Silná facka
Juraj úprimne priznáva, že prvé dva roky na internáte preplakal. „Bol som taká citlivka. Dnes to viem oceniť, pretože pri hereckej práci je dôležité vedieť, čo sú emócie. Vtedy to však bolo náročné obdobie. Hľadal som si miesto v chlapčenskej partii, doslova som o to miesto bojoval. Musel som byť šikovný a diplomat a s každým byť zadobre, to bola jediná šanca, ako prežiť. Naučil som sa umeniu vychádzať s ľuďmi. Na internátnej izbe som býval s chlapcami zo Záhoria. Vládli tam veľké boje, ja som bol ten, kto chladil vášne. Zmierňoval som vzťahy. Nemám rád násilie a vybojovanie si pozície bitkami a násilím.“
Napriek trápeniu, ktoré prežíval, dnes hovorí, že išlo o dôležitú etapu v jeho živote. „Človek si sám musí nájsť miesto v živote, nikto to za vás nespraví, som za túto lekciu vďačný. Ako 15-ročný som opustil rodné hniezdo, keď som prišiel na internát, akoby som dostal facku. Naša mama je veľmi starostlivá, mňa aj brata až priveľmi chránila. Lenže človek musí dostať facku od života, popáliť sa, spadnúť, rozbiť si koleno. Taký je život. Čím viac sa to bude odďaľovať, tým bude tá facka silnejšia.“ Juraj zmužnel, zosilnel, nabral svaly aj vďaka tomu, že intenzívne športoval. Mal vtedy devätnásť rokov. „Lenže môj proces fyzickej premeny veľmi úzko súvisel s psychikou. Dospel som vnútorne, prejavilo sa to aj na mojom tele.“
Zmužnel aj vďaka športovaniu.
Zdroj: Instagram.com/@jurajbaca
Hanbil som sa
Na otázku, či sa jeho rodné mesto Galanta spája aj s jeho prvou vážnou známosťou, Juraj s úsmevom hovorí: „Prvá galantská láska sa nekonala, veď ako som vtedy vyzeral… Najväčšie lásky sa odohrávali interne, iba v mojej hlave, nikto o nich nevedel, hanbil som sa. Raz som poslal list spolužiačke, bol som však taký pobláznený, že som zabudol kúpiť známku, jej otec musel zaplatiť, aby list mohli prebrať. Písal som básne, kreslil som, v mysli som prežíval krásne príbehy, ale všetko bolo tajné. Na pekné veci som si počkal, zažil som ich, až keď som to dokázal oceniť.“
Juraj v spomienkach na detstvo opisuje, aký mal nabitý program, rodičia ich s bratom vozievali na krúžky, on sa venoval futbalu, tenisu, basketbalu, nemčine, angličtine. Galanta je vlastne predovšetkým jeho rodina. Juraj s veľkou úctou hovorí o otcovi. „Nikdy som nezažil, že by si otec v piatok alebo sobotu vyšiel s kamarátmi do krčmy na pivo. Všetko robil pre rodinu. Brigádoval, mal dve zamestnania, aby sme každý rok pre moje alergie mohli cestovať na dovolenku k moru do vtedajšej Juhoslávie."
Článok pokračuje na následujúcej strane.
