Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Stretávame sa v&nbsp;časoch, ktoré sú pre nás všetkých náročné, zvlášť pre umelcov. Počas prvej vlny pandémie sa vám narodil syn. Ako sa dnes máte?

Teraz už všetci vieme, že prvá vlna bola síce miernejšia než druhá, ale na druhej strane, z&nbsp;psychickej stránky to bolo náročnejšie. Ľudia nevedeli, čo ich čaká. Aj my sme to takto vnímali. Boli sme napätí, veľmi sme si priali, aby príchod nášho syna na tento svet dopadol čo najlepšie. Bohužiaľ, nemohol som byť pri pôrode ako pri staršom synovi. Manželka sa k&nbsp;realite postavila veľmi hrdinsky a&nbsp;všetko zvládla. Mladší syn Benjamín je pre mňa z&nbsp;psychickej stránky vykúpením z&nbsp;koronakrízy. To, čo sa dnes deje v&nbsp;kreatívnom priemysle, je katastrofa. Keď si to človek pripustí, myslí iba na najhoršie veci. Dostal som však dar, moja rodina sa rozrástla o&nbsp;krásneho zdravého chlapca, nemám čas sa tým zaoberať. Som šťastný, že mám rodinu, a&nbsp;žijem tak, ako mi to okolnosti dovoľujú. Po roku 2019, ktorý bol z&nbsp;pracovnej stránky môj najúspešnejší, prišiel ten najhorší, verím, že je posledný. Nebyť mojich detí, bol by som na tom psychicky veľmi zle. Vytrhli ma z&nbsp;vnímania koronokrízy, dávajú mi dôvod na úsmev, radosť.

Niektorí vaši rovesníci si rodinu ešte len zakladajú. Vy už máte dve deti.

Keď som mal 25 rokov, ešte som nebol na rodinu zrelý. Keby som mal deti neskôr, zdalo by sa mi, že je už neskoro. Všetko je tak, ako má byť. Nie je dobré porovnávať sa s&nbsp;niekým, kto kedy zakladá rodinu. Každý sme úplne iný. Niekto zatúži po rodine ako 20-ročný, niekto zase ako 50-ročný. Nech má každý rodinu vtedy, keď tie deti naozaj chce, môže sa im venovať, odovzdať sa im a&nbsp;neberie to ako obetu. Keď niekto vníma deti ako prekážku a&nbsp;neužíva si ich naplno, je to veľká škoda. Vediem život, s&nbsp;ktorým som veľmi spokojný. Mám perfektnú manželku a&nbsp;dve zdravé deti. Nič viac nemôžem chcieť.

Nosievate obrúčku, o&nbsp;manželke hovoríte v&nbsp;superlatívoch. Je to vaša láska zo stredoškolských čias. Je veľmi zaujímavé, že vám vzťah tak dlho vydržal.

Obrúčku nosievam veľmi rád, pretože som šťastne ženatý. Neviem vám povedať, prečo nám to vydržalo tak dlho, a&nbsp;hlavne to, prečo je nám spolu stále krásne a&nbsp;nič nám nechýba. Náš vzťah má stále kam smerovať. Som rád, že práve ona je matka mojich detí. Manželka vždy verila, že to, čo robím, má zmysel. A&nbsp;že hudbu, ktorú mám veľmi rád, som vždy robil, ako som najlepšie vedel, aj keď úspech prišiel až po rokoch. Takíto ľudia s&nbsp;vami ostávajú veľmi dlho. Napríklad keď študovala v&nbsp;Banskej Bystrici, mal som tam koncert. Nemal som inú možnosť, len sám si rozvešať plagáty. Ona to urobila za mňa. Na môj koncert vtedy prišlo iba 50 ľudí. Úspech sa dostavil až po dlhšom čase, vždy však stála pri mne.

<strong>Rozhovor pokračuje na následujúcej strane.</strong>

Dnes sa vám veľmi darí, ste jeden z&nbsp;najúspešnejších spevákov na Slovensku. A&nbsp;zdá sa, že stojíte nohami pevne na zemi.

