Jana Homolová

Absolvovala štúdium genetiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2014 získala titul PhD. vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty UK v študijnom programe normálna a patologická fyziológia. Venuje sa odhaľovaniu biologických korelátov kognitívnych funkcií s hlavným zameraním na úlohu testosterónu (a génov zapojených do jeho metabolizmu) pri modulácii správania, kognitívnych funkcií a emócií. Okrem toho je riešiteľkou viacerých grantových projektov zameraných na výskum autizmu. Absolvovala dva zahraničné pobyty na prestížnych univerzitách v Iowe (USA) a Cambridgei (UK). Napriek nízkemu veku je autorkou, respektíve spoluautorkou viacerých vedeckých publikácií v zahraničných časopisoch, jej Hirschov index je 8. V roku 2015 jej spolu so spolupracovníkmi z LF UK udelili Ig Nobelovu cenu za medicínu, ktorú získali za štúdium biomedicínskych dôsledkov intenzívneho bozkávania. Svojimi skúsenosťami genetičky sa podieľala na výbere partnerov už v troch sériách šou Svadba na prvý pohľad a v českej verzii tejto šou.

RNDr. Jaroslava Babková, PhD., genetička

Do širšieho povedomia ste sa dostali vďaka markizáckej šou Svadba na prvý pohľad. Stalo sa vám, že vás ľudia oslovili v&nbsp;súkromí s&nbsp;prosbou o&nbsp;genetické, prípadne pachové testy?

V našej šou je veľmi obmedzený priestor na vysvetľovanie, prečo sa táto analýza robí. Je totiž iba laboratórnym experimentom a v reálnom živote to takto nefunguje. Práve preto sa mi stáva, že ma kontaktujú ľudia aj zo zahraničia. Oslovujú ma aj mamy, ktoré si nie sú isté partnerkou svojho syna, čo je pre mňa až smutnosmiešne, ale oslovujú ma aj ľudia, ktorí sa chcú so svojou partnerkou či partnerom len tak otestovať. Týmto vždy hovorím, že keď už sú v spoločnom zväzku, tak ich otestuje samotný život. Keď sa už raz stretli, objali, ovoňali, už nepotrebujú žiadnu analýzu. Otestovala ich príroda v tom, že si voňajú a fungujú spolu. To je pre nich najdôležitejší a najrelevantnejší test. Genetické testovanie, ktoré robím v šou ja, sa reálne nerobí. Aby som to vysvetlila. Jeden úsek DNA je u každého z nás polymorfný, teda rôznorodý, a v dnešnej rozmanitej populácii je veľká pravdepodobnosť, že keby sa porovnali dvaja náhodní jedinci, líšili by sa, lebo nežijeme v uzavretých komunitách s veľkou mierou príbuzenského vzťahu. Žijeme vo veľmi pestrej spoločnosti, čo sa týka genofondu. Takže genetická analýza v západnej spoločnosti nemá vôbec žiadny dramatický vplyv na to, akého partnera si volíme, lebo je veľmi pravdepodobné, že sa líšime. A&nbsp;čuchovú preferenciu si každý z&nbsp;nás overí ľahko v&nbsp;normálnom živote. Stačí pár sekúnd, minút, možno jeden deň intímnejšieho kontaktu a&nbsp;každý človek vie, či toto je pre mňa vhodný partner. Keď ma ľudia kontaktujú, radím im, akým spôsobom si svoj výber partnera môžu overiť sami. Treba len trošku počúvať biologický hlas, ktorý je v&nbsp;každom z&nbsp;nás.

Keďže v&nbsp;relácii na to nie je dostatočný priestor, vysvetlime si, na akom princípe sú genetické testy postavené a&nbsp;na čo vám slúžia.

Testy vychádzajú z&nbsp;teórie a&nbsp;vedeckej publikácie, ktorá vyšla v&nbsp;roku 2016, kde vedci uvádzali, že keď sa pozrieme na DNA, je tam jeden úsek, ktorý je zodpovedný za imunitu. Existuje teória, ktorá hovorí, že čím je tento úsek u&nbsp;partnerov rôznorodejší, tým by si takíto partneri mali viac voňať a&nbsp;mala by byť väčšia pravdepodobnosť toho, že medzi nimi bude lepšie fungovať chémia, sexuálna príťažlivosť a&nbsp;podobne. Vychádza sa z&nbsp;toho, že v&nbsp;prípade živočíchov to takto funguje. Napríklad myši k&nbsp;sebe prídu, ovoňajú sa, zistia, či náhodou nie sú príbuzní, a&nbsp;ak nie, tak si voňajú a&nbsp;môžu sa páriť, čo vedie k&nbsp;väčšej variabilite. Keď si nevoniame, asi sme si geneticky blízki a&nbsp;nemali by sme sa páriť, lebo také kríženie vedie k&nbsp;tomu, že sa môžu prejaviť recesívne choroby.

U&nbsp;ľudí sa predpokladá, že nejaká časť takéhoto mechanizmu stále funguje, ale nie tak ako u&nbsp;väčšiny živočíchov. Platí, že čím sme geneticky odlišnejší, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa ovplyvnia niektoré charakteristiky vzťahu. Napríklad vzájomná sexuálna chémia, no nie je úplne jasné a&nbsp;isté, či táto genetická odlišnosť bude súvisieť aj s&nbsp;čuchovou preferenciou. Čuch je však pri výbere partnera dôležitý. Čiže si musíme vyberať geneticky odlišného partnera a&nbsp;aj čuchovo atraktívneho partnera. Neznamená to však, že ten partner, ktorý je geneticky odlišný, nám aj jednoznačne vonia. U&nbsp;ľudí to nie je dostatočne preukázané, ale obidve pravidlá nezávisle platia. Genetický test robíme preto, aby sme našli partnerov, ktorí sa čo najviac geneticky líšia, a&nbsp;potom každý z&nbsp;nich ovoniava, koho by podľa vône preferoval. Prienik z&nbsp;tohto je kompromis a&nbsp;my vyberieme tých, ktorí spĺňajú tieto možnosti. Plus do celého procesu sa zapája aj obrovská psychologická veda, ktorá analyzuje motivácie prihlásených ľudí, ich názory, vzdelanie, aby to skrátka zapadlo…

<strong>Čo preferujú muži na ženách? Dočítate sa na ďalšej strane...</strong>

Takto to znie v&nbsp;podstate veľmi jednoducho, napriek tomu je veľké množstvo ľudí v&nbsp;produktívnom veku bez partnera. Prečo?

Keby sme používali čuch ako usmernenie k&nbsp;partnerovi, bolo by to naozaj jednoduché, ale my ľudia si to našťastie – ale aj bohužiaľ – komplikujeme zrakovým vnemom a&nbsp;ďalšími preferenciami, ako je šarm, socioekonomický status, ktorý v&nbsp;dnešnej dobe veľmi dominuje a&nbsp;robí najväčšiu šarapatu, ďalej zmysel pre humor, intelekt… Potom je ťažké nájsť tam nejaký prienik.

V dnešnej dobe chceme mať všetkého veľa, hneď, bez práce a problémom je, že také chceme mať aj svoje partnerstvá.

Keď ste spomenuli socioekonomický status, prečo je podľa vás práve ten taký dominantný?

Z&nbsp;evolučného hľadiska. Aj všetky práce, ktoré boli v&nbsp;rámci tejto témy publikované, potvrdili, že ženy si volia partnera na základe toho, či je schopný a&nbsp;má dostatok zdrojov na to, aby sa postaral o&nbsp;ňu a&nbsp;o&nbsp;jej potomstvo. Žena od začiatku evolúcie akoby bola závislá od muža, a&nbsp;teda hľadala partnera s&nbsp;vyšším socioekonomickým statusom, ktorý by ju bol schopný zabezpečiť. V&nbsp;dnešnej dobe ženy majú možnosti zabezpečiť sa samy, takže tento trend nemusíme úplne rešpektovať a&nbsp;mohli by sme akoby zmeniť stratégiu, ale stále sa nám ukazuje, že socioekonomický status je u&nbsp;žien veľmi dôležitý. Možno to súvisí s&nbsp;tým, že dnes sa chceme mať dobre. Mnohí mladí chcú mať všetko a&nbsp;hneď. Ešte ani nezačali pracovať a&nbsp;už chcú mať auto, byt… Nechápu, že pre to, aby sa mali dobre, musia aj niečo urobiť a&nbsp;nečakať, že im to padne do lona. Neviem, kde sa to berie, to by skôr vedel vysvetliť psychológ, ale je to problém, ktorý komplikuje živočíšnu interakciu dvoch ľudí.

Čiže ženy preferujú mužov, ktorí sú zabezpečení. A&nbsp;čo preferujú muži na ženách?

Pri oboch pohlaviach platí, že preferujeme čo najsymetrickejšie tváre. Muži okrem toho preferujú ženské atribúty, ktoré značia, že je žena plodná a bude schopná dať mu potomstvo. Podvedome vyhľadávame ten najlepší genofond, to najzdravšie telo, s ktorým sa spojíme a budeme plodiť zdravé potomstvo. Zaujímavé je, že ženské ­preferencie, ktoré sa týkajú mužov, sa menia v&nbsp;závislosti od menštruačného cyklu. Za mesiac hormonálny cyklus kolíše. Žena má obdobie, keď je maximálne plodná, počas ovulácie. Vtedy ju priťahujú iní muži než počas ­zvyšku cyklu, keď je menej plodná. ­Počas ovulačnej fázy sa hovorí, že ju ­priťahujú mačovskí, mužní, testosterónoví muži. Má chuť sa páriť, takže ju priťahujú najväčší alfa samci. Vo zvyšných častiach cyklu by si skôr priala randiť s&nbsp;mužom, ktorý je otcovskejší typ.

