Jana Homolová

Andy mal pestrý život, ale užil si aj veľa trápenia. Narodil sa 30. novembra 1949 v&nbsp;Bratislave. V&nbsp;detstve ho spolu so sestrou celých sedem rokov vychovávala len mama. Otca vtedajší komunistický režim zatvoril do Leopoldova za rozkrádanie majetku v&nbsp;socialistickom vlastníctve.

Išlo o&nbsp;vykonštruovaný proces na zastrašenie ľudí. Väzenie sa podpísalo na jeho zdraví a&nbsp;neskôr aj na hercovom postoji ku komunizmu. Keďže ho lákalo umenie, rozhodol sa pre štúdium na Divadelnej fakulte VŠMU v&nbsp;Bratislave. Ocitol sa v&nbsp;ročníku Ladislava Chudíka. Ten sa však po vstupe spojeneckých vojsk na územie vtedajšieho Československa v&nbsp;roku 1968 rozhodol emigrovať. Usadil sa vo Viedni, kde ho jeho obľúbení študenti na čele s&nbsp;Andym Hrycom, Zuzanou Kocúrikovou, Jurajom Kukurom a&nbsp;Vladimírom Durdíkom asi po mesiaci navštívili s&nbsp;prosbou, ktorú napísali na šírku ulice slovami: Príďte, vráťte sa!

Herec bol odjakživa aktivista v&nbsp;centre diania. Viackrát sa preto dostal do rôznych sporov a&nbsp;problémov. V&nbsp;rozhovore pre SME z&nbsp;roku 2013 to vysvetlil nasledovne: „Ulica ma naučila, že si nesmiem nechať brnkať po nose. Keď s&nbsp;tým niekto začne, tak ho najprv slušne upozorním, ale ak to nepomôže, potom som sprostý. Tým je poznačená celá moja kariéra, nikdy som nebol ochotný pchať sa niekomu do zadku. V&nbsp;našej brandži je to však asi dôležité. Okrem toho, že máte talent, treba byť aj konformný. A&nbsp;to som nikdy nebol.“

Po škole pôsobil sedem rokov v&nbsp;Štátnom divadle v&nbsp;Košiciach. Neskôr sa presunul späť do hlavného mesta a&nbsp;účinkoval v&nbsp;Divadle Nová scéna. Od 70. rokov sa objavoval v&nbsp;hraných filmoch, ktorých má na konte asi 40. Účinkoval približne v&nbsp;200 televíznych inscenáciách, 80 divadelných predstaveniach a&nbsp;svoj hlas prepožičal v&nbsp;dabingu 2&nbsp;000 postavám. Zahrať si toho mohol ešte oveľa viac, ale pre jeho neskoršie podnikateľské aktivity a&nbsp;závisť s&nbsp;tým spojenú ho podľa jeho vlastných slov obsadzovať nechceli.

V&nbsp;minulosti pôsobil aj v&nbsp;politike. Po revolúcii bol súčasťou Verejnosti proti násiliu, neskôr stál pri začiatkoch HZDS Vladimíra Mečiara. Svoju účasť na zrode hnutia neskôr označil za grandiózny omyl a&nbsp;po odchode z&nbsp;politiky založil Rádio Twist, kde bol riaditeľom v&nbsp;rokoch 1992 až 2005. S&nbsp;podnikaním definitívne skončil v&nbsp;roku 2016, keď požiadal súd o&nbsp;osobný bankrot. Exekúcie ho trápili už roky, ešte z&nbsp;rádiových čias. „Každý musí zvážiť svoju situáciu a&nbsp;ja som zvážil, že chcem mať svätý pokoj a&nbsp;ten budem mať, len musím prežiť teraz túto mediálnu slávu,“ povedal vtedy pre TV Markíza s&nbsp;dôvetkom: „S&nbsp;podnikaním som skončil, teraz som už len herec.“

