Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Ako sa o&nbsp;seba staráte? Máte nejaký recept pre svoje rovesníčky?

Sisa: Ten recept je večný optimizmus. Ja sa od detstva smejem od rána do večera a&nbsp;zostalo mi to dodnes. Optimistická povaha je veľmi dôležitá v&nbsp;živote. Poviem vám priamo – a&nbsp;viete to aj z&nbsp;médií –, že moje zdravie nie je najlepšie, ale snažím sa z&nbsp;toho vždy vyskočiť a&nbsp;mám takú rekonvalescenciu, ktorá je neskutočne rýchla. Hlavne preto, že chcem naplno žiť, spievať, hrať a&nbsp;vyučovať. A&nbsp;90 percent zdravia je psychika. Ako si to v&nbsp;hlave nastavíte, tak to bude.

Marcela: Starostlivosť je základná vec. O&nbsp;dom, o&nbsp;záhradu, o&nbsp;rodinu. Mám však rovnako rada starostlivosť o&nbsp;seba, no nijako to nepreháňam. Mám svoje rituály. Základom je hygiena a&nbsp;dobrý a&nbsp;kvalitný spánok. V&nbsp;poslednom čase už nepožívam žiadny alkohol, pijem veľmi málo kávy, nefajčím. Neubližujem svojmu organizmu a&nbsp;na druhej strane dbám o&nbsp;prísun vitamínov v&nbsp;prírodnej forme. Najradšej mám ovocie a&nbsp;zeleninu, ktoré si sama dopestujem. Práca v&nbsp;záhrade je pre mňa ten najlepší fitnes. Necvičím v&nbsp;posilňovni, ale na záhonoch. (Úsmev.) Najnovšie sa venujem joge, ktorá mi otvorila nové obzory výdrže a&nbsp;mobility.

Rebecca: Svojmu telu a&nbsp;mysli venujem neustálu pozornosť. Každý deň od rána do večera. Veď mi majú pomáhať žiť. (Smiech.) Telo som dostala len jedno, náhradné nedostanem. Jednoduchý algoritmus. Ak sa staráme, máme, ak sa nestaráme, nefunguje. Tak ako keď sa venujeme kvetinám, zvieratám či automobilu. A&nbsp;ľudský organizmus ako celok potrebuje ešte väčšiu starostlivosť. Po päťdesiatke sa mi zdalo neracionálne individuálne vysvetľovať, čo robím, že nevyzerám na svoj vek, preto som sa rozhodla aspoň časť z&nbsp;toho spísať. Tak vznikli tri moje knihy Mám 60&nbsp;rokov, no&nbsp;a?, Mám 62 rokov, no a? a&nbsp;Mám 64 rokov, no a?, v&nbsp;ktorých vysvetľujem, ako sa starať o&nbsp;svoje telo a&nbsp;myseľ. Zadefinovala som si štyri piliere starostlivosti o&nbsp;seba: telo, strava, pohyb a&nbsp;myseľ. Mám svaly, preto každý deň cvičím. Telu dodávam energiu v&nbsp;podobe zdravého jedla. Ale telo potrebuje aj výnimočnú starostlivosť v&nbsp;podobe vody, krémov či automasáže. Nesmiem zabudnúť na mentálnu súčasť svojej osobnosti, používanie a&nbsp;zdokonaľovanie mozgovej činnosti. Intenzívne sa vzdelávam, zbieram množstvo nových informácií, rada komunikujem a&nbsp;veľa píšem.

Karin: Ja si myslím, že to, ako človek vyzerá, je, samozrejme, trošku aj o&nbsp;starostlivosti, ale je to najmä o&nbsp;tom vnútre. To znamená, že ako sa cítim duševne, aké mám obdobie života, to sa potom dostáva aj navonok a&nbsp;nejakým spôsobom sa to zobrazuje na mojej vizáži a&nbsp;na tom, ako pôsobím na ostatných ľudí. Takže sa snažím zdravo jesť, objavila som vyváženú stravu na základe bielkovín a&nbsp;nekombinovania vzájomných bielkovín s&nbsp;istými časovými odstupmi. Ale dovolím si povedať, že prežívam šťastné obdobie v&nbsp;živote, a&nbsp;preto si myslím, že to na mne vidieť.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Rozhodne na svoj vek nevyzeráte. Na aký sa cítite?

Sisa: Na nijaký. Vraj som mimozemšťan. (Smiech.) Kolegovia mi hovoria, že som sa nenarodila, ale vyskytla. Pristihla som sa pri tom, že mi niekto volal a&nbsp;pýtal sa, koľko mám rokov, a&nbsp;ja som sa zamyslela a&nbsp;nevedela som v&nbsp;tom momente, či mám o&nbsp;rok viac alebo menej. Nerozmýšľam nad vekom. Cítim sa veľmi dobre. Stýkam sa s&nbsp;mladými ľuďmi, aj o&nbsp;dve generácie mladšími. Kolegovia i&nbsp;ľudia mi hovoria, že nemám vek. (Smiech.)

