„Som spevák, ktorého hudba nesie odkaz legendárneho Karola Duchoňa. Na mojich koncertoch ožívajú jeho nezabudnuteľné piesne,“ povedal nám rodený Galanťan Adrian Fahn, ktorý má ambície prostredníctvom koncertov a&nbsp;hudby vyrozprávať príbeh Karola Duchoňa na turné po celom Slovensku. Adrian si zvolil hlavne skladby, ktoré sú verejnosti málo známe. Získal ich na vtedajších nosičoch hlavne od mamy nebohého speváka. „Počúval som ich odmalička. Keď môj nebohý krstný otec Karol Duchoň prišiel k&nbsp;nám, doniesol nám kazety s&nbsp;týmito piesňami. Okrem toho jeho mama pani Olinka mala nahratých veľmi veľa piesní, ktoré málokto počul.“ S&nbsp;dcérou Danou na pódiu spomínajú na charizmatického speváka prostredníctvom príbehov, ktoré pozná iba blízka rodina. „Ale na samotný spev som mu ju musel prehovárať,“ smeje sa Adrian.

Hudobný velikán, ktorý sa do­čkal uznania hlavne po smrti. Spevák s&nbsp;charizmou, večným úsmevom na tvári. Umelec bez hviezdnych manierov, ktorý prejavoval lásku k&nbsp;ľuďom aj tak, že ich neustále niečím obdarovával. Bohužiaľ, aj bohémsky štýl života sa podpísal pod jeho náhly odchod z&nbsp;tohto sveta. Zomrel vo veku iba 35&nbsp;rokov. Karol Duchoň strávil časť detstva v&nbsp;meste na juhozápade Slovenska –&nbsp;v&nbsp;Galante. Práve tam sa zrodilo vrúcne kamarátstvo s&nbsp;rovesníkom, dnes už tiež nebohým Petrom Fahnom (†76). Tento Galanťan, ktorého koníčkom bola aj hudba, v&nbsp;minulosti spomínal na svojho výnimočného priateľa v&nbsp;niekoľkých článkoch práve pre náš týždenník Život. Kamarátili sa už ich mamy, zanietené kultúrničky a&nbsp;nadšené speváčky. Oni dvaja ako malí chlapci hrávali futbal, recitovali básničky na vtedajších verejných podujatiach. V&nbsp;Galante na počesť Karola Duchoňa organizoval Peter Fahn aj hudobný festival s&nbsp;názvom Kantiléna a&nbsp;inicioval osadenie jeho busty. Peter Fahn odišiel za svojím kamarátom do večnosti približne pred rokom. Dnes sa o&nbsp;obidvoch výnimočných pánoch rozprávame s&nbsp;Adrianom Fahnom.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane

„Karol Duchoň sa z&nbsp;Galanty odsťahoval s&nbsp;rodičmi, keď mal dvanásť rokov. Odišli do Jelenca pri Nitre, mama budúceho speváka tam pracovala ako vedúca miestneho motorestu. Kamarátstvo s&nbsp;Petrom Fahnom, teda s&nbsp;mojím otcom, na niekoľko rokov zamrzlo. Ale na tie časy to nebolo nič zvláštne. Zíde z&nbsp;očí, zíde z&nbsp;mysle. Deti si vtedy iba vymieňali listy, neboli mobilné telefóny, sociálne siete ani sa tak necestovalo ako dnes. Nečudo, že stratili kontakt. Stretli sa až ako dospelí muži úplne náhodou v&nbsp;Bratislave v&nbsp;Priore. Obidvaja už boli ženatí a&nbsp;tešili sa so svojich dcér,“ spomína spevákov krstný syn. Keď sa v&nbsp;roku 1975 hlásil sa svet Adrian, spevák sa ponúkol, že bude krstným otcom. Rodina z&nbsp;Galanty na neho čakala deväť mesiacov po Adrianovom narodení, pretože neustále koncertoval po svete. Adrian očarúva svoje okolie aj publikum zaujímavo zafarbeným hlasom, okrem repertoára Karola Duchoňa siahal po skladbách svetových velikánov. Doteraz sa však spevu venoval sporadicky, pretože celých 28&nbsp;rokov žil a&nbsp;pracoval v&nbsp;Nemecku v&nbsp;bankovom sektore. Založil si tam rodinu, je otec dvoch detí, po rokoch sa však nastálo vracia do rodného mesta na Slovensku napriek nemeckému občianstvu, aby sa profesionálne venoval hudbe.

