Ivan Krivosudský sa narodil 1. marca 1927 v Bratislave. Divadlo ho lákalo od útleho detstva. Rád sa predvádzal a disponoval nemalou dávkou exhibicionizmu. Hral s ochotníkmi divadlo, neskôr pre nich písal texty a pre spolužiakov na Gymnáziu Janka Kráľa v Zlatých Moravciach zložil operu, ktorá pozostávala zo známych šlágrov vylepšených jeho textami. Napriek obrovskému talentu sa po skončení gymnaziálnych čias prihlásil na Právnickú fakultu Univerzity Komenského, kde študoval v rokoch 1946 až 1948. Na margo tohto zvláštneho kroku pre týždenník Život pred rokmi otvorene priznal: „Spočiatku som mal pred divadlom príliš veľký rešpekt na to, aby som si trúfol niečo pre hereckú kariéru urobiť.“

Divadlo mu však stále neschádzalo z mysle. Pre evidentné nadanie sa v roku 1949 stal členom činohry bratislavskej Novej scény a v roku 1951 úspešne absolvoval štúdium herectva na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Patril k multifunkčným umelcom, pretože okrem stvárnenia tragikomických postáv ho často obsadzovali do komédií a humor šíril i prostredníctvom mnohých zábavných televíznych programov, estrádne Silvestre nevynímajúc. Čoraz častejšie bola jeho podobizeň atraktívna pre film. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí účinkovanie vo filmoch Červené víno alebo Sváko Ragan.

Zahral si napríklad aj v Revízorovi, v Geľovi Sebechlebskom, v Klebetniciach alebo v kultovej inscenácii Keď jubilant plače. Isté obdobie skutočne patril k najobsadzovanejším slovenským hercom. Po revolúcii sa však herecky odmlčal. V období deväťdesiatych rokov sa u nás veľmi nenakrúcalo a navyše spolu s plejádou ďalších skvelých hercov dostal výpoveď od vtedajšieho riaditeľa Novej scény Ľuba Romana (toho, mimochodom, v posledných mesiacoch trápia vážne zdravotné problémy, pre ktoré zrejme prišiel aj o vlasy) a na svoju prácu zanevrel. Hoci sa neskôr túžil vrátiť a hrať na divadelných doskách, nevyšlo mu to. Dostavili sa rodinné aj zdravotné problémy a on na sklonku života postupne upadal do zabudnutia.

Pokračovanie na ďalšej strane...