Jana Homolová

Odkedy som u&nbsp;vás doma bola naposledy, váš príbytok prešiel veľkými zmenami. Čo bol dôvod?

Otto: Impulzom boli naše prvé Vianoce, ktoré sme s&nbsp;Peťou strávili spolu.

Petra: Predchádzajúce Vianoce mal Otto kovid, ja som bola s&nbsp;rodičmi a&nbsp;so synom na východe, ale v&nbsp;podstate ani nebol dôvod oslavovať ich spoločne, lebo sme vtedy ešte spolu neboli.

Otto: To boli jedny z&nbsp;mojich najhorších Vianoc vôbec. Boli to prvé sviatky bez Andrejky&nbsp;(†47), s&nbsp;kovidom a&nbsp;úplne osamote. Samozrejme, aj vtedy sa našli ľudia, ktorí tvrdili, že Andrejka je iba pol roka mŕtva a&nbsp;ja som s&nbsp;niekým iným, ale to bola absolútna hlúposť. V&nbsp;minulosti som bol zvyknutý tráviť tieto sviatky vo veľkom. Prišli Andrejkini rodičia, brat Janko, ale Vianoce po jej smrti boli veľmi smutné, preto sme si ich teraz s&nbsp;Peťou spravili výnimočné a&nbsp;pekné.

Petra: Otto bol zvyknutý na veľké vianočné oslavy, preto prišli prvýkrát z&nbsp;východu aj moji rodičia a&nbsp;pri stromčeku sme sa opäť stretli celá veľká rodina.

Otto: Áno, stretli sme sa celá rodina, aj keď z Andrejkinej strany neprišiel nikto. Tam sa to puto, bohužiaľ, pretrhlo. Jej maminka so mnou vôbec nekomunikuje. Výnimkou je Janko, s ktorým si telefonujeme, ale inak sa tie vzťahy úplne popretŕhali. Neviem prečo, nerozumiem tomu, ale oni sa tak rozhodli… Janko mi hovoril, že je to asi preto, že som sa dal dohromady s Petrou, ale načo budem ešte v živote čakať? Veď už nie som najmladší a my sme si s Peťou sadli pracovne aj osobne. A&nbsp;čo sa týka prerábky, plánovali sme ju. Opäť musím spomenúť ľudí, ktorí mi vyčítali, že som dom nepredal a&nbsp;neodsťahoval som sa inam. Oni však vôbec nepochopili základnú vec, že ja mám Andrejku stále vo svojom srdiečku, a&nbsp;nech som kdekoľvek, stále je so mnou. Veď za sedemnásť rokov, čo sme boli spolu, nežili sme len v&nbsp;dome, ale aj na javiskách, pri práci. Touto logikou by som musel úplne seknúť so všetkým, čo som doteraz robil. A&nbsp;navyše my sme v&nbsp;tomto dome bývali s&nbsp;Andrejkou pomerne krátko, nehovoriac o&nbsp;tom, že som tu medzičasom urobil strašne veľa roboty od vody, elektriny cez okná, nábytok… Nadrel som sa tu a&nbsp;nemal som dôvod odísť. Ale keď­že som v&nbsp;tomto dome s&nbsp;Andrejkou začínal, s&nbsp;Petrou sme si povedali, že to tu budeme musieť zmeniť. Pôvodne som povedal, že sa tomu budeme venovať na jar, pomaly, postupne a&nbsp;po svojom…

Petra: To bol pôvodný plán. (Smiech.)

Otto: Ja ako vorkoholik a&nbsp;blázon som sa tri týždne pred Vianocami pozrel na tapety na stene a&nbsp;povedal som si, že tieto Vianoce budú iné a&nbsp;ideme do roboty! (Smiech.) Medzitým sme ešte nakrúcali pre televíziu Senzi reláciu Vianočné pozdravy a&nbsp;Silvestra. Mali sme naozaj veľa práce v&nbsp;štúdiu a&nbsp;okrem toho sme si vymysleli brigádu u&nbsp;nás doma. Bolo to hrozné, na stene boli štyri vrstvy tapiet, niekoľkokrát sme oľutovali, že sme sa do toho pustili, všade bol igelit, prach, bordel, ale vo finále sme steny natreli nabielo, čo ešte zväčšilo už aj tak veľký priestor. Aktuálne rekonštruujeme kúpeľňu a&nbsp;na jar sa potom chystáme na vrchné poschodie.

Všimla som si, že vám pribudol ešte jeden psík.

Otto: Podedil som nielen syna, pätnásťročného Lea, ktorému sme perfektne zariadili detskú izbu, ale Petra si so sebou doniesla aj čivavu.

Petra: Som oficiálna chovateľka čiváv.

