Barbora Švidraňová dokončuje štúdium na VŠMU, no za sebou má už seriálové i muzikálové roly. A dobre našliapnuté to má aj v speváckej súťaži.

Naposledy sme sa stretli hádam pred dvomi či tromi rokmi, keď začala účinkovať v Paneláku spolu s Kristínou Svarinskou a Erikou Havasiovou. Vtedy ani len netušila, že ju povesť radodajnej mrchy Zdenky bude sprevádzať až dodnes. „Ešte stále to medzi ľuďmi rezonuje, dúfala som, že to opadne, ale diváci majú veľmi dobrú pamäť. Ale tak čo mám robiť?“ s úsmevom krčí plecami sympatická Žilinčanka. „Bolo to moje prvé väčšie hranie v televízii, bola som z toho nadšená a zvedavá, čo sa bude diať. Prišla som do sveta, kde boli ľudia, ktorých som dovtedy videla len v televízii. Mala som rešpekt spojený s vedomím, že sú to vlastne moji kolegovia.“

Gastro džez

Spevu sa venuje odmalička, herectvo pribudlo až neskôr. „Ziapala som vraj stále,“ spomína s úsmevom na detstvo. „Vždy som si pospevovala, pohmkávala, tak ma naši dali na klavír a spev. Od štyroch rokov som aj tancovala. Chcela som ísť na konzervatórium, nebola som si však istá, či je to tá správna cesta, tak som nastúpila na gymnázium. Vtedy som začínala účinkovať v amatérskom divadle. Potom som si uvedomila, že nič iné okrem spievania neviem, a ani to neviem poriadne, takže čo iné ako umelkyňa by zo mňa mohlo byť? Nikdy som však nerozmýšľala nad tým, že by zo mňa bola herečka, skôr som sa venovala spevu, klavíru a tancu. Uvažovala som aj nad tanečnou školou, no nechcela som skončiť v tridsiatke na vozíčku, tak som sa rozhodla pre spev. Lenže začala som hrať a tancovať v divadle a rečový prejav ma zaujal. So slovom sa dá pracovať podobne ako so spevom alebo s pohybom. Napokon som sa rozhodla nastúpiť do muzikálového ročníka na VŠMU. A zobrali ma. Klavír mi zostal ako hobby, už necvičím štyri hodiny denne ako kedysi, ale stále hrám.“ Pár koncertov absolvovala Barbora spoločne s bratom, ktorý ju sprevádzal na gitare. „Ja to volám gastro džez, ľudia v bare jedia, popíjajú a do toho im hrá príjemná muzika.“

Z muzikálu do činohry

Barbora je v poslednom ročníku VŠMU a počas dlhých ciest vlakom na súťažné prenosy do Prahy pracuje na diplomovke. „Mám tému Byť, existovať, znamená komunikovať. Trošku fi lozofi cká téma. Ja sa stále zamýšľam nad nesmrteľnosťou chrústa. Aj teraz, keď píšem diplomovku, rozmýšľam nad tým, čo je vlastne to herectvo. Ja, čo som ešte dohromady nič nezažila, mám písať diplomovku? Naozaj sa iba učím, hľadám sa, všímam si ľudí a snažím sa to poňať trochu psychologicky.“ Barbora po bakalárskom štúdiu muzikálového herectva pokračovala v odbore činohra. „Bohužiaľ, nedalo sa pokračovať v muzikáli, zrušili nám odbor, čo bolo škoda. Myslím si, že herec by mal byť fl exibilný a čím viac toho vie, tým lepšie preňho. Spev a tanec alebo aspoň základný pohyb by na škole mal byť samozrejmosťou. Niekedy to v muzikáloch chýba, vidno, že herci na to nie sú študovaní. Takže som musela prestúpiť na činohru.“

1263162:gallery:true:true:true

V Paneláku si Barbora zahrala spolubývajúcu Kristíny Svarinskej a Eriky Havasiovej.

Aktuálne účinkuje Barbora v Mestskom divadle Žilina v muzikáli Maľované na skle a netají sa tým, že by určite neodmietla ani ponuku z Česka. „Hoci češtinu neovládam dokonale, ale myslím si, že by som sa to vedela naučiť. V Prahe chytám prízvuk, automaticky mi naskakuje čeština, chcem sa s nimi baviť v ich jazyku. Možno sa to raz naučím a niekto ma obsadí.“ A možno nám tu vyrastá druhá Andrea Verešová so svojím špecifi ckým jazykom... „Taká pekná nie som,“ smeje sa Barbora.

Pepu chváli

V Hlase počas výberu naslepo zaujala Rytmusa a Pepu Vojtka. Vybrala si českého rockera. A neľutuje. „Pepa mi vyhovuje, necháva ma spievať to, čo chcem, netlačí ma do rockových vecí. Ale koženú bundu mám, to je jasné! To už dávno,“ smeje sa sympatická ryšavka. „Táto súťaž je super v tom, že sa človek môže prezentovať taký, aký je, ukázať ľuďom, čo rád spieva. S Pepom máme spolu ofi ciálne korepetície a okrem toho mu môžeme hocikedy zavolať, poradiť sa, keď si niečím nie sme istí, nevieme si vybrať pieseň. On už vie, kto ako spieva, aký má rozsah, farbu hlasu a ktorá pieseň sa komu hodí. Pepa sa s nami stretáva aj ako s priateľmi a zároveň nás berie ako kolegov. Máme tam i tanečníkov, ktorí nám pomáhajú, pretože nie všetci speváci sa vedia hýbať a tancovať. Ja mám nejaké tanečné základy, snažím sa vkladať to do prejavu, aby aj ľudia, ktorí nevedia po anglicky, mali šancu pochopiť, čo spievam, akú má tá pesnička atmosféru. Samozrejme, s pohybom to nepreháňam, nerada by som si na tých obrovských opätkoch zlomila nohu...“

Trému nemá

Barbora zaujala divákov aj porotu svojím prvým živým vystúpením, keď odspievala pesničku od Adele Rolling In The Deep. Nervózna vraj nebola. „Je pravda, že ja trému už nemám, skôr si to užívam. Ľudia chcú počuť pekne odspievanú skladbu a ja sa pred nimi nemôžem klepať. Keď má človek trému, nemôže robiť túto prácu. Cítim zodpovednosť, rešpekt, vážim si to, že tam môžem stáť, ale trému som zahodila za hlavu. Mám ju vždy, keď idem do niečoho nového. Ako keď som bola vo výbere naslepo. Bol to nepríjemný pocit, keď mi porotcovia sedeli otočení chrbtom, ty nevieš, či sa otočia, alebo nie, či to bude trápne. Či tam vôbec sedia!“ smeje sa speváčka, ktorá tvrdí, že v súťaži má veľkú konkurenciu. „Každý z nás je iný, úplne špecifický a ťažko povedať, komu sa čo páči.“ Celkom sama od seba sa však do Hlasu neprihlásila. „Prišiel s tým za mnou môj kamarát z brandže. Povedala som si, ježišmária, do súťaže? Zas ma budú rozoberať kade-tade, že herečka, čo sa všade pchá a chce sa zviditeľniť. Lenže potom mi vysvetlil, že to nie je súťaž, kam chodia ľudia z ulice, ale takí, ktorí sa tomu venujú, majú svoje kapely, spievajú profesionálne. A to ma presvedčilo,“ dodáva Barbora.

Diskusia