Andy mal pestrý život, ale užil si aj veľa trápenia. Narodil sa 30. novembra 1949 v Bratislave. V detstve ho spolu so sestrou celých sedem rokov vychovávala len mama. Otca vtedajší komunistický režim zatvoril do Leopoldova za rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve.

Išlo o vykonštruovaný proces na zastrašenie ľudí. Väzenie sa podpísalo na jeho zdraví a neskôr aj na hercovom postoji ku komunizmu. Keďže ho lákalo umenie, rozhodol sa pre štúdium na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. Ocitol sa v ročníku Ladislava Chudíka. Ten sa však po vstupe spojeneckých vojsk na územie vtedajšieho Československa v roku 1968 rozhodol emigrovať. Usadil sa vo Viedni, kde ho jeho obľúbení študenti na čele s Andym Hrycom, Zuzanou Kocúrikovou, Jurajom Kukurom a Vladimírom Durdíkom asi po mesiaci navštívili s prosbou, ktorú napísali na šírku ulice slovami: Príďte, vráťte sa!

Herec bol odjakživa aktivista v centre diania. Viackrát sa preto dostal do rôznych sporov a problémov. V rozhovore pre SME z roku 2013 to vysvetlil nasledovne: „Ulica ma naučila, že si nesmiem nechať brnkať po nose. Keď s tým niekto začne, tak ho najprv slušne upozorním, ale ak to nepomôže, potom som sprostý. Tým je poznačená celá moja kariéra, nikdy som nebol ochotný pchať sa niekomu do zadku. V našej brandži je to však asi dôležité. Okrem toho, že máte talent, treba byť aj konformný. A to som nikdy nebol.“

Premiéry sa nedožil

Po škole pôsobil sedem rokov v Štátnom divadle v Košiciach. Neskôr sa presunul späť do hlavného mesta a účinkoval v Divadle Nová scéna. Od 70. rokov sa objavoval v hraných filmoch, ktorých má na konte asi 40. Účinkoval približne v 200 televíznych inscenáciách, 80 divadelných predstaveniach a svoj hlas prepožičal v dabingu 2 000 postavám. Zahrať si toho mohol ešte oveľa viac, ale pre jeho neskoršie podnikateľské aktivity a závisť s tým spojenú ho podľa jeho vlastných slov obsadzovať nechceli.

V minulosti pôsobil aj v politike. Po revolúcii bol súčasťou Verejnosti proti násiliu, neskôr stál pri začiatkoch HZDS Vladimíra Mečiara. Svoju účasť na zrode hnutia neskôr označil za grandiózny omyl a po odchode z politiky založil Rádio Twist, kde bol riaditeľom v rokoch 1992 až 2005. S podnikaním definitívne skončil v roku 2016, keď požiadal súd o osobný bankrot. Exekúcie ho trápili už roky, ešte z rádiových čias. „Každý musí zvážiť svoju situáciu a ja som zvážil, že chcem mať svätý pokoj a ten budem mať, len musím prežiť teraz túto mediálnu slávu,“ povedal vtedy pre TV Markíza s dôvetkom: „S podnikaním som skončil, teraz som už len herec.“

Ostatné roky spolupracoval ako umelec najmä so svojou dcérou Wandou Adamík Hrycovou a jej producentskou spoločnosťou. Posledný projekt, na ktorom sa podieľal, bol najdrahší seriál v našej televíznej histórii, Slovania. V roku 2019 kvôli nemu herec pendloval medzi Slovenskom a Ukrajinou. Nakrúcalo sa v lese pri meste Žytomyr. Andy, ktorý sa vždy zaujímal o ľudí, vtedy prešiel okolité dediny, aby na vlastné oči videl, v akých podmienkach tam ľudia žijú. Premiéry, ktorú TV JOJ chystá už čoskoro sa, žiaľ, nedožil.

Pokračovanie na ďalšej strane...