Otto: Áno, okrem toho, že založila ABBA Slovakia, kde účinkuje ako speváčka a&nbsp;manažér­ka, je aj chovateľka. Doma teda máme vzácnu Idušku.

Petra: Iduška má vzácnu krv. Jej otec sa narodil v&nbsp;Moskve, mama má americké korene. Teraz sme ju nakryli psíkom, ktorý má japonsko-thajské korene, narodil sa v Moskve, no importovala som ho z Ríma. Ak to vyjde, Iduška bude mať prvýkrát šteniatka.&nbsp;(Smiech.)

Otto, ako je to aktuálne s&nbsp;vaším zdravotným stavom?

Otto: Srdiečko je v&nbsp;poriadku.&nbsp;(Klope na drevo.) Bol som na veľkej prehliadke a&nbsp;čoskoro sa chystám na ďalšiu. Lekár ma pochválil, lebo prístroj, ktorý mám voperovaný, napojili na merania, nevykázal žiadnu aktivitu, to znamená, že ho tam mám, ale zatiaľ jeho podporu nepotrebujem. Moje srdce pracuje úplne samo. Samozrejme, nemôžem tvrdiť, že je v&nbsp;stopercentnom stave. Ľavá komora mi funguje na 35 percent, ale predtým fungovala na pätnásť. Keď dlhšie pracujem, cítim únavu a&nbsp;plne si uvedomujem, že to už nikdy nebude ako predtým, ale nie som hypochonder, chorobám sa nepoddávam. Svoj zdravotný stav beriem tak, ako je. Mám obmedzenia, ale cítim sa dobre.

Čo má Otto nové v rámci práce? Čítajte na ďalšej strane...

Otto: Mne zachránila život Peťa. Keby nebolo jej, náš dávnejší rozhovor po mojom prepustení z&nbsp;nemocnice by bol asi posledný. Vtedy som úplne upadol. Nechcelo sa mi robiť ani žiť. Bol som sám a&nbsp;neustále som myslel na Andrejku. Peťa mi jednoznačne zachránila život, pretože spoločná práca ma vtedy držala pri živote.

Petra: A&nbsp;ja som ťa aj tak trošku vydierala, ak to tak môžem povedať. Tým, že Ottino je veľký vorkoholik, zabúdal jesť. Čiže vždy, keď vymenoval, čo všetko ešte musíme urobiť, povedala som, že ešte predtým sa musíme najesť. Následne si musel aj trošku oddýchnuť, lebo s&nbsp;plným bruchom sa spievať nedá. Hneď sa ozýva slinivka brušná, ktorá bolí ako potvora. (Smiech.)

Otto: Áno, dávala na mňa veľký pozor. Je to taký môj anjel.

A&nbsp;čo máte nové v&nbsp;rámci práce?

Otto: Spolu s Peťou sme boli za majiteľom televízie Senzi Petrom Núñezom (51). Bol som ju po Andrejke Petrovi predstaviť a veľmi si padli do oka, lebo je vyštudovaná režisérka, a on ju okamžite zobral do nášho tímu. Pre televíziu pracuje ako dramaturgička. Ja som naďalej programový riaditeľ a starám sa o výrobu našich dvoch spoločných relácií Senzi Re‑pe‑te a Zábava nikdy nekončí. Tento druhý program má aj edukatívny charakter, z čoho sa tešíme.

Petra: Áno, máme tam rubriku spoznaj kraj, z&nbsp;ktorého pochádza daný interpret, kam vyberáme „pikošky“ a&nbsp;zaujímavosti z&nbsp;kraja, odkiaľ interpreti sú.

Otto: Takže robíme na našich dvoch programoch, s&nbsp;ktorými máme veľa práce, jeden vysielame každý týždeň, druhý raz za dva týždne, čo dáva zabrať. Okrem toho prerábame bývanie a&nbsp;ešte pripravujeme prvé spoločné CD, ktoré je pre nás absolútnou nutnosťou, pretože som mal veľa spoločných pesničiek s&nbsp;Andrejkou a&nbsp;potom aj sólových a&nbsp;Petra zas mala len sólové skladby alebo piesne s&nbsp;Abbou. Keďže sme nemali spoločný materiál, povedali sme si, že je najvyšší čas zmeniť to. Na prvé CD sme chceli dať pôvodne dvanásť piesní, potom štrnásť a&nbsp;teraz ich máme 20&nbsp;a&nbsp;nevieme, ako sa zmestiť do tých štrnástich, takže už pomaly pripravujeme aj druhé CD. (Smiech.) CD aktuálne dokončujeme, do konca marca by malo byť hotové a&nbsp;pripravené do tlačiarne, na trhu bude v&nbsp;apríli.

Petra: Bude obsahovať aj známe skladby, ktoré sme naspievali spolu na nový podklad, ale aj nové, autorské piesne.

