Po mimoriadne studenom máji prišiel veľmi teplý jún. Čo spôsobuje takéto výkyvy sme sa opýtali klimatológa RNDr. Pavla Faška, Csc.

Bol tohtoročný máj netradičný? Vymykal sa z dlhodobého priemeru?

Bol najmä studený, teplotne podnormálny. To je jeho hlavná charakteristika. Z dlhodobého hľadiska je zaujímavé, že to bol už tretí podobne studený máj po sebe, ktorý sa u nás vyskytol. A to už je zvláštne. Môže sa stať, že máj, podobne ako iné mesiace v roku, je studenší než po iné roky, no všetky tri posledné máje boli studené a mali veľa zrážok.

Hovorí sa – studený máj, v stodole raj. Je to teda problém?

Áno, je. Tohtoročný máj bol síce vlhký, no bol taký studený, že niektoré rastliny sa vôbec nemohli rozvinúť alebo dokonca nemohli byť vysadené. Napríklad priesady paradajok, ani nehovoriac o paprikách či melónoch. A zaujímavosťou je aj to, že týmto trom studeným májom predchádzal ten v roku 2018, ktorý bol rekordne teplý. Svojimi teplotnými podmienkami zodpovedal júnu. Klimatická zmena neznamená teda iba to, že sa systematicky otepľuje, v našich klimatických podmienkach jej prejavy spočívajú vo výrazných výkyvoch teplotných podmienok. Tie sa teraz dejú pomerne nepredvídateľne. Zaznamenávame ich nielen v zime, ale aj v prechodných ročných obdobiach, občas aj v lete. Keď sa však v lete náhle ochladí z tridsiatok o desať stupňov, nevnímame to tak negatívne, ako keď sa v zime prudko oteplí.

Čo takáto studená jar a horúce leto môžu znamenať pre úrodu?

Problémy s úrodou určite budú, no začali sa už počas minuloročnej jesene, pretože tá sa vyznačovala rýchlou zmenou charakteru počasia. Asi do 24. ​septembra bolo veľmi príjemné neskoré leto. Jeseň pripomínali iba skracujúce sa dni. Potom na začiatku októbra náhle prestalo svietiť slnko a začalo pršať. Prišli veľmi výdatné zrážky a vzniklo vlhké prostredie, ktoré spôsobilo, že niektorí poľnohospodári zbierali kukuricu až v decembri či dokonca januári, lebo dovtedy na poliach bola voda. Spôsobilo to tiež, že nemohli zasiať ozimnú pšenicu, takže na to rezignovali a siali až jarnú pšenicu. To už má vplyv na úrodu. Jarné mrazy zase mohli poškodiť vegetáciu a ďalším problémom, ktorý sa už pravidelne opakuje, je nedostatok zrážok. V máji ich bolo veľa, no od polovice februára až do mája ich bolo málo. Celý marec bol suchý, na niektorých meteorologických staniciach nedosahoval úhrn zrážok za tento mesiac ani päť milimetrov, v Hurbanove dokonca len dva milimetre. Práve vtedy sú rastliny v citlivom období, keď potrebujú dostatok vlahy, no tá nebola.

Aké bude leto podľa klimatológa sa dočítate v najnovšom vydaní týždenníka Život.

Diskusia