Marcela: Mám takmer osemnásťročnú dcérku, a&nbsp;keďže máme spoločný humor, tak to mne, ale i&nbsp;jej často pripadá, akoby sme boli rovesníčky. Pomáhame si aj v&nbsp;škole. Ona skúša mňa a&nbsp;ja ju. Nedávno som dokončila vysokú školu, minulý rok som promovala. Bolo veľmi príjemné žiť v&nbsp;akademickom prostredí. Sociálna práca je synergický odbor, ktorý mi pomohol zorientovať sa nielen v&nbsp;sociálnom, ale i&nbsp;v&nbsp;právnom prostredí. Možno aj vďaka svojmu a&nbsp;dcérkinmu štúdiu sa stále cítim na dvadsať! (Úsmev.) Kosti a&nbsp;svaly však vedia svoje, no ja mám pocit, že moja duša je mladá.

Rebecca: Prepáčte, ale v&nbsp;súvislosti s&nbsp;vekom nemám rada sloveso „cítiť sa“. (Úsmev.) Cítim sa na svoj vek. Mám k&nbsp;tomu prislúchajúce skúsenosti a&nbsp;veľa praxe. Keď som mala osemnásť rokov, spolu so spolužiačkami sme sa neustále smiali. Boli sme bezstarostné a&nbsp;veselé. Ale dnes, keď mám 66&nbsp;rokov, je to už iné. Samozrejme, že som sa neprestala smiať. Ale skúsenosť ma obrala o&nbsp;mladosť. Mladý človek si myslí, aký je múdry, ale absentuje mu životná skúsenosť. Tú si musí odžiť. Je to ako druhá vysoká škola, ktorá ťa pripraví na ďalšie riešenie životných situácií. Ale ja vek neriešim. Cítim sa výborne, snažím sa žiť každý deň plnohodnotne a&nbsp;som vďačná, že sa ráno zobudím. Život je skutočne nádherný...

Karin: Podľa toho, aké hlúposti mi niekedy prídu na um, tak možno na tých 20 až 25. Ale naozaj si myslím, že vek je len číslo a&nbsp;je to asi jedna z&nbsp;mála spravodlivostí, ktorej sa človek v&nbsp;rámci života dožije. Že nám to pribúda všetkým rovnako. Cítim sa tak do tridsiatky, tu by sa to mohlo aj zastaviť. (Smiech.)

AKÝ MAJÚ NÁZOR NA ESTETICKÉ KLINIKY, NÁJDETE NA ĎALŠEJ STRANE

Aký máte názor na rôzne úpravy tela na estetických klinikách? Podstúpili ste nejaké? Ak áno, boli ste spokojná?

Sisa: Mám k&nbsp;tomu veľmi kladný vzťah. Keď žena cíti, že potrebuje niečo na sebe vylepšiť, má to podstúpiť. Nerozumiem však mladým ženám, ktoré majú 20&nbsp;alebo 30 rokov, prečo chodia na nejaké zásahy, ktoré ešte vôbec nepotrebujú. Keď to vidím, je to škoda. To už sa ťažko vracia späť. Som človek, ktorý má už zopár rokov, a&nbsp;môžem si už dovoliť nejaké úpravy. Mám skvelú pani doktorku Pallovú, ktorá sa o&nbsp;mňa stará. Nedovolím, aby sa mi znehybnila tvár. Som herečka a&nbsp;speváčka, potrebujem svoj výraz. Veľmi ma teší, že som našla práve ju, ktorá vie, čo potrebujem. Žiadne nárazy botoxu, dáva mi kyselinu hyalurónovú, pretože som veľmi chudá v&nbsp;tvári. Nemám v&nbsp;nej ani gram tuku, takže musí urobiť niečo pre to, aby sa mi neprepadli líca. Naposledy som bola na prístroji, ktorý obnovuje kolagén v&nbsp;tvári. Alenka hovorí: „Sisa, ty si taký klient, ktorého nemusím prerábať, iba ťa udržiavať, aby si bola stále mladá.“ (Smiech.) Naozaj je to o&nbsp;tom, že netreba veľa, ale vek neoklameš a&nbsp;neoklamem ho ani ja. Nechcem vyzerať ináč. Som Sisa Sklovská a&nbsp;to musí zostať. Veľmi dôležitá je však psychika človeka. Každému radím: buďte optimistickí, spokojní, majte radi sami seba aj to, čo robíte. Viem, že to nemôžem implantovať každému. Ale ja milujem svoju prácu, manžela, svoje mačky, priateľov. Mám sa dobre. A&nbsp;keď môžem vystúpiť na javisko a&nbsp;otvoriť ústa, to je pre mňa to najviac.

