Monika Beňová (54) rozhodne nepatrí k mamám, ktoré si chcú rodičovstvo uľahčiť. Svojej Leuške dá radšej do ruky knižku než tablet.
Dcéra Lea mala nedávno druhé narodeniny. Ako ste ich oslávili?
Boli sme v Tatrách. Lubošova mama a babička majú chatu pri Podbrezovej pod Čertovicou, takže za nami pricestovali. Mám tu aj priateľov z Brazílie, takže sme boli malá skupinka, ktorá s Lejkou tento deň oslávila. Keď sa zobudila z poobedňajšieho spánku, dali sme si v reštaurácii malý obed. Babička priniesla tortu, ja som mala tiež jednu tortu pripravenú, takže sme to oslávili v príjemnej, komornej atmosfére.
Ako oslavu vnímala dcéra, ešte si asi neuvedomovala, o čo ide.
Nie, to je jasné a nebudem klamať, že by si uvedomovala, že má narodeniny. Od priateľkinej dcéry síce dostala balóny s dvojkou a rôznymi obrázkami, ale ešte to nevnímala. Keď sme jej napríklad spievali Všetko najlepšie, spievala síce nadšene spolu s nami, nemyslím si však, že chápala, že ide o jej narodeniny. Ale tešila sa z darčekov. Dostala interaktívne knižky, maľovanky, farbičky. Babička jej kúpila rádio, takže si všetko pekne vyskúšala. Obzvlášť rada má spomínané knihy. My sme taká knihomoľská rodina. (Smiech.)
Tým zároveň podporujete jej neskorší záujem o čítanie.
Presne tak, samozrejme, že je jednoduchšie, keď rodičia strčia dieťaťu do ruky nejakú obrazovku (mobil, tablet), ale my preferujeme knižky a k výdobytkom techniky sa uchýlime len pri ceste v lietadle napríklad. Myslím, že je veľmi dôležité odmalička učiť deti, čo sú knihy, čo v nich môžu nájsť. Doma máme aj klasické rozprávkové knižky, ale aj rôzne špeciálne napríklad so zvieratkami, ktoré zároveň vydávajú zvuky. Vďaka tomu sa Lejka veľmi rýchlo naučila, ako robí mačka, pes, kravička… Vďaka kontaktu s knižkou sa naučila prevracať jej stránky, vyhľadávať informácie. Keď jej poviem, aby mi niečo konkrétne ukázala, okamžite to nalistuje a ukáže, kde sa to nachádza. Do budúcnosti je to naozaj veľmi dobré. Samozrejme, chápem, že nás čaká digitálna éra, ale niektoré klasické veci si treba zachovať.
Takže mobil a tablet s výnimkou lietadla pri dcére nehrozia?
Nie. Možno ešte keď cestujeme v aute alebo keď ideme na obed do reštaurácie a Lejka sa už nechce hrať s hračkami v detskej stoličke, vtedy jej pustíme pesničky na YouTube. Inak môžem odporučiť mamičkám, že sú tam krásne slovenské piesne, veľmi pekne urobené. Práve vďaka tomu vie spievať takmer všetky slovenské pesničky a je veľmi milé počuť ju spievať napríklad Medveďku daj labku alebo Páslo dievča pávy. (Smiech.)
Poznám rodičov, ktorí mali plány byť v rámci informačných technológií rovnako striktní, ale napokon poľavili.
Chápem týchto rodičov, lebo je to jednoduchšie, keď chcú mať aspoň chvíľu pokoj, ale napríklad, ak je u nás návšteva a chceme sa spoločne porozprávať, radšej Lejke pustím v televízii pesničky alebo Spievankovo. Poviem si, že ak sa chce zabaviť, tak nech si pri tom spieva alebo tancuje, ale iPad alebo iPhone jej do ruky nedám. Nemyslím si, že hry na týchto zariadeniach sú pre malé deti dobrým riešením. Nechcem na to dcéru odmalička učiť.
Potom od toho vznikajú závislosti, deti sa hádžu o zem…
To si viem úplne živo predstaviť. Deti sa nevedia na nič iné koncentrovať, nič ich nebaví. Čítala som o tom dokonca článok, v ktorom bolo uvedené, že ich emócie explodujú, keď vidia na elektronických prístrojoch rôzne hry, lebo tie sú plné farieb, vydávajú zvuky, majú rýchle tempo. Moji známi deťom často dávajú do rúk mobily a tablety a ich deti potom do všetkého ťukajú prstom, lebo si myslia, že sa tým niečo zmení. Takto to majú zafixované v hlavičkách a z toho môžu neskôr nastať problém, keď budú staršie. Budú totiž čakať, že niečo bude fungovať na ťuknutie prstom, ale nebude. Lejka napríklad vie, že bude na knižku zbytočne ťukať prstom, lebo na stránke sa tým nič nezmení.
Či aj úspešná politička občas prežíva krízu sa dozviete v najnovšom vydaní týždenníka Život.
