Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Ako to vyzeralo na súdoch počas pandémie?

V&nbsp;súvislosti so šírením koronavírusu a&nbsp;po následnom prijatí mimoriadnych opatrení prišlo k&nbsp;útlmu takmer všetkých činností súdov. Najmä okresných, o&nbsp;čosi menej krajských. Bolo to prirodzené, keďže mimoriadne opatrenia sa týkali aj zákazu zhromažďovania väčšieho počtu ľudí. Samozrejme, že súdy naďalej konali v&nbsp;trestných veciach a&nbsp;v&nbsp;obmedzenej miere aj vo veciach týkajúcich sa rodiny a&nbsp;detí. Teda tam, kde je zásah súdu – alebo ak chceme štátu – v&nbsp;súvislosti s&nbsp;kvalitou života najväčší.

Pre koronavírus sme boli zavretí doma, mali sme tak možnosť utužovať vzťahy v&nbsp;rodinách. Bohužiaľ, situácia je iná.

Áno, je pravda, že niektoré rodiny táto kritická situácia stmelila. Lenže iné, žiaľ, reagovali na takéto úplne neznáme pomery negatívne, vzájomné vzťahy sa rapídne zhoršili. A&nbsp;potom sú tu rodiny, kde vládli zlé vzťahy ešte pred pandémiou a&nbsp;v&nbsp;ktorých izolácia konflikty iba vyhrotila. Vzrástla aj miera domáceho násilia. Jedna z&nbsp;liniek dôvery zase hlásila o&nbsp;tridsať percent viac detí, ktoré tvrdili, že sú týrané.

Mnohí rodičia sa sťažujú, že súdy konajú veľmi pomaly, keď majú rozhodnúť, komu zveria deti do opatery.

Je to veľmi závažný problém. Kým súd rozhodne, trvá to pol roka, deväť mesiacov, jeden rok a&nbsp;dokonca aj dlhšie. A&nbsp;okrem toho dnes na základe štatistík vidíme, že inde ako v&nbsp;rodinnej agende je prípadov čoraz menej. Naopak, rozvody, prípady, keď súd rozhoduje, kto sa bude starať o&nbsp;deti a&nbsp;ako, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, v&nbsp;tejto agende je prípadov čoraz viac. Spoločnosť, štát, ale aj my na ministerstve musíme k&nbsp;tomu zaujať stanovisko. Rodinnoprávna agenda má veľa zákutí, preto táto vláda prijala dôležitý záväzok: postupne uvedieme do praxe nový systém, a&nbsp;to, aby o&nbsp;týchto prípadoch rozhodovali špecializovaní sudcovia, možno aj na špecializovaných súdoch. Je pravda, že vždy tu boli takíto sudcovia, ktorí sa špecializovali na rodinnú agendu. Lenže na Slovensku máme aj malé súdy, kde musia riešiť aj iné prípady. Chceli by sme ich odbremeniť, aby sa mohli veľmi sústredene venovať len tejto rodinnoprávnej agende.

<strong>Rozhovor pokračuje na následujúcej strane</strong>

Postaviť sa pred súd, to je pre niekoho – a&nbsp;to bez preháňania – životná trauma.

Práve preto sme uviedli do praxe nový pilotný projekt. Na vybraných dvanástich súdoch, napríklad v&nbsp;Bratislave, Prešove, Košiciach a&nbsp;ďalších, pracujú noví vyšší súdni úradníci. Chceme docieliť, aby manželia či rodičia detí, skôr ako sa postavia pred súd, mali možnosť dohodnúť sa tak, aby to vyhovovalo všetkým zúčastneným stranám. A&nbsp;predovšetkým tak, aby to bolo v&nbsp;najlepšom záujme dieťaťa. Vyšší štátny úradník si preštuduje spis a&nbsp;po stretnutí s&nbsp;rodičmi dôkladne zváži, ktorý tím odborníkov treba zapojiť do riešenia danej a&nbsp;konkrétnej rodinnej situácie tak, aby sa rodičia boli schopní dohodnúť na starostlivosti o&nbsp;dieťa. Či je to mediátor, advokát, ktorý má prax aj ako mediátor, špeciálny pedagóg, psychológ... A&nbsp;ak to bude možné – a&nbsp;ja si myslím, že to je možné –, chceme veľmi výrazne skrátiť súdne konanie. V&nbsp;programovom vyhlásení vlády uvádzame, že od podania návrhu by prvý kontakt súdu s&nbsp;rodičmi a&nbsp;deťmi mal byť do tridsiatich dní. To je kľúčový moment, keď sa spustí celý proces.

Povedzme si bližšie, ako v&nbsp;praxi vyzerá práca nových vyšších súdnych úradníkov.