Hudba je moje celoživotné povolanie, môj sen, ktorý som si vybral a&nbsp;žijem ho. Vážim si to, čo som dosiahol. Každému z&nbsp;nás sa dejú veci, ktoré nám dávajú pocítiť, že sme normálni ľudia so všetkým, čo k&nbsp;tomu patrí. Nemali by sme na to zabúdať. Som rád, že stojím na zemi na pevných nohách a&nbsp;neodletel som niekde na Mars. Ale to je aj preto, že som celých desať rokov pracoval na svojej kariére a&nbsp;až potom, po dlhšom čase, som pocítil, ako chutí prvý väčší úspech. Keby som ho bol pocítil napríklad hneď po SuperStar, mohol som sa zblázniť a&nbsp;dnes by sme možno ani nerobili tento rozhovor. Nebudem hovoriť, že tá cesta bola ťažká, tŕnistá, pretože bola predovšetkým pekná. Či bolo na začiatku na koncerte desať ľudí, či neskôr tisíc, vždy som si užíval svoj sen.

Hovoríte o&nbsp;normálnosti. Čiže ste normálna mladá rodina, so všetkým, čo k&nbsp;tomu patrí? Máte dve deti, ktoré sa vám narodili v&nbsp;relatívne krátkom čase po sebe. Pomáhajú vám opatrovateľky, upratovačka?

Medzi našimi synmi je vekový rozdiel šestnásť mesiacov. Manželka to má teraz trocha náročné, ale veľmi dobre to znáša. Mám vedľa seba tú najlepšiu manželku, akú len môžem mať. Veľmi sa mi páči, ako sa našla v&nbsp;materstve, ako neúnavne sa venuje našim synom, každému detailu ich života. Deti menia život úplne od základov. Úplne som otočil hodnotový rebríček, som niekde úplne naspodku, oni sú navrchu. Ako hudobník som často preč z&nbsp;domu, do štúdia cestujem nahrávať až do Košíc. Už na ceste tam mi veľmi chýba rodina. Každý, kto má deti, povie, že bez nich si nevie život predstaviť. Hovorím presne to isté. Sme normálni ľudia s&nbsp;dvoma zdravými deťmi. Aj my máme doma neporiadok, aj my sme niekedy nevyspatí. Ale vtedy si poviem, že môj syn nebude mať predsa dva roky večne.

Keď sú deti zdravé, vtedy rodičia riešia jeden druh problémov: sú živé, hlučné, robia neporiadok. Keď sú choré, želajú si, aby boli zdravé a&nbsp;aby mohli riešiť iba ten bordel v&nbsp;byte. Deti sú perfektné a&nbsp;sú príkladom toho, čo je život. Život je to, že sa vydáme do neznáma a&nbsp;nevieme, čo nás čaká. Nikdy by sme sa preto nemali báť budúcnosti. Čo sa týka opatrovateliek, nepotrebujeme ich. Máme veľkú rodinu, naši rodičia sú v&nbsp;dobrej fyzickej a&nbsp;psychickej kondícii, pomáhajú nám. Čo by kameňom dohodil, bývajú naši krstní rodičia. Vždy majú u&nbsp;nás dvere otvorené a&nbsp;hlavne naše deti ich milujú.

V&nbsp;dnešnej dobe už nie je toľko mužských vecí na prácu ako v&nbsp;minulosti. Drevo už nerúbeme. Keď treba niečo urobiť, kto má práve voľné ruky, ten to preberá na seba. Nedelím prácu na manželkinu a&nbsp;svoju. Rád varím, mojou špecialitou je talianska kuchyňa. Cestoviny dokonca pripravujem tak, že manželka si už v&nbsp;reštaurácii nič také nedá. Vždy mi povie, že ja to navarím oveľa lepšie.

Manželka je právnička, právo je exaktné a&nbsp;striktné. Vy ste zase umelec. To je úplne iná oblasť. Ako spolu ladíte?

