Obrazy Pavla Hammela ponúka aukčná spoločnosť na predaj. Spevák tvrdí, že maľovanie je preňho len zábava a medzi profesionálov sa radiť nechce.

Hammelove obrazy dnes možno vidieť v Šarišskej galérii, ale zdobia aj interiér známej reštaurácie pod Devínom. Maľovať začal pred približne siedmimi rokmi, viac-menej len zo zábavy. „Medzi priateľmi mám kopu výtvarníkov. Tak som ich raz poprosil, či by mi nedali nejaké farby a kus plátna, že by som skúsil aj ja niečo namaľovať. Plne ma v tom podporili,“ hovorí s úsmevom. O tom, že by o jeho obrazy mohol byť záujem, však vtedy ani nesníval. Zatvoril sa do malej kotolne, ktorá mu slúži ako ateliér, a pustil sa do práce. Inšpiráciou mu bola preventívna lekárska prehliadka.

„Moja lekárka mi povedala, že mám strašne pekný krvný obraz. Páčilo sa mi to slovné spojenie. Uvedomil som si, že pod takým názvom môžem namaľovať akúkoľvek abstrakciu, lebo ktovie, ako taký krvný obraz pod mikroskopom vyzerá?“ V obrazoch Pavla Hammela však možno nájsť aj iné motívy, inšpiruje sa mestom, prírodou či ženami. Má i svoj osobný rekord – jeden z obrazov, ktoré visia v reštaurácii pod Devínom, vytvoril za sedem minút. Iné maľuje aj pol roka. „Keď vyleziem z kotolne na denné svetlo, sám som prekvapený z farieb, ako sa mi ich podarilo nakombinovať. Buď to prepracujem, alebo sa mi to páči a nechám to tak.“ Zaujímavé na spevákových obrazoch je aj to, že okrem plátna nanáša olejové farby i na rám. Jeho výber je teda tiež dôležitý a má svoj význam. „Nedávno som namaľoval kohúta. Keď som ho dal zarámovať do starého klasického rámu, celý obraz dostal novú tvár. K úspechu občas stačí podobný nápad,“ hovorí spevák, ktorého obrazy sa dnes predávajú aj na aukciách.

Gottova Lisa

Známy slovenský spevák nie je jediný, koho zlákalo výtvarné umenie, hoci profesionálne sa živí úplne niečím iným. Asi najznámejším výtvarníkom z hudobnej brandže je Karel Gott. Ten sa nikdy netajil tým, že jeho mladíckou túžbou bolo stať sa maliarom. Maľovať začal, keď mal desať rokov. „Chcel som sa tomu venovať za každú cenu. Už odmala som hodiny dokázal listovať v knihách s reprodukciami slávnych obrazov. Neskôr som mal šťastie na svojho triedneho učiteľa, ktorý ma so sebou brával do spoločnosti akademických maliarov. Pozeral som sa im cez rameno a zoznamoval sa s technikou.“

1053814:fullwidth:true:true:true

Najprv maľoval krajiny. „Tie ma neskôr prestali baviť, zameral som sa viac na príbeh. Uvedomil som si, že by som rád svoju fantáziu uplatnil inak ako pri hudbe,“ vraví. Svoje obrazy však nepredáva, vďaka tomu má voľné ruky. „Pokojne si preto môžem dovoliť namaľovať Monu Lisu podľa Leonarda da Vinciho, ako si sadla do kaviarne k poháriku vína.“ Predlohou mu však bola aj jeho manželka Ivana v čase, keď bola tehotná. „Bol to naozaj krásny pocit, ktorý vytvára teplo absolútneho súkromia, len nás dvoch,“ spomína si. Na nedávnej výstave sa objavil aj Gottov obraz, ktorý podaroval Lucii Bílej. Obraz, na ktorom stojí dvojica v New Yorku, padol speváčke do oka už dávno. Od umelca ho napokon dostala ako prekvapenie na narodeniny.

