Po dlhoročných zdravotných problémoch zomrela herečka Soňa Valentová. V marci 2016 ju postihla náhla cievna príhoda, ktorá jej zasiahla ľavú stranu tela. Herečka následne nemohla chodiť, v posledných rokoch života bývala v domove sociálnych služieb v Petržalke pripútaná na lôžko. Hereckú kariéru začala v roku 1967 v Slovenskom národnom divadle. Svojej práci venovala takmer 50 rokov života.

Len hra

„V strednom veku hrávala najmä postavy vyzývavých domín, žien nevyspytateľných činov a najmä padlých anjelov. Výborne sa uplatnila aj v rýdzo negatívnych rolách. A to aj vďaka manželovi, režisérovi expresívnej poetiky Pavlovi Hasprovi. Tá výborne kontrastovala s Valentovej éterickým výrazom. Bola to naozaj skvelá kombinácia vyhrotenej emócie a podmanivej ženskej krásy,“ povedal pre Pravdu o zosnulej herečke teatrológ Karol Mišovic, ktorý o nej napísal knihu. Bola silno veriaca, byť láskavou bolo pre ňu prirodzenou súčasťou života. Na negatívne postavy sa musela prácne vnútorne nastaviť.

„Hrať záporné postavy je vyčerpávajúcejšie. Našťastie som ich hrala málo, napríklad v Requiem pro panenku, macochu v Perinbabe a sestru v Prelete nad kukučím hniezdom. V ‚Prelete‘ som hrala aj v divadelnej verzii, tam som priamo cítila negatívne reakcie publika, vo filme nie. V hre som stále viedla s pacientmi skrytý boj, v ktorom boli kladnými postavami všetci okolo mňa. Tak to vnímali aj diváci, pretože na klaňačke po predstavení bolo asi pol sekundy rozpačité ticho, kým mi zatlieskali a uvedomili si, že to bola len hra. Ja som sa s postavou sestry vyrovnala tak, že som na nej našla aj niečo pekné, napríklad že sa celou dušou venovala práci, keďže nemala vlastnú rodinu,“ povedala ešte v roku 2006 v rozhovore pre Sme.

Pokračovanie na ďalšej strane...