Pokladám sa za racionálneho umelca. Nie som typ bohéma, ktorý sa tri dni nevráti domov, pretože žúruje. To nechávam na iných. Neodsudzujem takých ľudí, ale ja som iný. Neznamená to však, že by som sa nerád bavil. Keď máme turné, je to veľmi veľká zodpovednosť aj voči kolegom. Musím byť zdravý, neprísť o&nbsp;hlas, inak by som ohrozil živobytie dvadsiatim ľuďom. Ale na konci je oldomáš. Povieme si – urobme si žúr, veď to k&nbsp;tomu patrí. Keď desať dní pracujem, jeden predsa môžem oddychovať. Naše povolania nás do istej miery ovplyvňujú, ale beriem to ako výhodu. Mám veľmi dobre spracované zmluvy, čo sa týka koncertovania. Sú nepriestrelné. Manželka je skvelá právnička, našla sa v&nbsp;tom, čo robí.

Hovoríte, že koronakrízu až tak necítite, máte radosť z&nbsp;rodiny. Ekonomika však nepustí, niektorí vaši kolegovia rozpredávajú majetok.

Žijeme skromnejšie, z&nbsp;úspor. Postupne sa zo mňa stal nielen úspešný spevák, ale aj autor. Autorský honorár nebol v&nbsp;ostatných časoch iba na prilepšenie pre rodinu, ale hlavne ako záchrana. Píšem pre iných, venujem sa tomu už dlhšie, vďaka tomu som mohol zabezpečiť rodinu.

Na druhej strane ste mali vcelku plodné obdobie, vyšli vám skladby Vlci či Pravdupovediac.

To sú skladby, ktoré vznikli tento rok, mohol som ich vydať vďaka tomu, že spolupracujem s&nbsp;vydavateľstvom Universal Music. Nestopli ma so slovami – nemáme peniaze. Som za to veľmi vďačný, pretože to posledné, čo nám umelcom ostalo, je naša kreativita.

V&nbsp;skladbe Pravdupovediac neustále ďakujete. Za čo ste vďačný v&nbsp;reálnom živote?

Za rodinu, za manželku, ktorú budem vždy a&nbsp;všade chváliť, pretože si to zaslúži. A&nbsp;potom za to, že mi bolo dopriate žiť svoj sen. Ako mladý chalan som sníval o tom, že budem hrať a&nbsp;ľudia si budú pospevovať moje pesničky. Nevedel som, ako sa to robí, ale sníval som. Som vďačný, že som to zažil. Je to pocit, keď si človek povie – môžem už zomrieť. Je to mágia a&nbsp;zároveň droga.

Pri skladbe Vlci ste sa odklonili od spolupráce s&nbsp;textárom Vladimírom Krausom.

Vladimír Kraus napísal za posledných 25 rokov najlepšie texty na Slovensku. Je to úžasný človek, umelec a&nbsp;textár. Napriek tomu som si povedal – prečo neskúsiť aj niečo iné? Autorkou textu je v&nbsp;tomto prípade Adriana Pusztová. Veľmi veľa ľudí mi posiela texty na facebook, medzi nimi bola aj Adriana. Je však prvá, ktorú som následne aj reálne oslovil ako úplne neznámeho človeka. Bola mi akoby zoslaná z&nbsp;neba, práve som mal rozpracovaný album s&nbsp;názvom Kúzlo so speváčkou Karmen Pál-Baláž. Povedal som si –&nbsp;bolo by super, keby texty pre ženu speváčku napísala iná žena. A&nbsp;tak sa stalo, že práve Adriana otextovala všetky Karmenine skladby. Zaujímavé je, že album už bol hotový, až potom sme sa stretli osobne. Adriana je východniarka, aj to je mi svojím spôsobom sympatické. Môj otec je Prešovčan, stále mám v&nbsp;tomto meste a&nbsp;okolí veľkú rodinu. Cítim sa byť takým polovičným pyšným východniarom. Z&nbsp;tejto časti Slovenska pochádza veľa šikovných ľudí, skvelých muzikantov, bez ktorých by bol náš šoubiznis veľmi chudobný.

