redakcia

Priedomie, kde predtým parkovali policajné autá, bolo prázdne. Podobne pôsobil navonok aj dom, ale zdanie klame. Len čo týždenník <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/pribehy/na-navsteve-byvanie-marian-curko-rodinne-domy-cataj" target="_blank">Plus 7 dní </a>vošiel dnu, začali sa okolo zo všetkých strán zbiehať mačky rôznych farieb, rás a veľkostí. Táto návšteva bola presne taká ako hostiteľ. Na partizána, lebo manželka o ničom netušila, nič nezakrývajúca, zábavná i vážna, ale v žiadnom prípade nudná.

Sotva sa usadili a Marián schytil do každej ruky mačku, objavila sa v okne zo záhrady tretia. „U nás býva presne nezistený počet mačiek, s čím majú, samozrejme, susedia problém. Pohybuje sa medzi desať a neviem koľkými kusmi. Toto je,“ zdvihol jednu ruku, „veľmi luxusná mačka Dexter, a toto, prosím, Edo z pumpy, kde sme ho našli,“ uviedol nás do situácie. Tu sa však výpočet domácich miláčikov nekončí.

„S potkanmi je väčší problém. Chcela ich najmladšia dcéra a teraz ich je asi dvadsať,“ odhadne krútiac hlavou. „Tak sme kúpili dve klietky a oddelili dievčatá od chlapcov, aby sme to zastavili. Máme aj dvoch psov; jeden sa volá Charlie a druhý Nech ťa zrazí auto. Ten má ešte druhé meno Šlampi, čo po nemecky znamená k***a, tak som mu vymyslel niečo jemnejšie,“ pobaví. Kdesi z útrob domu sa ozývajú vtáčie hlasy, zvonka papagáje a zo vzdialeného konca dvora sliepky. Keď si k nim pripočítame mlčiace akváriové rybičky, päť detí a rodičov, toto si rozhodne žiada veľa priestoru.

Marián Čurko s manželkou Katarínou (51) sa stali obyvateľmi Čataja v roku 2001. „Odmalička som býval v paneláku a veľmi som túžil po dome na dedine, kde by som mohol mať zverinec a nahrávacie štúdio. Chodili sme teda po dedinách a vešali inzeráty na autobusové zastávky, že kúpime dom, no a ten sa zhodou okolností vyskytol práve tu,“ skráti dlhý príbeh hľadania. „S mesačným bábätkom sme sa v decembri nasťahovali do zhnitého plesnivého domu, a čo sa nestalo?“ predošle napínavé pokračovanie. „Počas Vianoc sme boli dva týždne v Košiciach a neznalí veci sme nevypli vodu. Zrazu mi zvoní telefón: Ja som váš sused, konečne som na vás zohnal číslo,“ napodobní jeho hlas. „Dole Čatajom tečie od vášho domu potok a deti sa na ňom korčuľujú,“ oznámil manželom. Vodovod praskol, miestne deti sa tešili, Čurkovci presne naopak.

V dome po kolená vody, ktorá si „dobre“ poradila aj s elektrotechnikou. „Bál som sa zlodejov, tak som video, DVD a notebook, schoval do postele pod perinu… no a keď sa všetko roztopilo, náš hlinený domček sa zmenil na lichobežník, nedali sa na ňom zatvoriť dvere,“ dokončí opis skazy hudobník. Ten je dnes za nepríjemnú situáciu vďačný, pretože na rekonštrukciu okamžite zabudol a na mieste starého domu postavil nový.

Keď sa mu začalo dariť, zainvestoval do hudobného štúdia, ktoré ho roky živí. „Potom sa nám podarilo kúpiť vedľajší dom od suseda a nakoniec sme ich prepojili krytým bazénom. Vzniklo z toho bludisko, lebo neviete, kde ste,“ podotkne. „Samozrejme, že som to prehnal, ako všetko, neviem, koľko má miestností. Isté je, že keď niekde položím sveter vo februári, nájdem ho až v marci,“ hovorí s humorom. „A keď chceme spolu večerať, musíme si telefonovať. To zároveň vysvetľuje, prečo je tu taký strašný neporiadok, lebo kto by to upratoval?“ položí rečnícku otázku.