A&nbsp;ako je to s&nbsp;mužmi a&nbsp;ich cyklami?

U&nbsp;muža cyklus kolíše ešte viac. Ale tým, že u&nbsp;neho nedokážeme monitorovať cyklus, nevieme, kedy je akoby bod jedna, kedy má „menštruáciu“ a&nbsp;kedy nastupuje „ovulácia“. Takže nedokážeme sledovať, v&nbsp;ktorej fáze je a&nbsp;ktorý typ žien prináleží danej fáze, tak ako to je u&nbsp;opačného pohlavia.

<strong>Čo by poradila ľuďom bez partnera? Čítajte na ďalšej strane...</strong>

Môj kolega sa v&nbsp;rámci svojej dizertačnej práce zaoberal touto témou a&nbsp;zistil, že muži majú mesačné cykly a&nbsp;sú dokonca intenzívnejšie ako v&nbsp;prípade žien. Im hladiny hormónov kolíšu ešte viac, čiže aj muži majú svoje dni, kolíšu hormonálne počas dňa, počas mesiaca aj roka s&nbsp;maximom testosterónu na jeseň.

A&nbsp;prečo je hladina ich hormónov kolísavejšia?

Napríklad spomínaný testosterón citlivo reaguje úplne na všetko. Reaguje na to, či si zacvičia, aké jedlo zjedia, koľko majú tuku, aká je ich fyzická aktivita, sexuálna aktivita, či je daný muž aktuálne zaľúbený, či je to otec, či je to otec s&nbsp;jedným dieťaťom školského veku alebo s&nbsp;malým bábätkom… To závisí od toľkých vecí, že aj keby sme si zobrali stovku mužov, boli by hormonálne takí rozlietaní, že nemáme šancu túto skupinu opísať, lebo ich individuálne rozdiely sú obrovské. Ženy, naopak, kopírujú krivku, ktorú poznáme počas menštruačného cyklu, no u&nbsp;mužov je to veľmi variabilné.

Ešte nadviažem na hlavnú tému šou Svadba na prvý pohľad. Čo by ste poradili ľuďom, ktorí si dlhodobo nedokážu nájsť partnera? Čo majú z&nbsp;biologického hľadiska robiť, ak sa chcú zoznámiť?

Z biologického hľadiska je to to úplne najjednoduchšie. Ak príde človek, ktorý sa vám vizuálne páči, objímete sa, vonia vám, to je to, čo vám stačí. Potom je potrebné zažiť s ním významnú chvíľu, ako napríklad prvý bozk, ktorý je pre niektorých ľudí dôležitý, alebo intímny kontakt po dlhšom randení. Ak mi ten človek vonia a moje telo mi živočíšne hovorí, že toto je ono, toto môjmu oku, uchu lahodí, nemám nad čím viac rozmýšľať. Práve preto je biológia veľmi ľahká. Keby sme sa riadili iba tým, tak na jednu ženu pripadá veľké množstvo partnerov v našej západnej, pestrej spoločnosti. Ak toto nájdem, ešte tam treba nájsť kompromis, či s&nbsp;daným človekom dokážem žiť v&nbsp;dobrých aj v&nbsp;zlých časoch a&nbsp;či s&nbsp;ním budem vedieť vychovávať dieťa. Problém dnešnej doby, keď chceme všetko hneď, veľa a&nbsp;bez práce, je, že rovnakým spôsobom chceme aj vzťahy. Mnohí si myslia, že to funguje ako v&nbsp;románe, že niekoho stretnú, zaľúbia sa a&nbsp;je vybavené. Aj v&nbsp;našej šou si mnohí myslia, že my ich spojíme, oni sa zosobášia a&nbsp;vzťah je hotový bez toho, aby preň niečo urobili. Ale takto to nefunguje. Treba si sám v&nbsp;sebe uvedomiť, že žiaden vzťah nebude nikdy úplne ideálny. Toto som si napríklad aj ja sama v&nbsp;sebe musela uvedomiť, lebo vždy vás partner naštve, vždy vám bude na ňom niečo prekážať, budú tam skrátka aj zlé veci a&nbsp;budete chcieť byť občas sami, ale to je úplne normálne, že raz je dobre a&nbsp;raz je zle. Na partnerovi však musí byť niečo, čo si na ňom ceníme a&nbsp;čím je pre nás akoby odmenou. Mnohí verní ľudia, ktorí žijú v&nbsp;dlhoročných vzťahoch, hovoria, že ich partner je pre nich, hoci je vzťah ťažký, v&nbsp;konečnom dôsledku odmena. Dôležité je však budovať si svoje vzťahy, nezutekať pri prvom probléme, ale na svojom vzťahu pracovať. Máme to vo vlastných rukách.