TASR

TASR o tom informovala tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla (SND) Izabela Pažítková. Umelkyňa bola dlhoročnou poprednou členkou jeho činohry.

"Pre celé generácie vďačných divákov patrila k dámam slovenského umenia - divadelného, filmového i televízneho. Na doskách našej prvej scény vytvorila za šesť desiatok rokov viac ako 120 postáv. S príchodom Evy Krížikovej prichádzala na javisko radosť zo života, oplývala darom humoru a človečinou," uviedla Pažítková k zosnulej legende, ktorá svojím hereckým majstrovstvom stvárnila postavy nielen komediálne, tragikomické, ale i postavy tragické.

Rodina sa s poprednou umelkyňou rozlúči v úzkom kruhu. "Slovenské národné divadlo si jednu z ich najvýznamnejších umelkýň pripomenie na spomienkovom stretnutí na začiatku nasledujúcej divadelnej sezóny," uzavrela Pažítková.

Keď sa vtedy 24-ročná Eva Krížiková objavila vo filme Statočný zlodej o známom príbehu Jožka Púčika, okorenila milostnú scénu so svojim šéfom v podaní Martina Gregora detailom, ktorý si sama vymyslela. Neskôr na tento okamih spomínala: "Tu som mala ruku, tu hodinky, tu bol môj šéf. A ako ma bozkával, tak ma bozkával, ja som sa naraz pozrela na tie hodinky, akože ma to už nebaví, tá bozkávačka. A zrazu sa ozval strašný smiech." Scéna vo filme ostala a bolo jasné, že mladá herečka disponuje vzácnym komediálnym talentom.

Eva Krížiková sa narodila v Bratislave 15. júla 1934. Vyrastala v Rači. Už v detstve ju bavil spev, často verejne vystupovala. Začala študovať herectvo na konzervatóriu v triede profesora Jozefa Budského, jedného z českých umelcov, ktorí sa podieľali na rozvoji slovenského divadelníctva. Počas jej štúdia zrušili odbor herectva a poslucháčov presunuli do priestorov okresného Domu kultúry, ktorý sídlil v tej istej budove ako Slovenské národné divadlo (SND). Eva Krížiková tak získavala prvé divadelné skúsenosti. Po skončení štúdia odišla na rok do Armádneho divadla v Martine, no napokon v roku 1954 zakotvila v SND natrvalo.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Na jeho doskách vytvorila vyše deväťdesiat postáv. Na začiatku kariéry to bola Vierka v hre Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra. Svoj talent uplatnila v inscenáciách Tanec nad plačom (Peter Zvon), Inkognito (Ján Palárik), Vejár (Carlo Goldoni), Play-Back (Mikuláš Kočan). Za prelomovú označila kritika jej postavu Xénie v kompozícii hier Maxima Gorkého V predvečer. Fakt, že je rovnako zdatná aj v dramatickej polohe, potvrdila Eva Krížiková v Shakespearovom Kráľovi Learovi či v inscenácii Jána Soloviča Zvon bez veže.

Prvý raz sa pred kameru postavila vo filme Lazy sa pohli (1951) režiséra Paľa Bielika, išlo však o drobnú rolu. Oveľa väčší priestor jej dal ten istý režisér vo svojej známej komédii V piatok trinásteho (1953), čo bol prvý film dokončený vo filmových štúdiách na bratislavskej Kolibe. Krížíková v ňom spolu s Františkom Dibarborom hrala súrodencov trpiacich pod prísnym dohľadom ich čerstvo penzionovaného a konzervatívne založeného otca (Ondrej Jariabek).

Už o dva roky nasledovala ďalšia populárna komédia Štvorylka z dielne režisérov Jozefa Medveďa a Karola Kršku. Po poviedkovej satire Čert nespí (Peter Solan, František Žáček, 1956) mala Eva Krížiková príležitosť zahrať si Vierku, kolegyňu nešťastného Jožka Púčika, aj na striebornom plátne. Film Statočný zlodej na motív známej hry nakrútil v roku 1958 režisér Ján Lacko. O rok neskôr sa opäť s Paľom Bielikom stretla pri nakrúcaní vojnovej drámy Kapitán Dabač.

Postupne sa Eva Krížiková začala venovať najmä televíznej tvorbe, spomedzi ktorej vyniká napríklad film Pštrosí večierok. Podľa predlohy Ivana Bukovčana ho nakrútil herec a režisér Július Pántik v roku 1969. Umeleckou hodnotou ale aj obľúbenosťou medzi divákmi vyniká filmové spracovanie románu Františka Hečka Červené víno. Andrej Lettrich ho nakrútil v roku 1972, nový zostrih známej vinohradníckej ságy bol dokončený o štyri roky neskôr. V roku 1976 si Krížiková zahrala aj v satirickej komédii Jozefa Režuchu s názvom Pozor, ide Jozefína!.

Vďaka televíznym záznamom mali možnosť vidieť aj diváci pri obrazovkách majstrovstvo herečky na divadelnom javisku. V roku 1985 to bol napríklad záznam divadelnej hry Jiřího Hubača Stará dobrá kapela v réžii Pavla Haspru. V roku 1987 vznikol záznam Shakespearovej inscenácie Henrich IV.

Spomedzi televíznych seriálov možno spomenúť Leto s Katkou (1975) či Silvánovcov z roku 1996. Eva Krížiková takisto pravidelne spolupracovala so Slovenským rozhlasom. Za svoje herecké umenie získala ocenenia Krištáľové krídlo, Kvet Tálie či Cenu Andreja Bagara. Manželom herečky bol populárny herec a spevák František Zvarík (1921-2008), ktorý hral napríklad v oskarovom filme Obchod na korze (Ján Kadár, Elmar Klos, 1965). Dcérou hereckej manželskej dvojice je právnička Barbora Zvaríková.