Tvrdí však, že rozširovanie domu nesúviselo s pribúdajúcimi deťmi. „Nechali sme to na prírodu a stalo sa, že máme päť detí, na ktoré som naozaj hrdý,“ pustí sa do predstavovania. „Najstarší Adam (22) študuje na VŠMU, programuje počítačové hry a začína sa mu dariť; Agátka (21) študuje tiež na VŠMU scenáristiku, tretia Marianka (18) na konzervatóriu operný spev. Potom tu máme najmladších, takisto hudobne nadaných. Teo (15) je teraz taký vagabund, motorku má a robia s kamarátmi v dedine zle, čo sa mi páči, lebo majú podľa mňa veľmi pekné detstvo. No a najmladšia Klára (12) chodí na spev.“ Talentované sestry by vraj mohli pokojne vytvoriť hudobnú skupinu, tatík by im spravil hudbu, ale dievčatá sa k tomu zatiaľ nemajú. S deťmi súvisí ešte jedna rodinná nehnuteľnosť. V Čataji má rodina o pár ulíc ďalej ďalší dom. „Začal som ho stavať, ani neviem prečo, proste sa vyskytol a aj vyplatil. Najstarší syn a najstaršia dcéra sa doň nasťahovali a majú tam pekný študentský domov. Nie je to o megalomanstve, ale je nás sedem a každý by mal mať svoje súkromie, aspoň svoju izbu.“

V rodinnej skladačke chýba už len manželka Katarína. Učí na gymnáziu dejepis a nemčinu. „Nemčinu nemôže učiť hocikto, lebo nemčinu musíte vedieť a ona ju vie,“ pochváli svoju polovičku, ktorú vystrašil a svojským spôsobom potrestal. Uplynulý víkend sa pohádali, on odišiel na vystúpenie, manželke poslal sms s krížikom a vypol si telefón. Po ohlásení manželovej nezvestnosti začala po hudobníkovi pátrať polícia. Ozval sa až v pondelok s tým, že pomáhal v Košiciach mame vešať záclony. Rozpráva sa s ním vôbec po tom, čo jej nedávno vyviedol? „Rozpráva. V prvom rade sa to do novín vôbec nemalo dostať, mala to byť súkromná vec. Neviem, prečo som taký neuveriteľne dôležitý, že sa muselo celé Česko-Slovensko zastaviť, lebo Čurko zmizol,“ zaironizuje. „Bolo mi to dokonca až komické. Sledoval som, čo sa deje, ale len veľmi krátko. Tým, že polícia išla hneď hľadať urazeného muža po lesoch, či sa neobesil, v mojich očiach stúpla. Mohol som odísť na rok na Tahiti a prísť opálený naspäť, ale to by ma už asi aj pochovali,“ snaží sa zľahčiť situáciu.

Hoci nejaké problémy v manželstve majú, na mnohé veci sa pozerajú rovnako. Napríklad na zmenu rodinných priorít. „Keď som mal nejaké peniaze, ktoré som si zarobil, s manželkou sme si povedali, že by sme ich mali míňať na cestovanie a prestať rozmýšľať o tom, čo zdedia deti. Možno chcú ísť svojou cestou a tým, že im niečo len tak dáme, že tu máš pozemok, dom, ich môžeme aj pokaziť,“ vysvetľuje.

Preto sa im cestovanie zdá ako dobrý nápad. Chystajú sa do Peru a Vianoce prežila celá rodina v Egypte. Nie pri mori, ale v Káhire. „Chcel som, aby naše deti zažili kultúrny šok, aby videli, že na svete existujú ľudia, ktorí nemajú čo jesť a kde bývať. Pochopili a ja som rád, že táto cesta splnila svoj účel. Samy povedali, že odteraz na Slovensko nedajú dopustiť. S manželkou máme takéto výlety radi, ale radšej sa túlame po mestách ako leňošíme pri mori.“ Zhodnú sa aj v stojatých vodách domáceho bazéna. „V zime sa v ňom nikto nekúpe, lebo žijeme v plynovej kríze, nebudem ho predsa vykurovať. Trochu chochmesu a úcty k tejto planéte treba mať,“ povie Marián cestou do svojho kráľovstva.

