Odkedy som u vás doma bola naposledy, váš príbytok prešiel veľkými zmenami. Čo bol dôvod?

Otto: Impulzom boli naše prvé Vianoce, ktoré sme s Peťou strávili spolu.

Petra: Predchádzajúce Vianoce mal Otto kovid, ja som bola s rodičmi a so synom na východe, ale v podstate ani nebol dôvod oslavovať ich spoločne, lebo sme vtedy ešte spolu neboli.

Otto: To boli jedny z mojich najhorších Vianoc vôbec. Boli to prvé sviatky bez Andrejky (†47), s kovidom a úplne osamote. Samozrejme, aj vtedy sa našli ľudia, ktorí tvrdili, že Andrejka je iba pol roka mŕtva a ja som s niekým iným, ale to bola absolútna hlúposť. V minulosti som bol zvyknutý tráviť tieto sviatky vo veľkom. Prišli Andrejkini rodičia, brat Janko, ale Vianoce po jej smrti boli veľmi smutné, preto sme si ich teraz s Peťou spravili výnimočné a pekné.

Petra: Otto bol zvyknutý na veľké vianočné oslavy, preto prišli prvýkrát z východu aj moji rodičia a pri stromčeku sme sa opäť stretli celá veľká rodina.

Otto: Áno, stretli sme sa celá rodina, aj keď z Andrejkinej strany neprišiel nikto. Tam sa to puto, bohužiaľ, pretrhlo. Jej maminka so mnou vôbec nekomunikuje. Výnimkou je Janko, s ktorým si telefonujeme, ale inak sa tie vzťahy úplne popretŕhali. Neviem prečo, nerozumiem tomu, ale oni sa tak rozhodli… Janko mi hovoril, že je to asi preto, že som sa dal dohromady s Petrou, ale načo budem ešte v živote čakať? Veď už nie som najmladší a my sme si s Peťou sadli pracovne aj osobne. A čo sa týka prerábky, plánovali sme ju. Opäť musím spomenúť ľudí, ktorí mi vyčítali, že som dom nepredal a neodsťahoval som sa inam. Oni však vôbec nepochopili základnú vec, že ja mám Andrejku stále vo svojom srdiečku, a nech som kdekoľvek, stále je so mnou. Veď za sedemnásť rokov, čo sme boli spolu, nežili sme len v dome, ale aj na javiskách, pri práci. Touto logikou by som musel úplne seknúť so všetkým, čo som doteraz robil. A navyše my sme v tomto dome bývali s Andrejkou pomerne krátko, nehovoriac o tom, že som tu medzičasom urobil strašne veľa roboty od vody, elektriny cez okná, nábytok… Nadrel som sa tu a nemal som dôvod odísť. Ale keď­že som v tomto dome s Andrejkou začínal, s Petrou sme si povedali, že to tu budeme musieť zmeniť. Pôvodne som povedal, že sa tomu budeme venovať na jar, pomaly, postupne a po svojom…

Petra: To bol pôvodný plán. (Smiech.)

Otto: Ja ako vorkoholik a blázon som sa tri týždne pred Vianocami pozrel na tapety na stene a povedal som si, že tieto Vianoce budú iné a ideme do roboty! (Smiech.) Medzitým sme ešte nakrúcali pre televíziu Senzi reláciu Vianočné pozdravy a Silvestra. Mali sme naozaj veľa práce v štúdiu a okrem toho sme si vymysleli brigádu u nás doma. Bolo to hrozné, na stene boli štyri vrstvy tapiet, niekoľkokrát sme oľutovali, že sme sa do toho pustili, všade bol igelit, prach, bordel, ale vo finále sme steny natreli nabielo, čo ešte zväčšilo už aj tak veľký priestor. Aktuálne rekonštruujeme kúpeľňu a na jar sa potom chystáme na vrchné poschodie.

Všimla som si, že vám pribudol ešte jeden psík.

Otto: Podedil som nielen syna, pätnásťročného Lea, ktorému sme perfektne zariadili detskú izbu, ale Petra si so sebou doniesla aj čivavu.

Petra: Som oficiálna chovateľka čiváv.

Otto: Áno, okrem toho, že založila ABBA Slovakia, kde účinkuje ako speváčka a manažér­ka, je aj chovateľka. Doma teda máme vzácnu Idušku.

Petra: Iduška má vzácnu krv. Jej otec sa narodil v Moskve, mama má americké korene. Teraz sme ju nakryli psíkom, ktorý má japonsko-thajské korene, narodil sa v Moskve, no importovala som ho z Ríma. Ak to vyjde, Iduška bude mať prvýkrát šteniatka. (Smiech.)

Otto, ako je to aktuálne s vaším zdravotným stavom?

Otto: Srdiečko je v poriadku. (Klope na drevo.) Bol som na veľkej prehliadke a čoskoro sa chystám na ďalšiu. Lekár ma pochválil, lebo prístroj, ktorý mám voperovaný, napojili na merania, nevykázal žiadnu aktivitu, to znamená, že ho tam mám, ale zatiaľ jeho podporu nepotrebujem. Moje srdce pracuje úplne samo. Samozrejme, nemôžem tvrdiť, že je v stopercentnom stave. Ľavá komora mi funguje na 35 percent, ale predtým fungovala na pätnásť. Keď dlhšie pracujem, cítim únavu a plne si uvedomujem, že to už nikdy nebude ako predtým, ale nie som hypochonder, chorobám sa nepoddávam. Svoj zdravotný stav beriem tak, ako je. Mám obmedzenia, ale cítim sa dobre.

Čo má Otto nové v rámci práce? Čítajte na ďalšej strane...