redakcia

Ivan Krivosudský sa narodil 1. marca 1927 v&nbsp;Bratislave. Divadlo ho lákalo od útleho detstva. Rád sa predvádzal a&nbsp;disponoval nemalou dávkou exhibicionizmu. Hral s&nbsp;ochotníkmi divadlo, neskôr pre nich písal texty a&nbsp;pre spolužiakov na Gymnáziu Janka Kráľa v&nbsp;Zlatých Moravciach zložil operu, ktorá pozostávala zo známych šlágrov vylepšených jeho textami. Napriek obrovskému talentu sa po skončení gymnaziálnych čias prihlásil na Právnickú fakultu Univerzity Komenského, kde študoval v&nbsp;rokoch 1946 až 1948. Na margo tohto zvláštneho kroku pre týždenník Život pred rokmi otvorene priznal: „Spočiatku som mal pred divadlom príliš veľký rešpekt na to, aby som si trúfol niečo pre hereckú kariéru urobiť.“

Divadlo mu však stále neschádzalo z&nbsp;mysle. Pre evidentné nadanie sa v&nbsp;roku 1949 stal členom činohry bratislavskej Novej scény a&nbsp;v&nbsp;roku 1951 úspešne absolvoval štúdium herectva na Štátnom konzervatóriu v&nbsp;Bratislave. Patril k&nbsp;multifunkčným umelcom, pretože okrem stvárnenia tragikomických postáv ho často obsadzovali do komédií a&nbsp;humor šíril i&nbsp;prostredníctvom mnohých zábavných televíznych programov, estrádne Silvestre nevynímajúc. Čoraz častejšie bola jeho podobizeň atraktívna pre film. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí účinkovanie vo filmoch Červené víno alebo Sváko Ragan.

Zahral si napríklad aj v&nbsp;Revízorovi, v&nbsp;Geľovi Sebechlebskom, v&nbsp;Klebetniciach alebo v&nbsp;kultovej inscenácii Keď jubilant plače. Isté obdobie skutočne patril k&nbsp;najobsadzovanejším slovenským hercom. Po revolúcii sa však herecky odmlčal. V&nbsp;období deväťdesiatych rokov sa u&nbsp;nás veľmi nenakrúcalo a&nbsp;navyše spolu s&nbsp;plejádou ďalších skvelých hercov dostal výpoveď od vtedajšieho riaditeľa Novej scény Ľuba Romana (toho, mimochodom, v&nbsp;posledných mesiacoch trápia vážne zdravotné problémy, pre ktoré zrejme prišiel aj o&nbsp;vlasy) a&nbsp;na svoju prácu zanevrel. Hoci sa neskôr túžil vrátiť a&nbsp;hrať na divadelných doskách, nevyšlo mu to. Dostavili sa rodinné aj zdravotné problémy a&nbsp;on na sklonku života postupne upadal do zabudnutia.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Herec bol dvakrát ženatý. S&nbsp;prvou manželkou Jaroslavou mal dvoch synov Petra a&nbsp;Dušana (†50). Jarka v&nbsp;roku 1991 podľahla rakovine a&nbsp;herec neskôr našiel útočisko vo vzťahu s&nbsp;Annou, o&nbsp;35 rokov mladšou garderobierkou z&nbsp;divadla. Pre výrazný vekový rozdiel bolo ich spojenie pre mnohých v&nbsp;tom čase obrovským prekvapením. Nehovoriac o&nbsp;tom, že mladú Annu od vzťahu s&nbsp;výrazne starším mužom jej kolegyne odhovárali. Ona sa však zamilovala a&nbsp;žiadne plané reči nepočúvala. Dvojica sa vzala v&nbsp;roku 1996, keď mal herec na krku takmer sedemdesiatku a&nbsp;Anna už bola tehotná. Ich vzťah pritom nebol celkom ideálny. Kedysi plne vyťaženého herca trápilo, že pracovné ponuky neprichádzajú a&nbsp;neprichádzajú… Frustrácia sa u&nbsp;neho striedala s&nbsp;postupnou zatrpknutosť. Vzpruhou pre starnúceho herca mal byť tretí syn Michal (25), ktorého priviedla na svet jeho manželka.

Vďaka Michalovi začal mať hercov život opäť zmysel. Omnoho ľahšie zvládal aj prepustenie z&nbsp;divadla. „Bol som tam päťdesiat rokov. Urobili sme divadlo divadlom a&nbsp;potom nás povyhadzoval ako také handry,“ vyjadril sa I.&nbsp;Krivosudský pred rokmi pre týždenník <a href="https://plus7dni.pluska.sk/ludia/bolest-herca-ivana-krivosudskeho-zivot-alkoholickou-jeho-smrti-syn-zmenil-meno" target="_blank" rel="noopener">Plus 7 dní</a>. Stála pri ňom aj jeho manželka a&nbsp;synovia Peter a&nbsp;Dušan z&nbsp;prvého manželstva. „Na starobu ani starecké myšlienky nemám vôbec čas. Malý je veľmi hyperaktívny, nedávno nám počmáral svojimi výtvormi steny v&nbsp;byte. Ale neplánujeme to premaľovať. Radi si tam tie jeho čmáranice necháme,“ doplnil. Vďaka malému synovi, vtedy v škôlkarskom veku, si starobu nepripúšťal, hoci ho okrem celoživotnej cukrovky trápili ďalšie zdravotné problémy. Ako syn rástol, medzi manželmi sa začali prehlbovať nezhody. Herec preto trávil veľa času na svojej chate na Pezinskej Babe.

Trojčlennú rodinu s rastúcim dieťaťom trápili vážne finančné problémy. Hercov dôchodok nestačil ani na zaplatenie účtov za domácnosť. Všetko musela ťahať manželka a vo výraznej miere rodine pomáhala švagriná Mária Králová, známa bratislavská psychiatrička. Herec v pokročilom veku a s podlomeným zdravím sa už o rodinu nedokázal postarať tak, ako by chcel. Odmietnuť musel aj lukratívnu ponuku na film z Viedne. Pre cukrovku postupne prichádzal o zrak, napriek tomu sa nevzdal šoférovania, čo sa mu vypomstilo. V roku 2005 totiž na priechode pre chodcov vo Svätom Jure zrazil dôchodkyňu, ktorá po prevoze do nemocnice zomrela. Za jej usmrtenie dostal herec dvojročný podmienečný trest a zákaz šoférovať na štyri roky. To, že jeho pričinením vyhasol ľudský život, ho nesmierne trápilo.

„Auto som predal, za volant si už nikdy nesadnem. S tou tragédiou sa nikdy nevyrovnám. To sa ani nedá. Neviete si predstaviť, ako veľmi ma to bolí. Ale život to tej panej už nevráti. Ja som ju však na tom priechode naozaj nevidel.“ Z obrovskej tragédie sa nestihol spamätať a už ho zasiahla ďalšia. V roku 2008 si totiž na život siahol jeho syn Dušan. Zaujímavosťou je, že len dva týždne pred touto tragédiou bol umelec hosťom relácie Slovenskej televízie Takí sme boli, ktorou sprevádzal herec Milan Kňažko(76). Na obrazovke pôsobil ako spokojný starší pán, ktorého už v živote nič nemôže prekvapiť a ktorému selektívna pamäť milosrdne predostiera výlučne príjemné spomienky. Žiaľ, netušil, že o pár dní ho zasiahne taká krutá rana. Syn údajne neuniesol ťarchu životného sklamania z nešťastnej lásky a siahol si na život. „Pravda to je, ale vy viete viac. Ja poznám len náš bôľ, ale detaily ani väčšie podrobnosti ešte neviem. Príbuzní to vyšetrujú, som zúfalý človek,“ povedal krátko po tom, čo sa o tragédii dozvedel, a následne doplnil: „Držte palce, aby som to prežil. Ďakujem vám!“