Skúsenosti so ženami textárkami už vlastne máte. K&nbsp;veľmi úspešnej skladbe Holubička vám text vytiahla zo šuplíka Sima Martausová.

Sima mi poslala krásny text. Mal som v&nbsp;rukách mnoho textov, ale pri tomto som mal silný „ciťák“. Hudbu som zložil do troch minút. Už bola vo mne, len som ju zo seba odniekiaľ vytiahol. Text spieval už vo chvíli, keď som ho čítal. To sú tie momenty, ktoré neviem racionálne vysvetliť, jednoducho sa dejú.

Pri ďalšej veľmi úspešnej skladbe Zatancuj si so mnou vôbec nevystupujete v&nbsp;klipe. Ako to znieslo vaše ego?

Všetci máme svoje ego, je to normálne, aj to moje sa občas hlási o&nbsp;slovo. Mám za sebou veľa krásnych klipov, pri ktorých som hneď vedel, ako majú vyzerať, akú úlohu v&nbsp;nich zohrám. Prišiel však moment, keď som si nedokázal sám seba vizualizovať. Nemal som nápad. Peter Riava, môj manažér, zrazu povedal –&nbsp;tak tam nebudeš. Nie som tam, napriek tomu je to moja najúspešnejšia pesnička. Nikdy sa nevraciam do minulosti, pretože vždy existuje veľmi veľa „keby“. Všetky zrealizované projekty nechávam napospas ľuďom. Pieseň žije vlastným životom.

V&nbsp;obidvoch spomínaných klipoch pôsobivo vystupujú sólo tanečnice. Nechávate všetko na režiséra alebo máte pri účinkujúcich hlavné slovo?

Nehovorím režisérovi do práce. Môžem, ale nerozprávam. Rešpektujem ľudí, ktorých som si vybral na spoluprácu.

Vaša mama je výtvarníčka. Zdedili ste po nej talent?

Možno aj áno, ale nerozvíjam ho. Milujem mamine obrazy, jeden máme doma a&nbsp;tešíme sa, že obohatí našu domácnosť ďalšími. Mama ma viedla k&nbsp;výtvarnému umeniu. Nebol som v&nbsp;tom najhorší, zvíťazila však hudba a&nbsp;ona to rešpektovala. Nič nerobila nasilu, len mi chcela ukázať aj iné smery. A&nbsp;to je super, pretože bez toho by som sa k&nbsp;hudbe nedostal.

Vyštudovali ste inžinierstvo <a href="https://bexpo.sk/bozp/" target="_blank" rel="noopener"><span style="text-decoration: underline;">BOZP</span></a> ako váš otec. Vyzerá to však, že váš život je hudba.

To nebolo tak, že som išiel v&nbsp;jeho šľapajach, bola to náhoda. Bolo treba vyštudovať nejakú vysokú školu. (Smiech.) Niekedy sa sám seba pýtam, ako som to zvládol, tú matematiku, chémiu, fyziku. Ale neľutujem ani hodinu v&nbsp;tejto škole. Popritom som pracoval na splnení svojho sna o&nbsp;hudbe. Keďže sa táto práca týka bezpečnosti ľudí, je pre všetkých lepšie, že spievam. (Smiech.)

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="b73dabea-884c-4e70-af10-e64b1ba5ca58">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Máme sa tu fantasticky! MARTIN RAJEC prešiel svetovými konfliktmi a cez Ameriku sa vrátil domov</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>

Žijem skromne, z úspor: Ako sa spevákovi ADAMOVI ĎURICOVI darí v neistote zabezpečiť rodinu

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Žijem skromne, z úspor: Ako sa spevákovi ADAMOVI ĎURICOVI darí v neistote zabezpečiť rodinu

Erika Szalayová

Súvisiace články

ALENA HERIBANOVÁ a jej dcéry prežili náročný rok. Aké sú ich vrúcne priania?

Netuším, či premiér niekoho počúva, hovorí VLADIMÍR BALÁŽ z Prognostického ústavu SAV

Kríza v práci: MARIANNA ĎURIANOVÁ A JÁN HUDOK prezradili, ako ich poznačila korona

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás