Vzťah Milana Lasicu (†81) a Magdy Vášaryovej (72) sa začal pomerne rozpačito. Magda bola trinásťročné dievča, ktoré veselo poskakovalo okolo staršej sestry Emílie. Diva vtedy študovala herectvo a jej spolužiakom bol švihák Milan.

V knihe ich dcéry Hany Lasicovej sa píše: "Poznali sme sa odjakživa, ale nikdy som sa nezamýšľala nad prvým pohľadom a nejakým iskrením," zaspomínala si Magda. "Bola som mladšia a vždy som ho pozdravila: Dobrý deň, pán Lasica! A on mňa: Servus, Adika! Toto trvalo do mojich skoro tridsiatich rokov. Vykala som mu a on mi tykal."

"Postupne som sa do nej zamiloval, ale dlho som sa hanbil dať jej to najavo," spomínal ďalej Lasica, ktorý mal za sebou manželstvo so speváčkou Zorou Kolínskou († 61). Keď sa s Magdou napokon vzali, nemali ani obrúčky, tie im požičala herečkina mama. Okrem Hany sa im narodila aj dcéra Žofia.

Vášaryová však svoje slávne priezvisko neobetovala a rovnako zvučné po manželovi Lasicovi zostalo možno len kdesi na úradnom papieri. A tak, ako ich priezviská, aj samotní manželia mali vo vzťahu pravidlá, vďaka ktorým si od istej miery žili osve. Vášaryová a Lasica len sporadicky chodili do spoločnosti vedmo, akoby si každý viedol svoj vlastný život.

Aj milujúci manželia, aj nezávislé osobnosti. Milan totiž podľa informácií Šarmu zbožňoval, keď mohol byť na chvíľku sám so svojimi myšlienkami, ktoré si v pokoji triedil vo svojej hlave. Umelci, ktorých pracovným nástrojom sú emócie a musia ich dokázať správne ukočírovať, potrebujú veľký priestor pre seba. Veľkorysá Magda ho Milanovi dopriala, dokonca sa dá aj zhmotniť…

Dostojevského rad v Bratislave, kde manželia vlastnia dva byty.
Zdroj: Google street view

Vtipné spomienky

Dôkazom je to, že manželia bývali na rovnakej adrese, ale vo vchode mali k dispozícii hneď dva byty. Bratislavský Dostojevský rad v Starom Meste sa stal ich domovom. Na štvrtom poschodí si v roku 2006 zaobstaral nehnuteľnosť Milan a o dve poschodia nižšie a dva roky potom už ďalšiu kúpu riešili spoločne.

Ktovie, či kuloárne informácie o oddelených domácnostiach sa zakladajú na pravde, každopádne Lasica mal na spomínanej adrese komfort a pohodlie (nielen) pre seba. S bytom na štvrtom poschodí sa spájajú vtipné i menej úsmevné príhody. Keď herec od komunistov vyfasoval zákaz hrania, bol viac doma a trápil sa.

"Bol v depresii, ale mal svoju pracovňu a my sme vedeli, že keď je v tej pracovni, tak ho nemáme rušiť, lebo spí," zaspomínala si v Zlatých časoch Hana a dodala: "Mal tam gauč a on veľmi kreatívne vymýšľal všetky hry ležmo, slovné hry, aby sme všetci mohli ležať spolu na gauči, aby sme sa všetci nemuseli veľmi namáhať. Z toho vznikla hra - Pozor, ide medveď, alebo hra Rozbúrené more," smiala sa v minulosti Lasicová a pridala mrazivý moment priamo z Dostojevského radu.

"Ešte si pamätám, keď nás otec strážil, tak sme využili chvíľu. My sme bývali na štvrtom poschodí v paneláku. Na balkóne boli prádelné šnúry a my sme si tam dali barové stoličky a hojdali sme sa zavesené na tej šnúre. No nerátali sme s tým, že mama sa vráti domov skôr a uvidí nás, ako sa tam hojdáme. Tak utekala hore a zobudila môjho otca, ktorý keď sa zobudil, tak povedal: ‘Veď som s nimi!’" prihodila vtipný moment s rodičom Hana, ku ktorému vzhliada s láskou.

"Ja si raz pamätám, že ma zobral nakupovať, vložil ma do toho vozíka a tak ma tam vozil, nakúpil, vyložil to pri pokladni, zaplatil, dal to do tašky a išiel domov… To som mala asi dva roky. A vraj pred bránou si tak stále hovoril: ‘Niečo som ja zabudol.’ Potom sa vrátil späť, aj sa veľmi hanbil, ale tváril sa celý čas, že to takto plánoval, že ma tam na chvíľku nechal, ale ja som mu to hneď prekazila, obrátila som sa na všetkých, čo tam boli a povedala som: ‘Tatušo! Kde si?!’" smiala sa Lasicová.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Diskusia