RNDr. Jaroslava Babková, PhD., genetička

Absolvovala štúdium genetiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2014 získala titul PhD. vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty UK v študijnom programe normálna a patologická fyziológia. Venuje sa odhaľovaniu biologických korelátov kognitívnych funkcií s hlavným zameraním na úlohu testosterónu (a génov zapojených do jeho metabolizmu) pri modulácii správania, kognitívnych funkcií a emócií. Okrem toho je riešiteľkou viacerých grantových projektov zameraných na výskum autizmu. Absolvovala dva zahraničné pobyty na prestížnych univerzitách v Iowe (USA) a Cambridgei (UK). Napriek nízkemu veku je autorkou, respektíve spoluautorkou viacerých vedeckých publikácií v zahraničných časopisoch, jej Hirschov index je 8. V roku 2015 jej spolu so spolupracovníkmi z LF UK udelili Ig Nobelovu cenu za medicínu, ktorú získali za štúdium biomedicínskych dôsledkov intenzívneho bozkávania. Svojimi skúsenosťami genetičky sa podieľala na výbere partnerov už v troch sériách šou Svadba na prvý pohľad a v českej verzii tejto šou.

Do širšieho povedomia ste sa dostali vďaka markizáckej šou Svadba na prvý pohľad. Stalo sa vám, že vás ľudia oslovili v súkromí s prosbou o genetické, prípadne pachové testy?

V našej šou je veľmi obmedzený priestor na vysvetľovanie, prečo sa táto analýza robí. Je totiž iba laboratórnym experimentom a v reálnom živote to takto nefunguje. Práve preto sa mi stáva, že ma kontaktujú ľudia aj zo zahraničia. Oslovujú ma aj mamy, ktoré si nie sú isté partnerkou svojho syna, čo je pre mňa až smutnosmiešne, ale oslovujú ma aj ľudia, ktorí sa chcú so svojou partnerkou či partnerom len tak otestovať. Týmto vždy hovorím, že keď už sú v spoločnom zväzku, tak ich otestuje samotný život. Keď sa už raz stretli, objali, ovoňali, už nepotrebujú žiadnu analýzu. Otestovala ich príroda v tom, že si voňajú a fungujú spolu. To je pre nich najdôležitejší a najrelevantnejší test. Genetické testovanie, ktoré robím v šou ja, sa reálne nerobí. Aby som to vysvetlila. Jeden úsek DNA je u každého z nás polymorfný, teda rôznorodý, a v dnešnej rozmanitej populácii je veľká pravdepodobnosť, že keby sa porovnali dvaja náhodní jedinci, líšili by sa, lebo nežijeme v uzavretých komunitách s veľkou mierou príbuzenského vzťahu. Žijeme vo veľmi pestrej spoločnosti, čo sa týka genofondu. Takže genetická analýza v západnej spoločnosti nemá vôbec žiadny dramatický vplyv na to, akého partnera si volíme, lebo je veľmi pravdepodobné, že sa líšime. A čuchovú preferenciu si každý z nás overí ľahko v normálnom živote. Stačí pár sekúnd, minút, možno jeden deň intímnejšieho kontaktu a každý človek vie, či toto je pre mňa vhodný partner. Keď ma ľudia kontaktujú, radím im, akým spôsobom si svoj výber partnera môžu overiť sami. Treba len trošku počúvať biologický hlas, ktorý je v každom z nás.

Keďže v relácii na to nie je dostatočný priestor, vysvetlime si, na akom princípe sú genetické testy postavené a na čo vám slúžia.

Testy vychádzajú z teórie a vedeckej publikácie, ktorá vyšla v roku 2016, kde vedci uvádzali, že keď sa pozrieme na DNA, je tam jeden úsek, ktorý je zodpovedný za imunitu. Existuje teória, ktorá hovorí, že čím je tento úsek u partnerov rôznorodejší, tým by si takíto partneri mali viac voňať a mala by byť väčšia pravdepodobnosť toho, že medzi nimi bude lepšie fungovať chémia, sexuálna príťažlivosť a podobne. Vychádza sa z toho, že v prípade živočíchov to takto funguje. Napríklad myši k sebe prídu, ovoňajú sa, zistia, či náhodou nie sú príbuzní, a ak nie, tak si voňajú a môžu sa páriť, čo vedie k väčšej variabilite. Keď si nevoniame, asi sme si geneticky blízki a nemali by sme sa páriť, lebo také kríženie vedie k tomu, že sa môžu prejaviť recesívne choroby.

U ľudí sa predpokladá, že nejaká časť takéhoto mechanizmu stále funguje, ale nie tak ako u väčšiny živočíchov. Platí, že čím sme geneticky odlišnejší, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa ovplyvnia niektoré charakteristiky vzťahu. Napríklad vzájomná sexuálna chémia, no nie je úplne jasné a isté, či táto genetická odlišnosť bude súvisieť aj s čuchovou preferenciou. Čuch je však pri výbere partnera dôležitý. Čiže si musíme vyberať geneticky odlišného partnera a aj čuchovo atraktívneho partnera. Neznamená to však, že ten partner, ktorý je geneticky odlišný, nám aj jednoznačne vonia. U ľudí to nie je dostatočne preukázané, ale obidve pravidlá nezávisle platia. Genetický test robíme preto, aby sme našli partnerov, ktorí sa čo najviac geneticky líšia, a potom každý z nich ovoniava, koho by podľa vône preferoval. Prienik z tohto je kompromis a my vyberieme tých, ktorí spĺňajú tieto možnosti. Plus do celého procesu sa zapája aj obrovská psychologická veda, ktorá analyzuje motivácie prihlásených ľudí, ich názory, vzdelanie, aby to skrátka zapadlo…

Čo preferujú muži na ženách? Dočítate sa na ďalšej strane...