Bývalej modelke a dnes podnikateľke Ivane Kičikoleva (34) sa pred pár rokmi pod vplyvom ťažkej diagnózy zrútil svet. Napriek tomu sa nevzdala a získala oveľa viac, ako by čakala.

Predstavte si, že vám lekár oznámi, že máte chorobu, ktorej progres nedokáže odhadnúť. Vopred vás varuje, že váš život už nikdy nebude ako predtým a okrem príšerných bolestí pravdepodobne skončíte na vozíku. Vy máte 28 rokov, rozbehnutú kariéru, množstvo plánov pred sebou. Tie však len ťažko zrealizujete, pretože ste pripútaní na lôžko.

Prepadáte zúfalstvu, beznádeji, obviňujete seba, okolie, osud, že to takto „zariadil“. Niečím podobným si prešla Ivana Kičikoleva. Z tanečnice z televízie a modelky z móla sa zrazu stala ležiaca pacientka.

„Od 15 rokov som robila modeling. Posledné dva roky pred chorobou veľmi aktívne. Žila som vo Švajčiarsku, veľa cestovala, keď sa to zrazu celé udialo. Najskôr sa to začalo nenápadne bolesťou nohy. V tom momente som si to nijako nepripúšťala, myslela som si, že to možno mám z vysokých podpätkov. Neskôr sa však pridružila druhá noha, zápästie, potom ruky, lakte, sánka, až som skončila na reumatológii v Piešťanoch. Diagnostikovali mi reumatoidnú artritídu vo veľmi akútnom stave,“ začína svoje rozprávanie krásna blondínka.

Reumatoidná artritída je chronická choroba, ktorá sa prejavuje zápalom kĺbov, často aj postihnutím iných orgánov a systémov, predovšetkým pľúc, ciev, srdca, očí. Príčina ochorenia nie je známa a trikrát častejšie sa vyskytuje u žien ako u mužov.

Nejasné vyhliadky týkajúce sa Ivaninho zdravotného stavu jej pred šiestimi rokmi, teda v čase diagnostikovania tohto ochorenia, rozhodne na psychickej pohode nepridali.

„Lekári nevedeli a dodnes nevedia, aký priebeh bude mať moja choroba, či nasadená liečba zaberie alebo nezaberie. Bol to mladý vek, stáť v 28 rokoch pred rozhodnutím, či sa budem ďalej liečiť aj za cenu mnohých vedľajších účinkov, alebo nie. Dodnes si tieto momenty pamätám,“ priznáva.

Postupne sa začala vracať do normálneho života a okrem iného cvičiť jogu, meditovať.
Postupne sa začala vracať do normálneho života a okrem iného cvičiť jogu, meditovať.
Zdroj: Instagram

Keďže sa roky pohybovala v modelingovom prostredí, kde je apel na krásu a dokonalosť veľmi podstatný, urobiť správny krok pre ňu bolo o to ťažšie.

„Napokon som sa rozhodla liečiť. Keď mi však nasadili kortikoidy a celý chemický kokteil, ktorý k tomu patrí, prišlo k zavodneniu tela, pribudli kilogramy, k tomu pokrivené ruky, nohy a tiež ‚mesiačiková tvár‘ spojená s kortikoidnou liečbou. Bolo to veľmi náročné na psychiku,“ netají sa.

Odhliadnuc od výzoru treba zdôrazniť, že v tom čase bola takmer nehybná.

„Nevedela som sa obliecť, umyť si zuby, urobiť si cop, otvoriť fľašu s vodou. Vtedy som s obdivom sledovala ľudí, napríklad ženu, ktorá utekala do práce, mala na sebe vysoké podpätky, sukňu. Závidela som jej už len ten pocit, že môže byť za peknú,“ približuje komplikované detaily zoznamovania so svojou chorobou.

Kamaráti a známi

Približne rok a pol trvalo u nej obdobie sebaľútosti a snahy o to, aby okolie pochopilo, čím práve prechádzala.

„Oni to, samozrejme, nechápali a nikto to ani nepochopí, pokiaľ to nezažije na vlastnej koži. Tým nechcem povedať, že túto chorobu niekomu prajem. Nikomu neprajem, aby niečo také zažíval. Načo?“

Spomínaný časový úsek podstatne vytriedil ľudí z jej blízkeho okolia.

