Radoslav Brzobohatý sa narodil 13. septembra 1932 v slovenských Vrútkach. Bol synom námorného strojného dôstojníka a účtovníčky. Patril do rodu námorníkov, keďže jeho otec a dedko sa plavili po vodách svetových oceánov. „Keď sa otec vrátil od mora, v roku môjho narodenia ho už mama naspäť na loď nepustila. Asi túžil po nejakom inom dobrodružstve, tak sme sa presťahovali na Slovensko. Dlho som nedokázal pochopiť, prečo chlapi, akými boli môj otec a dedo, ktorí boli neustále na vode, zrazu zakotvili v Malej Fatre, kde som sa aj ja narodil…“ priznal v minulosti legendárny sexsymbol 60. rokov Radek Brzobohatý.

V jeho ôsmich rokoch rodina Slovensko opustila. V oficiálnych životopisoch sa píše, že Brzobohatí sa museli v roku 1939 po rozdelení Československa vrátiť do Česka, odkiaľ pochádzali, krátko pred smrťou však Radek poskytol rozhovor týždenníku Plus 7 dní, pre ktorý prvýkrát v živote prezradil skutočný dôvod ich návratu. V tom čase, počas prezidentovania Jozefa Tisa, rodiny ako oni boli neustále pripravené, že ich deportujú do vlasti.

Brzobohatí sa však nemuseli sťahovať z politických dôvodov. „Raz k nám prišli štyria opití mladí vojaci a išli po mojej mame. Otec bol obrovský chlap, ale nikdy sa nebil. Keby niekomu dal ranu, bol by mŕtvy. Začal im teda najprv v dobrom dohovárať, aby to nechali tak. A keďže si nedali povedať, poriadne ich zmaľoval. Samozrejme, nezaobišlo sa to bez reakcie a my sme museli počas dvadsiatich štyroch hodín opustiť Slovensko,“ vysvetlil herec.

V štyroch vojakoch sa prekvapujúco pohlo svedomie. Do vagóna, ktorým Brzobohatí cestovali späť do Česka, ich osobne odprevadili. „Presťahovali nám tam všetok nábytok. Navyše keďže bol protektorát a nebolo čo do úst, nabalili nám tri obrovské vrecia šunkou, chlebom, klobáskami, mäsom, múkou či soľou. Ospravedlnili sa, že boli opití, bolo to od nich pekné gesto, aj keď to pre našich nebolo jednoduché,“ priznal Radek, ktorý napriek tomu na Slovensko nikdy nezabudol. Vždy spomínal na krásne hory, ktoré obklopovali Vrútky.

„Slovensko je pre mňa osudové. Vždy som to tam mal rád, aj vďaka Slovákom, ktorí sa ku mne správali veľmi pekne. „Pri Strečne pri Váhu sme mali chalúpku, kde ma otec na­učil plávať tak, že ma jednoducho hodil do vody. Rovnakú metódu som po­užil u svojho syna Ondru aj ja. Keď mal rok a pol, hodil som ho do Balatonu a musel plávať,“ povedal na sklonku života.

Pokračovanie na ďalšej strane...