Ostatné roky spolupracoval ako umelec najmä so svojou dcérou Wandou Adamík Hrycovou a&nbsp;jej producentskou spoločnosťou. Posledný projekt, na ktorom sa podieľal, bol najdrahší seriál v&nbsp;našej televíznej histórii, Slovania. V&nbsp;roku 2019 kvôli nemu herec pendloval medzi Slovenskom a&nbsp;Ukrajinou. Nakrúcalo sa v&nbsp;lese pri meste Žytomyr. Andy, ktorý sa vždy zaujímal o&nbsp;ľudí, vtedy prešiel okolité dediny, aby na vlastné oči videl, v&nbsp;akých podmienkach tam ľudia žijú. Premiéry, ktorú TV JOJ chystá už čoskoro sa, žiaľ, nedožil.

Pokračovanie na ďalšej strane...

S informáciou o&nbsp;jeho smrti sa podelila dcéra Wanda na sociálnych sieťach. „Dnes (31. 1. pozn. red.) o&nbsp;3.13 hod. ma opustil najdôležitejší muž môjho života... Posledné hodiny toho jeho som ho držala pevne za ruku, posledné slová, ktoré som mu povedala, boli ,ľúbim ťa‘ a&nbsp;posledné slová, ktoré povedal on, boli ,aj ja ťa veľmi ľúbim‘,“ uviedla Wanda. „Zbohom, tato, ďakujem za všetko, už nič nebude ako doteraz.“ Zosnulému hercovi diagnostikovali leukémiu v&nbsp;apríli minulého roku. Postavil sa jej tak ako všetkému vo svojom živote – čelom. V&nbsp;rozhovore pre Život priznal, že svoju diagnózu tušil. Po predýchaní skutočnosti oznámil správu rodine.

Nebolo to nič príjemné, ale v&nbsp;živote zažil omnoho horšie veci. „Pred dvanástimi rokmi som im musel oznámiť správu o&nbsp;smrti môjho syna. Takéto čosi nemôže prekonať nič,“ povedal otvorene. Hugo (†22) zomrel pri dopravnej nehode krátko pred Vianocami v&nbsp;roku 2008. Bol študentom na moskovskej univerzite, ovládal anglický, španielsky, nemecký, ruský jazyk a&nbsp;mal pred sebou podľa otcových slov svetlú budúcnosť... Andy sa o&nbsp;seba nebál, hoci posledné mesiace museli pre neho byť veľkým utrpením. Umelec pre chorobu schudol neuveriteľných 50 kilogramov a&nbsp;pre nedostatok energie používal dokonca invalidný vozík. Oporou mu bola hlavne rodina. Radosť mu robili traja vnuci, kvôli ktorým sa po 12 rokoch od Hugovej smrti rozhodol dokonca osláviť Vianoce.

Svoj pestrý život opísal na stránkach knihy Inventúra v&nbsp;roku 2013 v 57 kapitolách. Knihu v&nbsp;roku 2019 rozšíril o&nbsp;ďalšie udalosti, ktoré za posledných šesť rokov prežil. Mala obrovský úspech, a&nbsp;to aj napriek tomu, že v&nbsp;nej spomenul vyše 700&nbsp;osôb z&nbsp;politického, umeleckého aj podnikateľského prostredia s&nbsp;tým, že texty sa niektorým spomínaným nebudú páčiť. „Moji rodičia mi zamlada vtĺkli do hlavy, že pozdraviť je slušnosť, ale odzdraviť je povinnosť. Nuž, niektorým ľuďom som predtým odpovedal na pozdrav so zaťatými zubami. Dnes už nemusím, pretože po Inventúre ma konečne prestali zdraviť oni,“ uviedol v&nbsp;knihe. Herec bol nebývalo úprimný a&nbsp;na nič sa nehral. A&nbsp;hoci mal v&nbsp;živote mnoho nepriateľov, priatelia a&nbsp;rodina ho pre jeho bojovného ducha a&nbsp;priamosť milovali o to viac.