„Ľudská myseľ je v tomto milosrdná, lebo vyselektuje nepríjemné zážitky, ale pamätám si, že boli kamarátky, ktoré sa so mnou v tom čase nechceli stretnúť, lebo som vraj bola priveľmi negatívna. Tie už dnes nenazývam kamarátkami. Boli aj také, ktoré si na mňa nenašli čas, keď som bola v nemocnici. Tie dnes nazývam známymi. Boli tiež kamarátky, ktoré mi dodnes posielajú články o reumatoidnej artritíde, či mi náhodou nejaká informácia z nich nepomôže. Nechcem však, aby to vyznelo s podtónom hnevu. Úplne akceptujem to, ako sa k tejto chorobe postavili všetci z môjho okolia. Dnes už viem, že nemôžeme od ľudí, ktorí zažívajú šťastné obdobie, čakať, že moje nešťastie budú prežívať so mnou. Tým som musela prejsť sama, a to aj napriek tomu, že po mojom boku bola úžasná rodina a blízki,“ vysvetľuje.

Ivana roky aktívne pôsobila v modelingu a od detstva tancovala.
Ivana roky aktívne pôsobila v modelingu a od detstva tancovala.
Zdroj: Instagram

Liečba a samoliečba

Po návrate z piešťanskej reumatológie v stave veľkých bolestí si bývalá modelka napriek všetkým okolnostiam povedala, že sa do života vráti, ako sa len bude dať.

„Veľmi som sa chcela vyliečiť, ale každý deň ma učil, že to nie je úplne v mojich rukách. Zároveň sa začal proces hľadania reumatológa, ktorý ma hneď na základe výsledkov neodpíše. Tu v Bratislave som ich vystriedala siedmich. Strašili, ako zle dopadnem, že skončím na vozíku, a ukazovali mi obrázky úplne pokrivených starších žien. Hľadala som, až kým som nenašla úžasnú reumatologičku. Tá sa totiž nezaujímala len o priebeh choroby, ale aj o môj život. Dodnes so mnou vedie rozhovory. Podporuje ma, ak sa rozhodnem vyskúšať detox na Srí Lanke, ajurvédu alebo tradičnú čínsku medicínu,“ ozrejmuje.

Zároveň už dávno pochopila, že zdravie má len vo svojich rukách.

„Je to moja choroba, nejakým spôsobom som si ju v živote navodila a lekár má byť ten, kto ma svojimi informáciami uchráni pred hrozbou ohrozenia života a vedie ma cestou k najlepšiemu možnému vyliečeniu.“

Práve preto okrem klasickej medicíny vyskúšala rôzne ďalšie možnosti, ktoré prispeli k zlepšeniu jej zdravotného stavu. Začala pravidelne cvičiť jogu, posilňovať, chodiť na lymfatické masáže, fyzioterapiu a tiež od základu zmenila stravu.

„Robím pre svoje telo všetko, ale zároveň plne akceptujem rady mojej lekárky. Svoju diagnózu som prijala, nijako ma to už nedémonizuje, nemám strach ísť k lekárovi bez ohľadu na to, čo mi povie. Prirodzene, keď mám náročnejšie obdobie, je jasné, že príde k zhoršeniu výsledkov. Nevešiam však hlavu, okamžite viem, čo mám robiť pre to, aby sa mi stav zlepšil.“

Rok a pol bola ležiacim pacientom.
Rok a pol bola ležiacim pacientom.
Zdroj: Instagram

Pomáha druhým

Okrem svojej telesnej schránky sa Ivana intenzívne začala venovať aj svojmu vnútru.

„Ešte keď som bola nehybná a ležiaca, začala som meditovať, počúvala som rôzne prednášky o psychosomatike a hovorila som si, že keď sa moje telo nemôže hýbať, nech aspoň niečo robí moja hlava.“

V tom čase zároveň premýšľala nad tým, čo bude v živote ďalej robiť. Fyzicky pracovať nemohla, tanec ani modeling nepripadali do úvahy. Mala však skúsenosti s usporadúvaním podujatí, kde tušila, že by mohlo byť jej ďalšie uplatnenie. Paradoxne v stave silných bolestí sa rozhodla pripraviť podujatie pre ženy zamerané na ich vonkajšiu a vnútornú krásu.

