Najznámejší televízny kuchár ZDENĚK POHLREICH (64) je rozhodnutý ignorovať prípadný budúci lockdown a nechať svoje pražské prevádzky otvorené.

Gastrosektor a iné odvetvia cestovného ruchu ekonomicky krvácajú. Na vine je pandémia, ktorá ľuďom znemožnila migrovať za oddychom. V stovežatej Prahe, kam ročne v normálnych časoch mieria milióny turistov, sa o kritickej situácii rozprávame so známym televíznym gastronómom Zdeňkom Pohlreichom. Ten bude na jeseň hviezdou v novom projekte z dielne televízie Prima, pričom pred kamerou sa bude snúbiť romantika s jedlom. V skutočnom živote je podnikanie tohto odborníka na míle vzdialené od príjemnej romantickej atmosféry.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Rozlúčili sme sa

Zdeněk Pohlreich prevádzkuje v Prahe 1 tri podniky, z toho jednu kaviareň a dve reštaurácie. Donedávna zamestnával viac ako sto ľudí, v čase lockdownu musel pristúpiť k nepopulárnemu prepúšťaniu. „Koho sme nemohli udržať, s tým sme sa rozlúčili. Logicky, zamestnancov platíte z toho, čo zarobíte. A keď nezarábate, nemáte ich z čoho platiť. Pre nás bolo kľúčové udržať si tých ľudí, na ktorých stojí celý biznis. Tí sú s nami a verím, že aj s ich pomocou sa dostaneme späť do kondície,“ povedal nám na stretnutí v Prahe. V jeho podnikoch, ktoré pre lockdown musel zatvoriť, sa predsa vlani na jar varilo. S pomocou sponzorov pripravoval zadarmo obedy pre ľudí, ktorí pracovali v prvej línii. Policajti, zdravotníci a hasiči si tak mohli pochutiť napríklad na konfitovanej kačke s kapustou a knedľou či na perličke na paprike s cestovinami. Spolu tak denne rozniesli 1 600 obedov. Kuchári na tento účel každý deň spracovali sto kíl mäsa. „Mali sme dlhú chvíľu a hlavne pocit, že treba pomáhať. Všetci sme si mysleli, že pandémia bude trvať iba chvíľu a že bude stačiť ‚iba‘ pomáhať, aby sme to prekonali. Teší nás, že ľudia z prvej línie nám boli za náš prístup vďační. Keď som sa dozvedel, čo jedia za normálnych okolností – sú to hlavne bagety –, tak som sa ani nedivil. Smutné na tom bolo, že ich nadriadení, teda napríklad ministerstvo, vôbec na našu pomoc nereagovalo. Ale vlastne je mi to aj jedno. Išlo nám hlavne o obyčajných ľudí,“ spomína dnes s odstupom času.

Článok pokračuje na následujúcej strane

Diskusia