A&nbsp;sú tam aj skladby, ktoré ste naspievali s&nbsp;Andrejkou?

Otto: Len dve. Jednu Andrejka zaspievala asi iba trikrát a druhú skladbu Na zdravie spievala iba dva roky, ale veľmi často. Je to taká dobrá pesnička, že sme sa rozhodli nanovo ju prespievať. A&nbsp;máme už aj dohodnuté koncerty. Usporiadatelia sa po kovide veľmi rýchlo zmobilizovali a&nbsp;niektoré termíny už máme dohodnuté dokonca na september a&nbsp;október, čo nás teší.

Oficiálne ste sa spolu na verejnosti s&nbsp;Petrou ukázali počas dražby oblečenia vašej nebohej manželky. Ako váš vzťah fanúšikovia s&nbsp;odstupom času vnímajú? Sú prajní?

Otto: Na spomínanej dražbe – to hovorím stále – pomohla Andrejka, my sme túto pomoc len sprostredkovali. Vtedy v&nbsp;rámci programu zaspievala aj Peťa a&nbsp;bolo to fajn, ale pozrite sa, sú dobrí aj zlí ľudia. Nemôžete vyhovieť každému a&nbsp;každý má na to svoj názor. Musím povedať, že zo začiatku bolo nie veľa, ale dosť negatívnych názorov typu – prečo som s&nbsp;ňou, že je zlatokopka, skrátka všelijaké nezmysly, ale veľmi rýchlo sa to obrátilo. Ľudia pochopili, že to, čo spolu robíme, je dobré a&nbsp;že medzi nami je skutočná láska, nie vypočítavosť. Čím ďalej, tým viac na nás ľudia reagujú pozitívne a&nbsp;nielen na Slovensku, ale aj v&nbsp;zahraničí.

Petra: Je to milé, aj mne súkromne ľudia píšu a&nbsp;ďakujú mi, že som sa o&nbsp;Ottina postarala. (Úsmev.)

Otto: Samozrejme, sú asi dvaja-traja verní sťažovatelia, ktorí vypisujú nezmysly vždy, keď niečo zverejníme na sociálnych sieťach, ale púšťame to jedným uchom dnu a&nbsp;druhým von. (Smiech.)

Petra: Keď sa o&nbsp;človeku píše, musí rátať s&nbsp;tým, že sa nebude písať len v&nbsp;dobrom.

Otto: Máme dosť divákov a&nbsp;čitateľov, ktorí nám píšu pekné listy aj konštruktívnu kritiku, ktorá sa týka našich programov, čo je skvelé, lebo táto spätná väzba nás pri práci posúva vpred.

Petra: Napríklad pri spomínanej relácii Zábava, ktorá nikdy nekončí uvádzame slovíčka z regiónov, ktoré už ľudia zabudli používať. Na základe toho nás kontaktovala docentka z SAV a ochotne nás v tomto smere obohacuje o zaujímavé informácie, čo je super.

Otto: Toto nás teší. Nielen chvála, ale aj takéto podnetné reakcie, z ktorých máme pocit, že naša práca nie je zbytočná.

Obaja pôsobíte veľmi spokojne. Tak čo svadba?

Otto: (Smiech.) Toto sme ešte neriešili, na to je dosť času. Je dôležité, že si rozumieme v&nbsp;osobnom živote, v&nbsp;práci absolútne, akoby sme boli spolu dlhé roky, sme prepojení aj v&nbsp;rovnakých nápadoch. Okrem toho domov funguje. Peťa sa veľmi stará, keďže už nie som stopercentne zdravý. Je to taká sivá eminencia, ktoré nado mnou stojí so zdvihnutým prstom.

Ako vníma Petrin syn ich vzťah? Dozviete sa na ďalšej strane...

Otto: Áno, presne. Potrebujem, aby nado mnou niekto stál a&nbsp;dozeral na mňa, lebo som rapeľ. (Smiech.) Takže nad svadbou neuvažujeme, dôležité je, že medzi nami všetko funguje, vzájomne sa podporujeme, a&nbsp;ten papier je len formalita.

A&nbsp;ako váš vzťah, Petra, vníma syn Leo?

Otto: Musím do toho skočiť, lebo sa to začalo veľmi zaujímavo. Na začiatku som viac komunikoval s&nbsp;Leom než s&nbsp;Petrou.&nbsp;(Smiech.)