„Bolo to v roku 2016, keď som založila SUPERfeel a dala mu rozmer konferencie. Chcela som ženám priniesť niečo, čo im pomôže, aby sa cítili lepšie. Išlo o beauty podujatie, ale keďže som napríklad žila aj meditáciami, ktoré mi pri bolestiach pomáhali, s malou dušou som jednu zaradila na záver celej konferencie. Bála som sa, ako ju ľudia prijmú, ale v konečnom dôsledku bol práve o ňu najväčší záujem. Publikum mi bolo pri tvorbe programu ďalších konferencií dokonalým zrkadlom. Postupne sa totiž ukázalo, že témy, ktorými som žila v súkromí, sú veľmi chcené. Dnes som rada, kam projekt kráča, lebo ním ľuďom dávam priestor na sebarozvoj, vzdelávanie, motiváciu a inšpiráciu,“ teší sa.

Konferenciu pripravuje osem mesiacov a tá najbližšia októbrová sa bude týkať vzťahov.

„Jeden múdry lekár mi raz povedal, že nikdy nebudeme stopercentne zdraví, ak nebudeme mať dobré medziľudské vzťahy. Tie nám veľmi podstatne ovplyvňujú zdravie, preto sa im budeme venovať,“ vysvetľuje.

Do projektu navyše zapojila aj ženy z Ligy proti reumatizmu. „Mnohé témy, ktoré sa na konferencii riešia, mne osobne veľmi pomohli. Práve preto som oslovila tieto ženy, lebo verím, že to môže pomôcť aj im.“

S odstupom času sa bývalá modelka pozerá na svoju chorobu s úsmevom a vďačnosťou. „Som rada, že sa mi to stalo. Veľmi veľa mi to vzalo, ale ešte viac mi to do života prinieslo. Každé ráno sa zobúdzam s tým, že tento deň je pre mňa oslava. Nevravím, že v živote neprídu náročné časy, ale už sa k nim dokážem postaviť. Stále sa starám o svoje telo, o nastavenie mysle, o svoje vzťahy. Užívam si maličkosti a beriem ich ako odmenu.“

A pre všetkých, ktorí v živote prechádzajú náročnými časmi, má Ivana na záver jednu radu.

„Riadim sa jednou veľmi podstatnou vecou. Svoj život už neporovnávam so životom nikoho iného. Keď mi bolo ťažko a dokola som si kládla otázky, prečo ja a prečo ostatní žijú normálne, uvedomila som si, že o päť rokov si budem život užívať a títo ľudia možno budú tiež prechádzať náročnými chvíľami. Čas je veľmi relatívny a v konečnom dôsledku človek získa veľkú slobodu, keď sa prestane porovnávať.“

O podujatie je veľký záujem predovšetkým zo strany žien, ale zvyknú naň zavítať aj muži.
O podujatie je veľký záujem predovšetkým zo strany žien, ale zvyknú naň zavítať aj muži.
Zdroj: Archív I. K.
Jedinečný rezort na Maledivách.

Dovolenka ako zo sna: Čo poviete na takúto hotelovú izbu?

Populárne články
Eva Pilarová

Eva Pilarová mesiac po náročnej operácii: Musím sa veľmi šetriť

S Michalom Kovalčíkom, členom kapely Indigo.

Peter Nagy: Ak o mne chcete niečo vedieť, v mojich piesňach je najväčší duševný striptíz

Zimný štadión v meste „Bílych andelov“ by potreboval investíciu na obnovu.

Je jedinou ženskou prezidentkou hokejového klubu na Slovensku: V Trnave sa snaží o zázrak

Herec Arnold Schwarzenegger

Arnold Schwarzenegger dorazil do televízie s mladou priateľkou: To je starostlivosť!

Jedinečný rezort na Maledivách.

Dovolenka ako zo sna: Čo poviete na takúto hotelovú izbu?

Vedeli ste

Boh nepozná budúcnosť?

Zobraziť viac
Diskusia