek. Paci Pac je známa svojimi zábavnými koncertmi, do ktorých zapájajú malých aj veľkých. „Inšpiráciou je každodenný život. To, čo moje deti zaujíma, čím žijú, o tom sú tie pesničky. Keď potrebujem, aby si umývali zuby, tak je pesnička o zúbkoch… Je tam niečo aj edukačné, ale skôr sme zábavní a snažíme sa mať koncerty a vystúpenia také interaktívne. Aby sa deti vybláznili, vyskákali. Medzi pesničkami sú scénky a zasmejú sa nielen deti, ale aj rodičia.“ Mário opustil r­ockerský život najmä kvôli rodine. A hoci s Paci Pac koncertujú iba cez deň a večer sa stihne vrátiť domov, diár majú totálne nabitý. Podľa vlastných slov spravia 100 až 150 koncertov ročne. „Som rád, že stihnem prísť domov, uložím deti do postele, prečítam rozprávku a dám im dobrú noc.“ 

O BOLESTIVOM ROZVODE ČÍTAJTE NA ĎALŠEJ STRANE