Koncom januára to bude päť mesiacov, čo nás navždy opustila Hana Zagorová (†75). Napriek tomu, že svetovo uznávaný tenorista Štefan Margita (66) prežíva najväčšiu bolesť svojho života, uvedomuje si, že po strate milovanej manželky nemôže ostať stáť na mieste, ale musí sa pohnúť vpred.
Posledné mesiace ste pracovne veľmi činný, pýtam sa otvorene. Pracujete tak veľa aj trošku účelovo, aby ste neprepadli smútku?
Áno, je to presne tak. Ja som bol nesmierne šťastný, že sa rozbehli koncerty a mohol som vystupovať. Bol som pracovne vo Washingtone, po O2 Aréne budeme v Národnom divadle v Prahe pripravovať Janáčkovu Jej pastorkyňu, potom ma čaká práca v Ríme, je toho skrátka dosť a veľa práce bolo aj koncom minulého roka. Michal Kindl sprostredkoval toľko našich koncertov aj s čelistkou Iris Morisovou, že som bol šťastný. Aspoň na chvíľu som mohol vypustiť z hlavy smutné myšlienky. Veľmi mi to pomohlo.
A takto mi pomáhali aj vo Washingtone, čo bolo úžasné. Poviem vám príklad: vôbec som nemal mať skúšku, ale videl som v rozpise, že som na skúške písaný, tak som na ňu, samozrejme, išiel. Ešte som sa sám seba v duchu pýtal, čo odo mňa môže režisérka asi chcieť… A keď som prišiel, povedala mi: „Nebudem ťa skúšať, len som ťa chcela vidieť a počkaj, ešte budeme chvíľu skúšať a potom spolu pôjdeme na obed…“ Skrátka naozaj mi pomáhali. Bolo to od nich veľmi pekné.
Ťažké chvíle po smrti Hanky: Exkluzívny rozhovor so Štefanom Margitom o jeho živote po strate milovanej Zagorovej nájdete v najnovšom vydaní týždenníka Život.