Marcela: Mám niekoľko úspešných aplikácií kyseliny hyalurónovej. Keď som bola mladé dievča, už ako tínedžerka som mala hlbšie nosovo-ústne vrásky. Bola to skôr genetická predispozícia. Už vtedy som si povedala, že musí prísť taká technológia, ktorá mi tento problém napraví. Technológie prišli a&nbsp;mne ich použitie veľmi pomohlo. Neskôr som podstúpila procedúru rejuvenizácie, ktorou sa vyživuje pokožka. Dbám však na zachovanie mimiky tváre. No som progresívny človek s&nbsp;otvorenou dušou a&nbsp;iných nesúdim. Každý nech si robí, na čo má chuť a&nbsp;odhodlanie. Ja mám rada harmóniu a&nbsp;správne proporcie. Je pozitívne použiť technológiu, ale len do tej miery, ktorá je vhodná a&nbsp;primeraná veku.

Rebecca: Asi niekoho nepoteším, ale nemám žiadne vylepšenie. (Smiech.) Botulotoxín si dávam aplikovať len na podpazušie, aby som sa nepotila. Nechcem si ničiť oblečenie. Úprimne, vek vám injekcie z&nbsp;tváre nevymažú. Videli ste už napríklad päťdesiatročnú ženu po aplikácii rôznych látok, teda s&nbsp;hladkou pokožkou bez vrások, že by omladla na osemnásť? Ja nie. (Smiech.) Ale uznávam rôzne plastické operácie, ktorými si ľudia môžu dať vylepšiť zovňajšok. Ja mám možno šťastie, že mám dobrú fyziognómiu. Ale musím cvičiť a&nbsp;jesť málo. Mám jemne vystupujúce lícne kosti, vrchné viečka mi neprepadajú cez oči, nemám kruhy pod očami, nos mám rovný, uši malé... Tak prečo by som to kazila chirurgickými zásahmi? Som originál. Niektoré mladé ženy mi už splývajú v&nbsp;jeden model. Hrôza! A&nbsp;nikto netuší, ako budú vyzerať, keď dosiahnu napríklad môj vek. Ale keby som niečo potrebovala vylepšiť, lebo vek, možno sa niekedy v&nbsp;budúcnosti odhodlám. (Úsmev.)

Karin: Absolútne mi to neprekáža. Myslím si, že každý má právo rozhodovať o&nbsp;svojom tele a&nbsp;každý má určite aj chuť cítiť sa vo vlastnom tele dobre. Keď je to s&nbsp;chladnou hlavou a&nbsp;s&nbsp;nejakou istou rozumnou mierou, tak prečo prežiť celý život frustrovaný s&nbsp;nejakou depresiou alebo s&nbsp;nejakými psychickými problémami, keď nie som spokojná s&nbsp;odstávajúcimi ušami alebo veľkým nosom? Keď nám dnes tie výdobytky modernej plastickej chirurgie môžu aj s&nbsp;takýmto hemungom, ktorý dokáže človeka potrápiť, pomôcť. Absolútne rešpektujem každú dámu, ktorá sa vidí a&nbsp;ktorá si nejakým spôsobom pomôže. Veď kto by nechcel byť večne mladý a&nbsp;krásny? Som skôr človek, ktorý je tvrdohlavý. To znamená, že keď sa pohnem niekam s&nbsp;ručičkou váhy, viem sa zaťať a&nbsp;viem s&nbsp;tým nejakým spôsobom zabojovať. Čiže nemusím riešiť veci s&nbsp;chirurgmi. Mám však dobrý genofond. Moja mamina má 77&nbsp;rokov, je to krásna zrelá dáma, ktorej nikto neodhaduje jej vek. Myslím si, že je tam genetická predispozícia, ako bude človek vyzerať, a&nbsp;je to aj odraz toho, aký život si človek spraví. Absolútne to rešpektujem, nie som proti. Ak príde čas a&nbsp;budem sa cítiť a&nbsp;budem vidieť, že mi enormným spôsobom padajú viečka alebo mám veľké vačky pod očami, a&nbsp;budem chcieť stále pôsobiť na televíznej obrazovke, tak bude voči divákovi asi korektnejšie postarať sa o&nbsp;seba a&nbsp;byť mu príjemným zjavom ako nejakou večne pripuchnutou dámou, na ktorú nebude príjemný pohľad. Uvidíme, čo život prinesie.

ĽUTUJÚ NIEČO VO SVOJOM ŽIVOTE? ČÍTAJTE NA ĎALŠEJ STRANE

Keď sa spätne obzriete na svoj život, zmenili by ste niečo alebo ste so všetkým spokojná?

