Jana Homolová

Radoslav Brzobohatý sa narodil 13. septembra 1932 v&nbsp;slovenských Vrútkach. Bol synom námorného strojného dôstojníka a&nbsp;účtovníčky. Patril do rodu námorníkov, keďže jeho otec a&nbsp;dedko sa plavili po vodách svetových oceánov. „Keď sa otec vrátil od mora, v&nbsp;roku môjho narodenia ho už mama naspäť na loď nepustila. Asi túžil po nejakom inom dobrodružstve, tak sme sa presťahovali na Slovensko. Dlho som nedokázal pochopiť, prečo chlapi, akými boli môj otec a&nbsp;dedo, ktorí boli neustále na vode, zrazu zakotvili v Malej Fatre, kde som sa aj ja narodil…“ priznal v&nbsp;minulosti legendárny sexsymbol 60. rokov Radek Brzobohatý.

V&nbsp;jeho ôsmich rokoch rodina Slovensko opustila. V&nbsp;oficiálnych životopisoch sa píše, že Brzobohatí sa museli v&nbsp;roku 1939 po rozdelení Československa vrátiť do Česka, odkiaľ pochádzali, krátko pred smrťou však Radek poskytol rozhovor týždenníku Plus 7 dní, pre ktorý prvýkrát v&nbsp;živote prezradil skutočný dôvod ich návratu. V&nbsp;tom čase, počas prezidentovania Jozefa Tisa, rodiny ako oni boli neustále pripravené, že ich deportujú do vlasti.

Brzobohatí sa však nemuseli sťahovať z&nbsp;politických dôvodov. „Raz k&nbsp;nám prišli štyria opití mladí vojaci a&nbsp;išli po mojej mame. Otec bol obrovský chlap, ale nikdy sa nebil. Keby niekomu dal ranu, bol by mŕtvy. Začal im teda najprv v&nbsp;dobrom dohovárať, aby to nechali tak. A&nbsp;keďže si nedali povedať, poriadne ich zmaľoval. Samozrejme, nezaobišlo sa to bez reakcie a&nbsp;my sme museli počas dvadsiatich štyroch hodín opustiť Slovensko,“ vysvetlil herec.

V&nbsp;štyroch vojakoch sa prekvapujúco pohlo svedomie. Do vagóna, ktorým Brzobohatí cestovali späť do Česka, ich osobne odprevadili. „Presťahovali nám tam všetok nábytok. Navyše keďže bol protektorát a&nbsp;nebolo čo do úst, nabalili nám tri obrovské vrecia šunkou, chlebom, klobáskami, mäsom, múkou či soľou. Ospravedlnili sa, že boli opití, bolo to od nich pekné gesto, aj keď to pre našich nebolo jednoduché,“ priznal Radek, ktorý napriek tomu na Slovensko nikdy nezabudol. Vždy spomínal na krásne hory, ktoré obklopovali Vrútky.

„Slovensko je pre mňa osudové. Vždy som to tam mal rád, aj vďaka Slovákom, ktorí sa ku mne správali veľmi pekne. „Pri Strečne pri Váhu sme mali chalúpku, kde ma otec na­učil plávať tak, že ma jednoducho hodil do vody. Rovnakú metódu som po­užil u&nbsp;svojho syna Ondru aj ja. Keď mal rok a&nbsp;pol, hodil som ho do Balatonu a&nbsp;musel plávať,“ povedal na sklonku života.

Pokračovanie na ďalšej strane...

S&nbsp;rodinou sa usadili na Morave vo Valašskom Meziříčí, kde mal ich rod korene. V&nbsp;meste pôsobilo viacero ochotníckych súborov. Bolo to vynikajúce prostredie na rozvoj Radkovho ďalšieho smerovania, i&nbsp;keď okrem herectva poškuľoval po muzike. Hral na husliach a&nbsp;kontrabase a&nbsp;neskôr si veľmi prial, aby aj jeho talentovaný syn Ondřej (39) bol muzikantom. Budúci umelec však miloval aj svetovú literatúru a&nbsp;začal štúdium na gymnáziu. Už tam sa však prejavila jeho rebelská povaha a&nbsp;zo školy ho vyhodili.

„V&nbsp;roku 1948 sme na gymnáziu urobili taký špás a&nbsp;nás päť študentov vyhodili. Potom to síce odvolali, ale my ako hrdí Valasi sme povedali nie a&nbsp;skončili sme na učňovke,“ priznal Radek v&nbsp;magazíne Top­Star na Prime. Školské roky si tak odkrútil ako mechanik pletacích strojov. Začal hrať v&nbsp;ochotníckom súbore, s&nbsp;ktorým vyhrával všetky možné súťaže. Netrvalo dlho a&nbsp;jeho talent si všimol slávny herec Ladislav Pešek (†79), ktorý mu odporučil, aby sa herectvu venoval profesionálne. Umelec najskôr skúsil šťastie na JAMU v&nbsp;Brne, kde nepochodil, zato pražská DAMU ho privítala s&nbsp;otvorenou náručou. Po skončení školy prešiel vidieckymi divadlami a&nbsp;v&nbsp;roku 1967 nastúpil do vinohradského divadla v&nbsp;Prahe.