Petra: To je pravda. Ja som pracovala v&nbsp;Bratislave a&nbsp;Otto mi len napísal esemesku, aby som sa o&nbsp;Lea nebála, že je u&nbsp;neho v&nbsp;Zálesí. Ostala som prekvapená, lebo navštevuje školu v&nbsp;Bratislave, tak čo robí v&nbsp;Zálesí? Musím povedať, že my na východe Slovenska máme dom s&nbsp;obrovskou záhradou, potom sme bývali v&nbsp;Dunajskej Lužnej, kde bol takisto dom so záhradou a&nbsp;zrazu sme sa presťahovali do dvojizbového bytu, takže Leovi dom a&nbsp;záhrada chýbali. Druhá vec je taká, že s&nbsp;mojím predchádzajúcim partnerom nemal žiadny vzťah. Bývalý partner sa o&nbsp;môjho syna nezaujímal. Bolo to zvláštne… Skrátka, nebolo to to, čo by si matka pre svoje dieťa priala.

Otto: A&nbsp;bolo to škoda, lebo to bolo v&nbsp;čase, keď mal Leo osem až pätnásť rokov, čiže veľmi citlivé roky.

Petra: Dosť sa do seba uzavrel, čo však nesúviselo so socializáciou. Vyrastal so mnou v&nbsp;divadle, čiže socializovaný bol odmalička dosť, ale chýbal mu osobnejší vzťah s&nbsp;nejakým mužským vzorom. Svojho otca má na východe a&nbsp;vídajú sa asi štyrikrát do roka, takže otcovský vzor mu chýbal, a&nbsp;zrazu ho našiel v&nbsp;Ottinovi. V&nbsp;ňom má aj pomyselného otca, aj kamaráta, aj „parťáka“. Veď ja som sem prišla z&nbsp;práce a&nbsp;oni si v záhrade púšťali šarkany alebo sa hrali s&nbsp;autíčkom na diaľkové ovládanie ako malé deti. (Smiech.) Takto postupne si k&nbsp;sebe našli cestu.

Otto: A začal som mu ukazovať aj rôzne technické veci. Vždy, keď niečo robím, zoberiem ho so sebou, aby som mu ukázal, ako sa čo robí.

Petra: Leo študuje fotografiu a&nbsp;kamerový dizajn, tak za to Otti­novi ukazuje novinky zo sveta techniky. Učia sa od seba navzájom, čo je skvelé. Dokonca s&nbsp;nami aj nakrúca.

Otto: Áno, už naberá skúsenosti. Tak ako som pred rokmi učil Andrejkinho brata robiť s kamerou, teraz učím Lea. V dome máme plne vybavené televízne štúdio, tak prečo to nevyužiť? Takto sme už spolu pre jedného interpreta natočili videoklip aj program Vianočné pozdravy nakrútil Leo sám. Samozrejme, musel som mu všetko nastaviť, ale už sa do toho postupne dostáva. Ešte chcem povedať, že ho postupne učím hodnote vecí, práce, peňazí. Pýtam sa ho, či vie, koľko čo stojí, pretože pri Petre bol zvyknutý, že sa za neho o&nbsp;všetko postarala. V&nbsp;tomto smere som trošku protipól.

Petra: Len som sa mu snažila kompenzovať chýbajúceho otca…

Otto: Áno, práve preto som vo výchove takým protipólom. Vďaka tomu, že spolupracujeme, môže si kamerovaním zarobiť vreckové a&nbsp;potom zo svojho kúpiť, čo bude chcieť.

Petra: Je pravda, že práca s&nbsp;­Ottom mu pomáha, lebo si ho jeden pedagóg z&nbsp;vyšších ročníkov počas suplovanej hodiny v&nbsp;škole všimol, zistil, že je šikovný a&nbsp;zobral ho akoby pod svoje krídla. Dokonca nedávno robil v&nbsp;rámci školy reklamu pre nejakú firmu.

Otto: A&nbsp;čo sa týka spomínaných financií, začína si uvedomovať ich hodnotu. A&nbsp;mení sa aj povahovo, čo si všimli aj Petrini rodičia.

Petra: Leo sa v&nbsp;minulosti naozaj dosť uzavrel do seba. Dokonca nerád telefonoval. Keď mu telefonovali moji rodičia, dostávali od neho veľmi úsečné odpovede a&nbsp;teraz im zavolá aj sám, čo je obrovská zmena, ktorá ma nesmierne teší.

Otto: A&nbsp;dokonca varí. Vidí, že sa s&nbsp;Peťkou pri sporáku striedame. Raz varím ja, raz ona. Nikdy predtým to nevidel a&nbsp;teraz to má možnosť vidieť, takže sa zaujíma a&nbsp;prispieva do domácnosti. Tento víkend varil on a&nbsp;veľmi dobre navaril, dokonca aj naservíroval. Vidíme na ňom, ako sa nám úplne mení pred očami. Po dvoch dcérach mám teraz aj syna. Je to veľmi fajn, pretože Leo je veľmi inteligentný chalan a&nbsp;rozumieme si. (Úsmev.)