Žena nie je zver

Na rozdiel od českého Slávika dostáva spevák Peter Nagy profesionálne zákazky. Fotil českú Miss, jeho fotky sa objavili aj v pánskom časopise Playboy. Tvrdí však, že týmto remeslom sa neživí. Fotografii je pritom Nagy verný už asi jedenásť rokov. Za ten čas sa pred jeho objektív postavilo v rozličných kútoch sveta množstvo krásavíc. Vyvracia tak mýtus, že Slovenky sú najkrajšie ženy na svete? „To určite nie, ale to neznamená, že sa vo svete nenájdu nejaké výnimky,“ zasmial sa Nagy, ktorému onedlho vyjde nová kniha vyskladaná opäť z portrétov žien a ich čiernobielych aktov. Každá z fotografi í sa bude spájať aj s básňou, ktorú sám napísal.

1053813:fullwidth:true:true:true

„Pri každej fotografi i rozmýšľam nad tým, ako zdôrazniť ženskosť bez provokatívnych pohľadov, ťažkého mejkapu a teatrálnosti. Rozmýšľal som, ako sa vyhnúť tomuto nudnému klišé, a prišiel som na to, že žena je najkrajšia vtedy, keď nie je lovená ako zver.“

Alabaster lady

Aj básnik a textár Kamil Peteraj si za svoj objekt zvolil ženu. Hoci len takú z alabastru. „Táto bábika mi dokáže bez problémov nahradiť akúkoľvek ženu. Nemusím ju platiť ani sa s ňou vadiť,“ hovorí o hrdinke, ktorá na jeho fotografi ách vystupuje v hlavnej role. Hoci jej urobil už niekoľko sto portrétov, vďaka meniacemu sa pozadiu, svetlu či úpravám v počítači má každá fotografia inú atmosféru. „Digitálna fotografia má nekonečné možnosti. Prešiel som si aj tou klasickou, ktorú som si v komore sám vyvolával. Kedysi som totiž zbieral staré fotoaparáty, zdali sa mi ako vhodný doplnok do knižnice. Vždy som si jeden z nich so sebou vzal, keď som išiel na prechádzku.“

1053811:fullwidth:true:true:true

Prechod k digitálu v jeho prípade nebol bolestivý. „Hoci prvé digitálne fotoaparáty neboli tak ľahko obslužné ako dnes, prehrýzol som sa cez to a uchvátilo ma to. Najviac makrofotografi a, fotil som všetko – ruže, ktoré som vypestoval, hmyz, vlasy, ktoré majú pod objektívom neuveriteľnú štruktúru. Až som raz pri prechádzke narazil na bábiku v štýle art deco – na moju Alabaster lady, ako som si ju pracovne nazval.“ Nedávno ju predstavil aj návštevníkom Štúdia L+S, v ktorom Peterajove fotografie vystavili.

1053812:fullwidth:true:true:true

Mishin fotoreflex

V jednej bratislavskej predajni s hudobninami možno zase naraziť na fotografi e speváčky Mishy. Zachytila na nich svoj obľúbený New York. Záujem o jej zábery má i reštaurácia v Zlatých Moravciach. „Nejde však o žiadne veľké výstavy. Radosť mi urobí aj to, keď si fotky odo mňa dajú vyvolať moji priatelia a potom si ich zavesia doma na stenu. Nič viac zatiaľ nepotrebujem. Je to moje hobby a nikam sa neponáhľam,“ tvrdí speváčka, ktorá vraj už ako malá „kradla“ rodičom foto aparát a potajomky im vycvakala zvyšok fi lmu. Dnes už na to, našťastie, nie je odkázaná, a tak na svojich cestách môže fotografovať, koľko sa jej zachce.

1053815:fullwidth:true:true:true

„Nie som typ technicky dokonalého fotografa a presne tak sa aj správam. Mám však taký fotorefl ex – keď zbadám niečo zau jímavé, okamžite vyťahujem foťák z brašny.“ Fascinujú ju vraj rôzne objekty – deti, budovy, mosty. Obľubuje aj prírodné motívy – kvôli peknému záberu lúčneho koníka vraj dokáže preležať dlhé hodiny v tráve, kvôli obrovským korytnačkám a jedovatým rajám sa zase potápala v Karibiku. „Boli tam stovky rýb, nemala som žiadnu profesionálnu výbavu, len taký malý podvodný fotoaparát. Cez šnorchel som ledva videla na displej, ale aj tak mám pocit, že tie fotky sú zaujímavé. Živá príroda ma fascinuje. Raz som zase spravila okolo šesť stoviek záberov vážok, ktoré lietali nad hladinou. Podarilo sa mi z nich len asi osem, v štýle National Geographic. Tam by som skutočne rada videla jednu zo svojich fotografií,“ vraví.