V&nbsp;českom filme začínal zhurta, a&nbsp;to rovno hlavnou úlohou v&nbsp;snímke Mstitel, kde hneď zažiaril. Filmoví kritici sa aj po rokoch zhodujú na tom, že podobný vstup do českého filmu mal málokto. Ďalším jeho výrazným filmom bola snímka Atentát z&nbsp;roku 1964. Aj ten zožal úspech a&nbsp;s&nbsp;odstupom rokov Radek priznal, že je to jeden z&nbsp;troch jeho najlepších filmov, ktoré nakrútil. S&nbsp;veľkým ohlasom publika a&nbsp;odbornej verejnosti v&nbsp;zahraničí sa stretol v&nbsp;roku 1968 aj film Všichni dobří rodáci, odrážajúci vtedajšiu povojnovú realitu. O&nbsp;dva roky neskôr sa predstavil po boku budúcej manželky Jiřiny Bohdalovej (91) v&nbsp;psychologickej dráme Ucho.

„Jiřina zvlášť v&nbsp;Uchu podala podľa mňa svoj najlepší herecký výkon, bola naozaj výborná,“ zhodnotil po rokoch jej talent bývalý manžel. Podľa názoru odborníkov tejto dvojici herecké partnerstvo na striebornom plátne nesmierne svedčalo. Témy, ktoré sa však v&nbsp;spomínaných snímkach ako Ucho či Všichni dobrí rodáci rozoberali, mu počas normalizačných rokov spôsobili veľké problémy aj zákaz činnosti. Nielen vo filme, ale aj v&nbsp;televízii a&nbsp;rozhlase. „Osobne som si myslel, že zákaz bude trvať pár mesiacov. Divadlo som robiť mohol, pretože vtedajší riaditeľ Divadla na Vinohradech ma podržal, hoci dostal príkaz, aby ma vyhodili,“ zaspomínal si Radek na náročné časy. Jeho kariéra sa opätovne rozbehla v&nbsp;80. rokoch.

Azda najvýznamnejšou Radkovou snímkou z&nbsp;tých čias bol film Noční jazdci. Počas jeho nakrúcania totiž spoznal svoju tretiu manželku Hanu Gregorovú. Ešte predtým stojí za zmienku, že bol ženatý s&nbsp;dávnou láskou herečkou Jarmilou Kolářovou (88), ktorá bola študentkou na DAMU o&nbsp;ročník nižšie ako on. Obdarovala ho dcérou Radanou a&nbsp;vďaka nej aj vnukom Jozefom. Manželstvo netrvalo dlho a&nbsp;on zahorel láskou k&nbsp;ďalšej hereckej kolegyni, a&nbsp;to počas nakrúcania filmu Hvězda zvaná Pelyněk. Išlo o&nbsp;„Bohdalku“, v&nbsp;súvislosti s&nbsp;ktorou médiá rozoberali nevraživosť k&nbsp;Radkovi, ktorý sa s&nbsp;ňou po dvadsiatich rokoch pre Hanu Gregorovú rozviedol.

„Ja som mal pani Bohdalovú strašne rád, obzvlášť ako dieťa som ju mal v&nbsp;obľube vo Večerníčku, ktorý nahovorila, a&nbsp;podľa mňa je to aj jedna z&nbsp;najlepších herečiek. Veľmi si ju vážim a&nbsp;rodičia sa o&nbsp;otcovom predošlom vzťahu nikdy nerozprávali. Otec to mal celé v&nbsp;sebe a&nbsp;neprenášal túto tému na iných. Bola to jeho vec, jeho život, do ktorého si mohol hovoriť len on sám,“ uviedol v&nbsp;českom magazíne TopStar Ondřej Brzobohatý.

Fakt je, že láske sa rozkázať nedalo a&nbsp;spojenie Radka s&nbsp;Hanou bolo osudové. „Obaja sme pochopili, že je to životná záležitosť,“ skonštatovala Hana. On mal 48, ona 28 rokov. On bol ženatý, ona vydatá. „Nikdy som počas nakrúcania neflirtovala, vedela som, že to bývajú lásky maximálne na dve‑tri noci. Ale toto bolo niečo iné, bolo to šialené omámenie. Keď sa nakrúcanie skončilo, obaja sme vedeli, že sme sa dostali do neriešiteľnej situácie,“ uviedla Hana Gregorová po rokoch.