Ideme podľa vzoru Rakúska, Nemecka, Česka. Títo úradníci sú akoby koordinátori. Ak nastane v&nbsp;rodine situácia, že manželia sa chcú rozísť, musia si rozdeliť aj spoločný majetok, ale hlavne stoja pred dilemou, ako sa budú starať o&nbsp;deti. Práve koordinátor rozhodne, ktorých odborníkov pozve do diskusie, aby celej rodine pomohli vyrovnať sa s&nbsp;novou situáciou. Ale hlavne aby spoločne hľadali riešenia na problémy súvisiace s&nbsp;rozvodom, skôr ako sa ocitnú v&nbsp;súdnej sieni. V&nbsp;ideálnom prípade s&nbsp;pomocou rôznych špecialistov uzavrú dohodu. Sudca by ju následne už len potvrdil. Má to dve výhody. Vzájomné stretnutia, dialógy sa odohrávajú v&nbsp;oveľa menej stresujúcom prostredí, než je súd. A&nbsp;potom, ak sa manželia či rodičia detí dohodnú, je vysoko pravdepodobné, že v&nbsp;praxi budú ochotní dohodu aj dodržiavať. Rozvod je neraz veľmi traumatizujúca životná skúsenosť. Ale ak máte okolo seba tím odborníkov, ktorí vám chcú pomôcť, situácia po rozvode môže byť pre rodičov aj deti prijateľná. Rozsudky súdov totiž spôsobujú, že jeden je veľmi šťastný a&nbsp;druhý, naopak, nešťastný.

Máte už konkrétne všeobecné skúsenosti v&nbsp;súvislosti s&nbsp;projektom?

Zatiaľ sme zistili, že je veľmi dobré, ak sa odborníci zapoja do riešenia problému rýchlo a&nbsp;hneď na začiatku. Potom totiž prichádza obdobie, keď sa účinné prostriedky riešenia problémov hľadajú veľmi ťažko. Vhodnejšie je hľadať riešenie po uplynutí určitého času, keď vášne vychladnú. Každá rodina je však iná, preto treba vždy hľadať to najlepšie riešenie pre konkrétnu životnú situáciu. Máme radosť z&nbsp;toho, že sa nám hlásia ďalšie súdy, ktoré majú záujem zapojiť sa do projektu. Verím teda, že sme v&nbsp;tejto citlivej téme na dobrej ceste a&nbsp;že čoraz viac súdov na Slovensku bude poručenskú agendu riešiť týmto spôsobom.

Je účasť rodičov detí v&nbsp;tomto – nazvime to diskusnom – kole povinná?

Je to na báze dobrovoľnosti, ale úlohou vyššieho súdneho úradníka je presvedčiť zúčastnené strany, že dohoda je lepšia, než hádať sa v&nbsp;súdnej sieni a&nbsp;očakávať nejaký typ rozsudku. Sudca následne berie do úvahy ochotu, ale aj neochotu hľadať riešenie s&nbsp;pomocou odborníkov.

<strong>Rozhovor pokračuje na následujúcej strane.</strong>

Hovoríte o&nbsp;projekte. Z&nbsp;akých zdrojov ho hradíte?

Z&nbsp;finančných prostriedkov Európskej únie, konkrétne z&nbsp;operačného programu Efektívna verejná správa. Jeho cieľom je okrem iného zefektívniť procesy v&nbsp;celej verejnej správe najmä v&nbsp;prospech občanov.

Fenomén tejto doby je striedavá starostlivosť o&nbsp;deti. Na prvý pohľad pôsobí veľmi spravodlivo. Týždeň je dieťa u&nbsp;matky, týždeň u&nbsp;otca. Lenže psychológovia varujú, že pre deti to môže byť stresujúce, strácajú pocit istoty, domova.

Mali by sme sa pokúšať hľadať aj iné formy, ako sa starať o&nbsp;dieťa. Striedavá starostlivosť môže vyvolať pocit, že týždeň je dieťa matkino, týždeň otcovo. Čo keby sme sa na to pozerali tak, že celý ten čas je to dieťa obidvoch rodičov, a&nbsp;hovorili by sme radšej o&nbsp;spolurodičovstve? Môj súkromný názor je, že denné rituály dôležité pre vývoj dieťaťa, by sa mali spájať s&nbsp;jedným stabilným prostredím. Nechcem to zovšeobecňovať, ale myslím si, že bezpečie a&nbsp;istota, ktoré dokážeme dať deťom, sú v&nbsp;istom momente ich vývoja dôležitejšie než čokoľvek iné. Pri striedavej starostlivosti som preto veľmi opatrný. Ale&nbsp;závisí to od veku dieťaťa, od pripravenosti rodičov takúto starostlivosť zvládnuť, od ich vzájomnej komunikácie. Preto chcem jedným dychom dodať, že určite sú deti, ktorým „pendlovanie“ neprekáža, a&nbsp;určite sú rodičia, ktorí dokážu takúto situáciu zvládnuť.

Severské krajiny striedavú opateru vylepšili. V&nbsp;jednom byte sú deti, rodičia majú každý svoje bývanie. Striedavo sa starajú o&nbsp;deti v&nbsp;tom „ich“ byte.

