Koncom januára to bude päť mesiacov, čo nás navždy opustila Hana Zagorová (†75). Napriek ťažkému obdobiu našiel v sebe jej milovaný muž, operný spevák Štefan Margita (66), silu ďalej pracovať.

Vo Washingtone ste účinkovali v novej produkcii opery Richarda Straussa Elektra. Aké boli divácke ohlasy?

Ohlasy boli fantastické. Bolo šesť predstavení, všetky beznádejne vypredané, a ľudia na konci šaleli, dupali nohami, stáli, takže to bol vždy krásny pocit, keď odchádzate z javiska, ale niečo ste po sebe zanechali.

Musím priznať, že som konečne po dlhom čase zažil klasickú inscenáciu, nebolo to žiadne moderné spracovanie. Réžiu mala v rukách Francesca Zambello, ktorá je zároveň riaditeľkou Washingtonskej národnej opery. Ja som s ňou robil už veľmi veľa produkcií v minulosti a do tejto opery si ma tiež vybrala ona. V auguste som jej napísal, že Hanka zomrela a ona mi na to napísala takú krásnu správu, kde bolo uvedené: „Ani náhodou neuvažuj o tom, že by si moju ponuku odmietol a neprišiel. Sľubujem ti, že sa o teba postaráme…“ Bolo to krásne a musím povedať, že v roku 2024 ma pozývajú opäť.

Zaujímavosťou je, že v Amerike kovid stále pretrváva. Nás tam štyrikrát v týždni testovali. Raz pred predstavením, keď ma v divadle opäť pretestovali, som sa tak nenápadne spýtal, čo by sa stalo, ak by som bol náhodou pozitívny. Dostal som odpoveď: „Toto neriešme, prosím vás, určite to neriešme.“ (Smiech.) Osobne si neviem predstaviť, čo by nasledovalo. Predpokladám, že všetky predstavenia by sa zrušili a celý súbor by skončil v karanténe.

Pekne sa k spevákovi zachovali aj vo Washingtone, kde mal nedávno premiéru novej opery Elektra.
Zdroj: Instagram/stefanmargita_official

Ale vy ste počas pobytu v Amerike zažili aj šok, keď v hoteli, v ktorom ste bývali, vypukol poplach.

Bolo to o pol štvrtej ráno, začal zvoniť na chodbe nejaký zvonec. V prvej chvíli som vôbec nevedel, čo to je, zobudil som sa, hovorím si: Čo sa to deje? Chvíľu som chodil po izbe, pozrel som sa na chodbu, kde ten zvonec stále zvonil, tak som si uvedomil, že je asi poplach a keď som sa pozrel von z okna, na ulici už stálo asi sto ľudí. Keď som následne videl prichádzať dve požiarne autá, rýchlo som sa obliekol a predstavte si, čo ma okamžite napadlo, ako prvé som si so sebou zobral Hankinu fotku a cestovný pas.

Čiže vo vypätej situácii ste si zobrali to najdôležitejšie.

Presne tak a utekal som dole. Tam sme potom všetci stáli asi hodinu a pol a následne nám povedali, že sa môžeme vrátiť do izieb, lebo išlo o planý poplach. Na recepcii sa im skrátka automaticky spustil alarm, a tak sa celý hotel musel vypratať von. Našťastie, nič sa nestalo a vonku nebola zima. Ja som v novembri vo Washingtone zažil krásne počasie, keď bolo 25 až 27 stupňov denne.

Keď ste spomenuli Hankinu fotku, ktorú ste si pri evakuácii z hotela so sebou zobrali, vnímate ju teraz ako svojho anjela strážneho?

Áno, jej fotku nosím stále so sebou a dúfam, že na mňa bude dávať pozor aj v O2 Aréne, že tam bude prítomná s nami a bude sa tešiť z toho, čo sme pre ňu aj divákov pripravili. (Úsmev.)

Ťažké chvíle po smrti Hanky: Exkluzívny rozhovor so Štefanom Margitom o jeho živote po strate milovanej Zagorovej nájdete v najnovšom vydaní týždenníka Život.

Diskusia