V&nbsp;tom období sa mu už rozpadal vzťah s&nbsp;druhou manželkou Annou, ktorá údajne mala dlhodobé psychické problémy, syn v&nbsp;puberte utekal z&nbsp;domu a&nbsp;Ivan trávil čas najmä na milovanej chate v&nbsp;lone prírody. Pár sa 3.&nbsp;marca 2009 rozviedol. Pre vtedy 82-ročného I.&nbsp;Krivosudského bola táto udalosť veľkou traumou. Sám si už netrúfal starať sa o&nbsp;dospievajúceho syna. „Nakúpiť, navariť by som ešte vedel. Ale učenie a&nbsp;starostlivosť o&nbsp;syna, to už ja nezvládam,“ povedal. Jeho manželka mala zdravotné problémy, preto súd Miška zveril do opatery hercovej švagrinej Márie. „Miško sa má teraz dobre, chodí do školy a&nbsp;je výborný žiak. Do starostlivosti ho dostala moja švagriná, Annina sestra. Je u&nbsp;nej šťastný a&nbsp;obaja často chodia sem ku mne,“ povedal po rozvode.

Okrem najmladšieho syna sa stále stretával s&nbsp;najstarším synom Petrom. Ten ho chodil navštevovať na chatu a&nbsp;neskôr aj do domova sociálnych služieb v&nbsp;Cíferi, kam sa Ivan dostal pre narastajúce zdravotné problémy. Pre cukrovku mal problém s&nbsp;rovnováhou, neskôr sa k&nbsp;tomu pridala rakovina pažeráka. Podstúpil ožarovanie, chemoterapiu. Liečba ho natoľko vyčerpala, až skončil na invalidnom vozíku. V&nbsp;polovici novembra umelec v&nbsp;médiách tvrdil, že rádioterapia zabrala, nádor úplne zmizol a&nbsp;znovu sa učí chodiť. V&nbsp;januári ho mala čakať ďalšia kontrola, tú však už, žiaľ, nestihol. Zomrel 4. decembra 2010 v&nbsp;trnavskej nemocnici. „Rozlúčil sa s&nbsp;nami so všetkými. On to vedel, ja som to vedel. Bol som pri ňom. Keď som odišiel z&nbsp;nemocnice, pár minút nato mi volali lekári, že otec zomrel,“ povedal pred jedenástimi rokmi pre Nový čas jeho syn Peter Krivosudský.

Herec bol známy tým, že napriek mnohým zdravotným problémom svoj voľný čas vy­užíval vždy čo najplnohodnotnejšie. Mal množstvo koníčkov, ktoré mu obohacovali život. Veľké potešenie mu robila napríklad zbierka sošiek koní. Tie zhromažďoval už od svojej mladosti. Pred rokmi bol totiž vášnivým koničkárom. „Dvadsaťpäť rokov som jazdil na koni parkúr, až do šesťdesiatky, a získal som dve druhé ceny,“ spomínal s hrdosťou. Jeho ďalšou vášňou bola hra na gitare a k tomu patrila kvalitná hudba. Miloval Mozarta, Bacha a rád počúval Jaromíra Nohavicu aj Nedvědovcov. Nečudo, že počas poslednej rozlúčky zaznievali tóny jeho obľúbených skladieb súrodeneckej dvojice. Po spopolnení uložili jeho pozostatky do hrobu k tragicky zosnulému synovi Dušanovi na cintoríne v Pezinku. Obrad vtedy veľmi ťažko niesol hercov najmladší syn Miško, z ktorého je dnes už dospelý mladý muž.

Ako však pred rokom zistil týždenník Plus 7 dní, s rodinou z otcovej strany všetky kontakty prerušil. Dokonca si zmenil priezvisko. „Je mi to veľmi ľúto. Vôbec neviem, ako sa má. Nič o bratovi neviem, nekomunikujeme už celé roky. Stratil sa. Z ich strany nebol záujem a ja som sa nechcel tlačiť do ich rodiny. Mal som istú predstavu, ale nechcel som zasahovať. Potom sa niečo udialo a už to bolo mimo mňa. Viem len, že Michal už nie je Krivosudský. Dal si zmeniť priezvisko na Král,“ povedal jeho starší brat Peter... Divadelní kritici označovali herectvo Ivana Krivosudského za striedme. Nepatril k hercom, ktorých stretávali titulné úlohy v divadle alebo vo filmoch, ale vždy úspešne sekundoval hlavným hrdinom a vo svojom prejave bol zapamätateľný. Kedysi bol skutočnou legendou a tak ako mnoho jeho kolegov, aj on svoju prácu v divadle skončil predčasne, čo je obrovská škoda. Napokon ho prevalcovali problémy súkromného života