Na slávneho krstného otca spomína s&nbsp;úsmevom na tvári, pretože jeho detstvo bolo plné humorných príhod práve vďaka Karolovi Duchoňovi. „V&nbsp;priebehu jedného roka sme ho navštívili v&nbsp;Bratislave asi päťkrát. Kým som bol malý, častejšie chodieval on k&nbsp;nám do Galanty. Keď sa nás v&nbsp;pondelok učiteľka v&nbsp;triede pýtala, čo sme robili cez víkend, ja ako extrovert a&nbsp;triedny zabávač som im s&nbsp;radosťou opísal svoj deň s&nbsp;Karolom Duchoňom. Dostal som päť kopčekov čokoládovej zmrzliny, zobral nás na strechu domu, kde býval, aby nám ukázal mesto. To veľmi rád robieval, aj keď bol sám. Práve v&nbsp;tom čase bežal v&nbsp;televízii se­riál o&nbsp;Arabele. Karol mi rozprával o&nbsp;herečke Jane Nagyovej, ktorá ju stvárňovala, že ju pozná osobne. Dokonca pani Jana prišla k&nbsp;nám na osobnú návštevu do Galanty. Ja som toto všetko s&nbsp;veľkou radosťou porozprával v&nbsp;škole. Deti mi neverili, podobne ani učiteľka, smiali sa mi. Bola to doba bez mobilných telefónov a&nbsp;selfie, nemal som teda dôkaz. Pobil som sa so spolužiakom, ktorý sa smial najviac, za trest som musel ísť do kúta,“ spomína Adrian. Nebohý Peter Fahn svojho syna ľutoval, že vyšiel takto na posmech. „Jedného dňa mi povedal, že má pre mňa prekvapenie. V&nbsp;Galante v&nbsp;hoteli Družba nás čakal Karol. Išiel so mnou do školy do družiny. Porozdával fotografie s&nbsp;podpismi. Od toho dňa mi už každý veril, akého slávneho krstného otca mám, a&nbsp;nikdy som už nemusel stáť v&nbsp;kúte.“

Fotoaparát, zlatá retiazka, živý pes, gitara… Adrian vymenúva množstvo darov, ktorého dostal od Karola Duchoňa. Nebol však jediný, koho spevák neustále zasypával darmi. Mal skrátka rád ľudí, ako to spieval vo svojej piesni. „Bol bohém, rozhadzoval peniaze, hoci ich nemal. Radšej si požičal, aby mal čo míňať. Rád sa bavil, vypil si a&nbsp;v&nbsp;spoločnosti bol aj celú noc, do skorého rána. Keď bol u&nbsp;nás, vždy sa otvorilo víno, potom sa spievalo. A&nbsp;spieval tak, že sme ani nedýchali. Skromne a&nbsp;kriticky priznám, že ako spevák na neho nemám. Poznám jeho pesničky, páčia sa mi a&nbsp;rád ich spievam, verím, že dobre, ale určite nie lepšie ako samotný Karol.“ Adrian spomína aj na chvíle, o&nbsp;ktorých vie málokto a&nbsp;ktoré veruže vôbec neboli veselé. „Chodieval k&nbsp;nám a&nbsp;veľa sa sťažoval, doslova vyplakával. Zakazovali mu turné, komunisti mu nie vždy dovolili vycestovať za hranice. Plakal, že veľa ľudí mu robí zle, hádžu mu polená pod nohy. Nepúšťali jeho skladby v&nbsp;televízii ani v&nbsp;rádiu a&nbsp;to ho veľmi ranilo. Osemdesiate roky, tak to bol v&nbsp;móde hlavne Elán, Peter Nagy, Miro Žbirka a&nbsp;podobne. Robili mu aj také veci, že mal termín na nahrávanie a&nbsp;v&nbsp;poslednej minúte mu to zrušili. Na jednej z&nbsp;Bratislavskej lýr mu nedovolili ani vystúpiť. Neprišiel totiž na generálnu skúšku, jeho lietadlo smerujúce zo zahraničia domov meškalo. Skrátka, cítil sa nedocenený a&nbsp;myslím si, že právom. Kamarátili sa s&nbsp;ním pražskí umelci a&nbsp;umelkyne, nikto ho však nepozval, aby v&nbsp;Česku koncertoval.“

Adrian spomína aj na posledné chvíle života charizmatického speváka. „Nosil okuliare, pretože mal žltkasté oči. Mal poškodený zrak. V&nbsp;lete v&nbsp;roku 1985 som ho videl naposledy, zomrel v&nbsp;októbri.“ Aj Fahnovci v&nbsp;čase Duchoňovej smrti prežívali náročné časy. Manželia sa rozviedli, brat a&nbsp;sestra išli automaticky k&nbsp;matke, ako bolo v&nbsp;tých časoch zvykom. Lenže v&nbsp;domácnosti neboli vhodné podmienky na to, aby tam mohli byť deti. „Bohužiaľ, matka a&nbsp;jej partner sa stále hádali, bolo tam aj fyzické násilie. Nový partner našej mamy sám požiadal nášho otca, aby sa o&nbsp;nás postaral a&nbsp;odviezol nás do Galanty. Otec mal čo robiť, aby to všetko zvládol. Cez týždeň pracoval, cez víkendy nebol doma, hrával, venoval sa hudbe. Celkovo bola iná doba, deti boli samostatnejšie.“

Adrian Fahn vypredal galantské hľadisko do posledného miesta, mnohým sa lístky neušli. Ako dobrý rozprávač bavil publikom nielen spevom, ale aj zaujímavými historkami. Na pódium pozval Duchoňovu jedinú dcéru Danu, ako on hovorí, svoju krstnú sestru. „Keďže som žil v&nbsp;Nemecku, dlhé roky sme nemali pravidelný kontakt. Od roku 2013 sa intenzívne stretávame, hlavne na Kantiléne v&nbsp;Galante, navštevujeme sa aj doma. Danka síce nespieva, nemá s&nbsp;vystupovaním skúsenosti, ale skúsili sme to, zaspievali sme spolu jednu skladbu aj na pódiu. Prehováral som ju päť minút. Hovoril som jej –&nbsp;predstav si, že si v&nbsp;obývačke. Nevadí, že budeme spievať falošne, že nám vypadne text. Hlavné je, aby sa ľudia bavili, spievali, plakali a&nbsp;tancovali. Má v&nbsp;sebe duchoňovskú energiu, nezaprie to.“ Samotná Dana na margo spoločného vystúpenia hovorí: „Spolu s&nbsp;Adrianom sme si zaspievali na rodinnom vianočnom žúre. Po otcovi som nezdedila hudobný talent. Kamarátky mi predsa len raz zaplatili ako darček hodiny u&nbsp;hlasovej koučky. Bola som tam, ale mňa by nebavilo spievať. Rozčuľovalo ma to, nudilo ma to, tá práca s&nbsp;bránicou a&nbsp;podobne.“ Na slávneho otca spomína: „Veľa cestoval, málo bol doma. Skôr mama bola tá, ktorá bola na mňa prísna. Ja som bola jeho miláčik, bol ku mne zhovievavý. Napríklad, chcel, aby som sa učila hrať na klavíri, v&nbsp;dome býval jeden hudobník, ktorý sa na to podujal. Keď však zaklopal na naše dvere, ja som povedala nie. Otec na to –&nbsp;nevadí. Do ničoho ma nikdy nenútil.“ Dana a&nbsp;Adrian spolu zaspievali skladbu Tancujem s&nbsp;tebou rád. „Je to moja obľúbená skladba spolu s&nbsp;Odetou a&nbsp;Mám ťa rád. Sú to moje srdcovky,“ hovorí jediná Duchoňova dcéra.

Krstný syn KAROLA DUCHOŇA: Dcéru zosnulého speváka nahovoril na spoločný spev

Výber pre vás

Krstný syn KAROLA DUCHOŇA: Dcéru zosnulého speváka nahovoril na spoločný spev

Súvisiace články

Dôchodca Dalibor Janda pracuje aj po prekonaní ťažkého infarktu: Drsný komentár na účet štátu!

Slávny spevák odohrá svoj posledný koncert v živote: Ceny za lístky sú nehorázne

Michal DAVID žne úspechy aj v zahraničí legendárnou skladbou: Pocta zosnulej dcérke Miške (†9)

Výber pre vás