Verejnosť ho pozná ako šikovného „výrobcu“ reklám, televíznych zvučiek a zabávača, hoci v pláne mal niečo iné. „Študoval som televíznu réžiu na VŠMU a spolužiaci vedeli, že hrám na klavíri a synťáku. Keď začínali robiť televízne relácie, začali mi dávať rôzne hudobné zákazky. Postupne si založili produkčné firmy, práca im pribúdala a mne spolu s nimi,“ stručne popíše kus svojho života. Ponuky sú jedna vec, druhá prístup k práci.

„Človek nesmie byť lenivý; aj keby som mal štyridsiatky horúčky, ja tú reklamu nahrám, aby bola ráno tam, kde má byť, a takto to robím celý život,“ odhaľuje tajomstvo svojho úspechu. „Nech idem kamkoľvek, vždy si so sebou beriem synťák a notbook, aby som vedel spraviť, čo treba. Hudbu do relácie Farma som nahrával už aj v aute na parkovisku. To je podľa mňa základ úspechu. V televízii ste len ohnivkom nejakej reťaze, kde veľa ľudí čaká práve na tú moju hudbu, aby mohli zmixovať reláciu. Keď raz zlyháte, nahradia vás. Toho sa držím. Štúdio je moje pracovisko a nahrávanie moje hobby.“

Medzi rečou zájde do rohu miestnosti a zo skrine vytiahne kopec papierov, ako hovorí, poklady detstva. Dokazujú, že Marián Čurko je multitalent. Ako chlapec kreslil, a naozaj pekne, komiksy, písal a píše knihy, poviedky, s ktorými vyhral nejednu súťaž. „Aj by som niečo rád vydal, keby bol záujem, ale neviem, kam to odniesť,“ podotkne bezradne s tým, že napíše román na akúkoľvek tému. „Toto mi celkom ide.“

Medzitým nastal čas nakŕmiť sliepky. V záhrade je poriadna zima, preto voliéru s papagájmi, ktorú vlastnoručne postavil a drevený prístrešok vedľa, ktorý práve stavia, iba prebehneme. Cestou sa najprv pridá drobný pes Šlampi, o pár metrov ďalej väčší Charlie. Do ohrady, kde sliepky žijú, samozrejme, nemôžu. Rozsiahly kurín je takisto dielom Mariána. Rozhadzujúc krmivo okomentuje: „U nás sa sliepky zásadne nezabíjajú, umierajú na starobu. Znášajú nám veľa vajíčok, takže mi je úplne jedno, koľko stoja v obchode.“ Kúsok od kurína stojí hrob s krížom a dlhá drevená lata, na ktorej je čosi vyryté.

„Tu je pochovaný pes Šlomo, ktorý zomrel na psí koronavírus, presnejšie na mačací korona vírus, ako nám bolo povedané. Povedali nám, že sa preniesol z mačky na psa a vystrojili sme mu pekný pohreb. Tu je zasa taká palica, kde sú pochované škrečky a morské prasa, dokonca aj vianočný kapor,“ prekvapí. „Niekto nám ho daroval a nastala otázka, kto ho zabije. Nik sa k tomu nemal a keď umrel vo vani, pochovali sme ho tiež.“

Na záver sa Marián podujme ukázať aj svoj druhý dom, v ktorom bývajú deti. A pred ním, ako to vie len on, zahlási: „Mám niekoľko domov, áut takýchto pekných a ešte som aj pekný, šikovný, bohatý, ale som zadaný. Lebo keby som bol nezadaný, tak si myslím, že by som bol lovná zver.“

Dva dni nezvestný Marián Čurko ukázal dom: Keď uvidíte interiér, pochopíte, čo je to za človeka

redakcia

Výber pre vás