Nezabudol ani na seba

Jula Satinského verejnosť poznala najmä ako skvelého zabávača, spisovateľa, herca. Čo sa však až tak nevie, je skutočnosť, že svoje zápisky aj často rozličným spôsobom ilustroval. Vtipné karikatúry kreslil aj k fejtónom, ktoré mu vychádzali v novinách. „Jeho kresby sú viac hravé ako vážne. Niektoré z nich boli mierne uštipačné. Nemal v úmysle niekoho osočovať, používal len jemnú narážku,“ vraví jeho dcéra Lucia. Július Satinský však nezabudol ani na seba. Vždy keď sa niekomu podpisoval do knižky, primaľoval k podpisu karikatúru seba samého. Aj jeho cestovné denníky, ktoré čoskoro vyjdú knižne, obsahujú množstvo takýchto kresieb.

1053816:fullwidth:true:true:true

„Náš otec často chodieval spolu s Vladom Bednárom, Tomášom Janovicom či so svojím bratom na pešie expedície po celom Slovensku. Počas týchto ciest si všetko zaznačoval, počasie, trasy aj jednotlivé vtipné situácie, ktorých tam zažili neúrekom.“ Ako výt varník sa často prejavoval i doma. Lucia si spomína, že vďaka svojmu otcovi poznala pojem vernisáž už odmala. „Ako deti sme počas prázdnin na chalupe vo Veľkých Levároch maľovali množstvo obrázkov. Vždy na ich konci sme si urobili výstavu aj s recepciou, naše maľby sme vyvesili na šnúry a pripli ich štipcami,“ spomína si. K maľovaniu ju aj jej brata viedol práve otec, ten na začiatku leta nad chalupou vyvesil zástavu, ktorú sám namaľoval. „Boli na nej dve detské tváre a nápis DRSEL. V preklade to znamenalo Detské rekreačné stredisko Evušky a Lelinky. To bola naša teta a mama,“ vysvetľuje. Tvorivá fantázia Júliusovi Satinskému nechýbala, ani keď písal listy či blahoželania, ktoré vždy svojsky pomaľoval. „Vyrábal aj časopisy, ktoré nám posielal, keď sme boli s bratom v škole v prírode,“ spomína si Lucia, ktorá ich má všetky odložené. Tie zrejme verejnosť nikdy neuvidí, no ostatné Satinského kresby plánuje jeho dcéra tiež vydať knižne. Prednedávnom ich verejnosť videla v Slovenskom inštitúte v Prahe. Pred zrakom verejnosti by ukryté ostať nemali. Podobne ako diela ostatných umelcov, ktorí prepadli maľbe či fotografi i. Zvedavosť o ich diela vzbudzuje už len fakt, že sú známi a že ich živí úplne iná profesia.

Poslať emailom
Diskusia ()
Umelec Dan Tanenbaum zarába na netradičnom nápade.

Zo záľuby tisícový biznis: Neuveríte, z čoho umelec Dan vyrába tieto predmety!

Populárne články
Umelec Dan Tanenbaum zarába na netradičnom nápade.

Zo záľuby tisícový biznis: Neuveríte, z čoho umelec Dan vyrába tieto predmety!

Hereča Angelina Jolie

Štúdiá Walta Disneyho si Angelinu Jolie obľúbili. V novinke zahviezdi spolu s ďalšou kráskou!

Pohyb na čerstvom vzduchu je potrebný aj v chladnejších dňoch, nielen v lete.

Škôlkarske choroby: Deti si v kolektíve odovzdávajú infekcie, ako posilniť ich imunitu?

Obrovská tragédia sa udiala v Nitre, o život prišiel miestny školák, dvaja chlapci utrpeli zranenia.

Scenár, keď stromy zabíjajú, je vždy podobný. Kto nesie zodpovednosť za tragédiu v Nitre?

 Katherine Schwarzenegger

Bude Arnold Schwarzenegger dedkom? Jeho dcéra Katherine prezradila viac, ako chcela!

Vedeli ste

Pytagoras objavil a2 + b2 = c2.

Zobraziť viac
Diskusia