Sisa: Nezmenila by som nič. Ani zlé zážitky či omyly, ktoré ma posunuli ďalej. Keby som mala napísať knihy, čo som v&nbsp;živote zažila, Harry Potter by sa mohol schovať. (Smiech.) Žilina, Bratislava, Praha, zahraničie, divadlá, internát... To sú také zážitky! Budem žiť a&nbsp;pracovať na sebe, dokým budem dýchať, a&nbsp;naplno.

Marcela: Asi každý človek si povie – teraz už som zrelý a&nbsp;mnohé by som rád zmenil. I&nbsp;ja som takto analyzovala svoj život pred pár rokmi, keď som mala asi päťdesiat. Vtedy som bola na seba prísna. Vek a&nbsp;roky však človeku prinesú istý pokoj. Zrazu zistíte, že týmto sa už netreba zaoberať, toto nezmením, tak nepôjdem tou cestou. Naučila som sa žiť jednoduchšie, ľahšie, s&nbsp;menšou túžbou po všetkých veciach okolo a&nbsp;s&nbsp;väčšou radosťou, keď niečo dobré príde. Som vďačná za každý deň, ktorý teraz žijem, lebo mi priniesol síce aj mnoho ťažkého, ale aj mnoho krásneho. Myslím si, že mi ukázal, že tá poctivá robota a&nbsp;tá moja precíznosť sú správne a&nbsp;že som všetko urobila dobre.

Rebecca: Jasné, že by som zmenila. (Smiech.) Určite by som sa vydala za boháča. Byť mladá, krásna... (Zasnene sa usmeje.) Bohatý chlap je vlastne šikovný. A&nbsp;prečo by som nemala chcieť šikovného chlapa, ktorý sa postará o&nbsp;mňa a&nbsp;moje deti? Za socializmu sme museli všetky ženy pracovať a&nbsp;popritom zvládať starostlivosť o&nbsp;deti, domácnosť, variť, šiť... V&nbsp;iných, vo vyspelých krajinách sveta sa ženy venovali len rodine a&nbsp;deťom. Vychovala som dvoch vysokoškolsky vzdelaných ľudí a&nbsp;to by malo stačiť. A&nbsp;keď práca, tak len taká, ktorá vás baví a&nbsp;prináša prospech pre ľudí. Pojem „zlatokopka“ neuznávam v&nbsp;spojení, že si dievča chce nájsť bohatého muža. Je to prirodzená túžba. Veď tak je to aj v&nbsp;prírode. Napríklad vtáci: samce sú krajšie od samíc a&nbsp;svojím prekrásnym perím a&nbsp;tancom lákajú samice, aby sa mohli spáriť. Všetko živé má zakódované rozmnožovanie, tak prečo by sme mali byť výnimkou? Žena chce na svet priviesť deti, o&nbsp;ktoré bude postarané aj z&nbsp;materiálnej stránky. Zažila som rôzne chvíle v&nbsp;živote a&nbsp;dnes by som bola racionálnejšia. Len z&nbsp;lásky sa nenaješ.

Karin: Závisí to od toho, v&nbsp;akej fáze dňa, života alebo vnútorného naladenia sa ma to dotyčný opýta. Niekedy mám chuť povedať – áno, urobila by som toto inak, toto inak, na to by som si dala pozor, tam by som nešla, ten prešľap by som neurobila... Ale na druhej strane svitne nový deň, pozriem sa na svoje krásne úspešné deti, pozriem sa na manžela, ktorý ma miluje, a&nbsp;poviem si – no ale keby som jednu z&nbsp;tých vecí neurobila, tak by som nebola práve v&nbsp;tomto okamihu s&nbsp;týmito ľuďmi, s&nbsp;týmito spriaznenými dušami na tomto mieste. Má to svoje za a&nbsp;proti, ale myslím si, že človek je človekom preto, aby si priznal chyby z&nbsp;mladosti. Ukážte mi, kto ich neurobil, kto ich nemá. Chyba je asi silné slovo, možno také drobné zaváhania, zakolísania, ale myslím si, že aj to človeka naučí kráčať iným smerom alebo zmeniť smer cesty. Takže áno, mám takú ambíciu, ale potom si poviem, že som vlastne šťastná a&nbsp;nemôžem sa rúhať. Mám v&nbsp;živote krásnych ľudí, krásnu rodinu, vynikajúcich priateľov, prácu, ktorú milujem. Žijem v&nbsp;krásnej krajine, milujem Slovensko a&nbsp;snažím sa nefrflať.

Známe dámy oklamali svoj vek: Vďačia za to estetickým klinikám alebo je to dar od prírody?

Roman Wesserle

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás