Jana Homolová

Pôvodne ste sa túžili stať baletkou, ale vyhovorila vám to ­mamina.

Áno, v&nbsp;tomto smere ma veľmi rozumne zastavila. Povedala mi: „Môžeš robiť tanec ako hobby, ale nerob ho ako profesiu.“ Je to totiž náročná cesta. V&nbsp;tomto veku by som už v&nbsp;podstate bola dávno na dôchodku. Ale balet som milovala. Spolu s&nbsp;mamou som chodila do starej budovy SND na všetky baletné predstavenia. Aj mi zohnala baletnú krinolínu, s&nbsp;ktorou som sa doma hrala. K&nbsp;tomu som si pustila Prokofieva a&nbsp;„baletila“ som. (Smiech.) Žila som tým a&nbsp;neskôr som tanečné nadanie zužitkovala v&nbsp;muzikáli. Muzikálový výkon je dobrý vtedy, keď sú všetky tri zložky –&nbsp;spev, herectvo, tanec&nbsp;– vyvážené.

V&nbsp;útlejšom veku ste netúžili byť herečkou ako vaša mama, ktorá bola veľmi krásna?

V puberte som mala obdobie, že mi prekážalo, keď maminu ľudia spoznávali na ulici. Začali mi rásť ženské prednosti, bola som hanblivá, tak som nosila vyťahané svetre, bola som odutá, skrátka ako niektorí pubertiaci… (Smiech.) Prekážalo mi, keď sa za nami ľudia otáčali, a vtedy som si povedala, že toto povolanie určite nechcem robiť. Začala som sa venovať jazykom. Študovala som nemčinu a španielčinu, ale v škole som vydržala iba tri mesiace, pretože som zistila, že na Janáčkovej akadémii v Brne sa dá študovať muzikál… Ako malé dieťa som občas chodievala do televízie, kde sa nakrúcali známe pondelkové inscenácie. Bavilo ma pozerať sa na divadelné skúšky. Prípadne keď mala mama počas nakrúcaní pauzu, prišla domov oblečená v&nbsp;dobovom kostýme, nalíčená, mala krásne šminky a&nbsp;mne to všetko veľmi voňalo… Bola naozaj nesmierne krásna žena. Ja hovorím, že mňa to len „lizlo“. (Smiech.)

Podľa mňa ste výborným mixom svojich rodičov.

Asi hej, po tatinovi mám hnedé oči a&nbsp;niektoré povahové črty. Po mamine mám okrem iného sklon k&nbsp;poriadkumilovnosti. Keď som žila v&nbsp;Prahe, často mi o&nbsp;maminke hovorili, aká je krásna. Raz mi jeden pán povedal: „Vaše maminka, to byl náš sexidol.“ (Smiech.) Vďaka televíznej Trojke majú aj diváci možnosť pozrieť si mnohé inscenácie, v&nbsp;ktorých hrala. Úprimne sa priznám, že občas mám aj problém niektorú z&nbsp;nich dopozerať do konca, lebo mi to príde ľúto… Bola skvelá herečka… (Úsmev.)