Napokon sa však zobrali a&nbsp;z&nbsp;ich manželstva vzišiel spoločný syn Ondřej. „Bol úžasný otec. Ondrovi sa veľmi venoval,“ priznala Hanka s&nbsp;tým, že za svoju prijal aj jej dcéru z&nbsp;prvého manželstva Rolu (44). „Ja som ho od detstva oslovovala ‚táta‘, ale mamu som volala Hanka, čo je možno zvláštne, ale pre mňa to bol otec, nevedela by som ho osloviť Radek,“ okomentovala Rola svoj ukážkový vzťah s&nbsp;nevlastným otcom krátko pred jeho smrťou.

Hana pri svojom mužovi stála v každom životnom okamihu. Výrazne ho podržala koncom 90. rokov, keď musel po 31 rokoch opustiť Divadlo na Vinohradech. „Počas vedenia tohto divadla Jiřinou Jiráskovou (†81) odtiaľ odišlo veľa hercov, na ktorých ľudia radi chodili. Keď som tam už asi päť či šesť rokov nič podstatné nehral, musel som odísť. Vtedy sme dali výpoveď trinásti. Vyštvali nás a ani sa nepoďakovali,“ spomínal herec s trpkosťou v hlase týždenníku Plus 7 dní pred rokmi.

Netrvalo však dlho a manželka Hana založila divadlo, ktoré dostalo jeho meno. „Vedela som, že Radek chce hrať, že ho to baví, skrátka, bez javiska nemôže byť, tak som sa do toho pustila,“ ozrejmila svoje dôvody, pre ktoré sa do náročného podnikania pustila. Radek často žartoval, že keby divadlo viedol on, dávno by skrachovalo. Manželka sa tejto úlohy zhostila veľmi dobre, veľká škoda však je, že milovaný muž ju nečakane opustil.

Je to desať rokov, čo odišiel. Veľmi rýchlo to letí. Vnímam to tak, že to síce utieklo, ale keď sa spätne za seba pozriem, uvedomím si, koľko mnohých vecí sa udialo, ale jeho odchod je hrozný.

„Je to desať rokov, čo odišiel. Veľmi rýchlo to letí. Vnímam to tak, že to síce utieklo, ale keď sa spätne za seba pozriem, uvedomím si, koľko mnohých vecí sa udialo, ale jeho odchod je hrozný,“ povedala nám nedávno herečka otvorene. „Dobré je jedine to, že keď s ním v televízii vidím nejaký film, už neplačem a môžem ho dopozerať, ale je mi to stále ľúto. Samozrejme, viem, že je to nevyhnutné a taký je život, ale keď vám v sekunde odíde človek, je ťažké sa s tým vyrovnať… Iné je, keď je váš blízky dlhodobo chorý a s jeho odchodom akosi počítate, ale s týmto som vôbec nerátala.&nbsp;&nbsp;Radek bol v&nbsp;úžasnej forme, fyzicky aj psychicky fit a&nbsp;napriek tomu odišiel… S&nbsp;tým sa ťažko vyrovnáva, keď si uvedomím, že tu mohol pokojne ešte byť a&nbsp;ja by som ho s&nbsp;láskou dochovala aj v&nbsp;kyslíkovom stane,“

doplnila položartom. Na druhej strane si až príliš dobre uvedomuje, že chlapisko, akým Radek bol, by permanentnú starostlivosť o&nbsp;seba nezniesol. „Myslím, že Pán Boh ho mal rád a&nbsp;zobral si ho k&nbsp;sebe v&nbsp;plnej sile ako podťatý strom… Mne by neprekážalo sa o&nbsp;neho starať, ale on by to skutočne veľmi ťažko znášal. Nemal totiž rád žiadnu svoju indispozíciu,“ ozrejmila.

Prirodzene, nie je dňa, aby si na manžela nespomenula. Napríklad už len pri varení, ktoré miluje, lebo pri ňom relaxuje. „Radek sa vždy čudoval, že varím ako pre Alexandrovov súbor, ale keď k nám niekto prišiel, vždy bolo čo dať na stôl. My sme tak boli zvyknutí a potom sa tešil, že sa stôl prehýba a hostia sú spokojní,“ zaspomínala si na veselé príhody z ich života a zároveň tým ospravedlnila svoju vášeň, ktorou je varenie vo veľkom. Aktuálne z jej výtvorov majú možnosť pravidelne ochutnávať herci a štáb jojkárskeho seriálu Hranica, v ktorom Hana účinkuje.&nbsp;

Mimochodom, aj ona si pred pár týždňami pripomenula svoje okrúhle 70. narodeniny, ktoré oslávila v&nbsp;kruhu blízkych kolegov. Podobné posedenie chce spolu s&nbsp;deťmi zorganizovať v&nbsp;Prahe. „Vôbec mi však nejde o&nbsp;narodeniny, chcem najmä to, aby sa stretlo pár mojich dobrých kamarátov a&nbsp;rodina,“ uzavrela.