Dvadsiateho šiesteho októbra si pripomíname nedožitú osemdesiatku vášho otca. Bol rád, keď sa rodina stretávala pri príležitosti, ako sú narodeniny?

Ocko mal rád spoločnosť a miloval rodinu, takže všetky, nielen okrúhle narodeniny sme oslavovali v kruhu najbližšej rodiny. Okrúhle narodeniny sme už oslavovali aj za prítomnosti jeho priateľov, kolegov, to boli oslavy väčšie a bujarejšie. No dátum 26. október bol pre neho osobne veľmi ťažký a bolestivý, lebo mu presne na narodeniny zomrel jeho ocko. Práve preto nikdy v tento deň svoje narodeniny neoslavoval. Vtedy sa vždy uzavrel do samoty. V tomto bol možno zvláštny, ale nedelil sa s nami o svoje trápenia, väčšinou sa s nami delil len o radosť…

V minulosti som až tak nerozumela tomu, prečo aj po rokoch stále v deň svojich narodenín drží smútok za otcom, a pochopila som to až vtedy, keď nám odišiel. Zomrel 4. augusta. Ja som narodená 2. augusta a môj brat 6. augusta. Mám pocit, že my Dančiakovci si vždy vyberáme také dátumy, aby sa na nás nezabudlo. (Úsmev.) Dnes už chápem otcov pocit, pretože aj ja každý rok na svoje narodeniny idem k nemu na hrob, porozprávam sa s ním, nalejem mu pohár vína a aspoň pomyselne si s ním pripijem…

Kým ešte žil, ako ste oslavovali?

Oslava sa vždy posunula o niekoľko dní, a to už nasledovala Pamiatka zosnulých, preto sme sa vždy na otcove neokrúhle narodeniny stretávali v maskách. Nechcem povedať, že sme oslavovali Halloween, lebo ľudia hovoria, že to je americký sviatok, ale aj u nás sa kedysi na Dušičky chodilo po dedinách v maskách. Doma sme tento zvyk brali ako slovanský. Mali sme sviečky, vyrezávané tekvice a na sebe masky. Bolo to pekné.

Ako si jeho narodeniny pripomeniete?

Presne 26. októbra pôjdeme na jeho hrob a pripomenieme si jeho narodeniny aj úmrtie jeho ocka. Myslím, že tento jeho okrúhly sviatok bude ešte o niečo silnejší a emotívnejší, pretože aj ja som tento rok oslávila okrúhlu päťdesiatku a veľmi som dúfala, že sa jej dožije.

Dodatočne prajem všetko najlepšie a chcem sa opýtať, či ste sa pri tomto dátume pozastavili a trošku bilancovali?

Ďakujem pekne. Áno, musím povedať, že vždy, keď mám na konci nulu, zamyslím sa nad životom. Ale nemôžem povedať, že by som sa svojho veku bála, naopak, mám radosť, že som sa ho dožila. Aj som trošku bilancovala. V mojom živote sa pri nule vždy udialo niečo pozitívne, preto sa teším na novú životnú etapu.

Navyše som vďačná, že pri sebe mám partnera, ktorý rovnako ako ja vek vôbec nerieši. Aj on tento rok oslávil okrúhlu päťdesiatku. A keďže sme narodení v rovnakom mesiaci, dokopy sme oslávili storočnicu. (Smiech.)

Dcéra Stana Dančiaka Zuzana nám porozprávala, ako dnes žije bez otcovej prítomnosti a jeho dobrých rád. Celý rozhovor nájdete v najnovšom vydaní týždenníka Život.