Cestou za životom sa rozhodne vykročiť nová hlavná postava dramatického seriálu Priznanie na obrazovkách RTVS, Sýrčanka Lejla. Tú si zahrala mladá česká herečka Angelika Sbouli (27), ktorá má rovnako exotický pôvod a okrem herectva sa venuje práci školskej psychologičky.

Ako ste sa k úlohe Lejly dostali?

Režisér Braňo Mišík (49) ma videl v jednom českom seriáli a na základe neho chcel, aby som sa prišla ukázať na konkurz. Bolo to zaujímavé, pretože tvorivý tím veľmi dlho nevedel postavu Lejly obsadiť. Hľadal ju v Česku, na Slovensku a v ďalších okolitých krajinách. Požiadavka bola, aby hlavná hrdinka hovorila po slovensky s arabským prízvukom, čo bolo náročné, no rolu som napokon dostala ja.

Som veľmi vďačná a vážim si, že cez umenie môžem ľuďom poskytovať informácie o stave sveta
Angelika Sbouli

Ako ste sa popasovali so slovenčinou?

Na začiatku som pociťovala obrovskú radosť, že som túto úlohu dostala, ale následne nastúpil stres. Uvedomila som si, že táto postava má v seriáli veľmi veľa textu a ja som nemal a dostatok času na môj rečový prejav, keďže som do projektu nastúpila neskoro. Aby Češka hovorila po slovensky s arabským prízvukom tak, že tam češtinu nebude počuť, nebolo jednoduché. Najťažšie bolo pre mňa vaše mäkké ľ. (Smiech.)

Vo svojej práci som precízna a veci potrebujem mať kvalitne zvládnuté. Príprave som preto venovala veľa času. Dôležitá pre mňa bola spätná väzba od štábu. Ten mi hovoril, že naozaj zniem ako Arabka, ktorá prišla na Slovensko, čo ma potešilo. Asi najviac mi pomohlo, keď som si z toho potom začala robiť žarty a hovorila ako Lejla doma. Na základe toho som bola schopná v tomto jazyku aj improvizovať a to sa na natáčaní hodilo.

Musela sa popasovať s jazykom, aby znela ako Slovenka s arabským prízvukom.
Zdroj: RTVS

Ako sa vám pracovalo so slovenským štábom?

Bola to krásna spolupráca, pretože všetci navzájom sme sa snažili vychádzať si v ústrety. Bolo pre mňa dôležité, aby som sa na pľaci cítila dobre. Našla som si tam priateľov a so všetkými hereckými kolegami som sa cítila príjemne. Pred kamerou nemám až také bohaté skúsenosti, preto mi niektoré veci trvali dlhšie (nájsť si svetlo, napríklad), ale nikdy sa nestalo, že by niektorí z veľkých hercov ako Alexander Bárta (45) alebo Soňa Norisová(48) akýmkoľvek spôsobom dali najavo, že im to je nepríjemné. Naopak, z každej strany som cítila partnerský prístup. Nielen od hercov, kostymérok, kameramanov, ale od všetkých na pľaci.

Ako sa vám spolupracovalo so spomínaným Braňom Mišíkom?

Cítila som, že sme ako dvaja priatelia, ktorí si naozaj dobre rozumejú v tom, čo od seba očakávajú. Absolútne som rozumela tomu, čo odo mňa chce. On to dokáže veľmi dobre vysvetliť. Možno aj preto, že je zároveň herec. Vie, čo chce, ale zároveň vám dáva obrovskú umeleckú slobodu a vychádza z vás. To mi dodl istotu a bezpečie. Keď herec nadobudne tento pocit, herectvo je o to lepšie. Teda aspoň ja to tak mám. Z toho, ako Braňo pracuje, som uchvátená.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...

Diskusia