Tento model však súvisí s&nbsp;vyššou životnou úrovňou. Máloktorí slovenskí rozvedení rodičia by ekonomicky zvládli tri domácnosti. Možno by sa tento systém dal uviesť do praxe, keby sme mali na realitnom trhu viac nájomných bytov. U&nbsp;nás je ich žalostne málo a&nbsp;nemáme ani tradíciu takéhoto druhu bývania. Bývať v&nbsp;podnájme je pre nás kultúrne atypické, chceme mať vlastné domy a&nbsp;byty. V&nbsp;susednej Viedni však veľmi veľa ľudí prežije celý život v&nbsp;nájomnom byte. A&nbsp;pri takom spôsobe riešenia problému, ako zvolili severské krajiny, by sme si museli odpovedať na otázku, aký vzťah budú mať deti s&nbsp;novým partnerom matky či novou partnerkou otca.

Zrejme poznáte iniciatívu Vymazaní rodičia. Rekordérom je otec, ktorý nevidel dcéru desať rokov. Ďalšia matka – otec jej syna je vysokopostavený štátny manažér – zase stála s&nbsp;transparentom pred materskou školou, aby mohla vidieť svoje dieťa. Zabráni nový projekt takýmto do neba volajúcim krivdám?

Do budúcna sa musíme takýmto stavom určite vyhnúť. Ale dôležité je, že sa môžeme na prípady, ktoré sa udiali v&nbsp;minulosti, pozrieť, či sa v&nbsp;procese rozhodovania neudialo na súde niečo, čo je v&nbsp;rozpore s&nbsp;pravidlami. Nemôžeme tento pre niektorých rodičov veľmi bolestivý stav zvrátiť. Ale dokážeme sa spätne pozrieť na spisy a&nbsp;dať v&nbsp;konkrétnom prípade konkrétnu odpoveď. Prípady iniciatívy Vymazaní rodičia sledujem. Sú zložité a&nbsp;emociálne vypäté. Situácia však nie je vždy čierno-biela, hoci pripúšťam, že v&nbsp;niektorých prípadoch môže byť.

Ďalší problém pri rodinných sporoch je, že hoci rozsudok je na svete, jeden rodič zámerne bráni druhému v&nbsp;kontakte s&nbsp;dieťaťom. Nebolo by vhodné uplatňovať v&nbsp;praxi razantnejšie tresty za takéto konanie?

Trestnoprávna zodpovednosť za marenie výkonu súdneho rozhodnutia existuje za špecifických podmienok aj dnes. No aj tak som presvedčený, že zameriavať by sme sa mali skôr na preventívnu zložku, aby sa štát, súdy, ministerstvá, úrady práce, mediátori a&nbsp;iní odborníci angažovali v&nbsp;procese a&nbsp;poskytli obom rodičom i&nbsp;dieťaťu riešenie problému.

Spomínate trestnoprávnu zodpovednosť. Aplikuje sa vôbec v&nbsp;praxi pri rodinných prípadoch?

Ministerstvo spravodlivosti v&nbsp;súčasnosti preveruje niekoľko desiatok, možno stoviek spisov, ktoré boli ukončené od začiatku tohto roka do konca mája – ako sa plnia alebo, naopak, neplnia konkrétne výkony rozhodnutí súdov. Až potom budeme vedieť veľmi presne odpovedať na túto otázku. Podľa mojich vedomostí sa trestnoprávna zodpovednosť v&nbsp;týchto prípadoch vyvodzuje ojedinele, ak vôbec.

Odborníci dnes nie sú zajedno, či by sa malo v&nbsp;rodinných sporoch pred súdom ocitnúť aj dieťa.

V&nbsp;niektorých situáciách je to nevyhnutné. Programové vyhlásenie vlády počíta s&nbsp;tým, že vo vhodne upravených priestoroch súdu by sa vypočutie dieťaťa mohlo alebo malo stať pravidlom. Poznám veľa sudcov a&nbsp;sudkýň, ktorí sú natoľko citliví, že deti vypočúvajú mimo súdnej siene vo svojej kancelárii bez toho, aby mali na sebe talár. Aktuálne na ministerstve pracujeme na projekte, v&nbsp;rámci ktorého by sme na súdoch chceli zriadiť takzvané obývacie miestnosti. Deti na súde čelia otázkam, ktoré sú nie vždy príjemné.

Obývačka na súde znie veľmi atypicky. Čím alebo kým ste sa inšpirovali?

V&nbsp;počiatočných fázach sme sa zaoberali otázkou, ako majú tieto špecializované miestnosti vyzerať: či majú mať charakter útulnej detskej izby s&nbsp;hračkami alebo vľúdnej obývačky. Inšpirovali sme sa aj zahraničím a&nbsp;s&nbsp;pomocou psychológov sme dospeli k&nbsp;rozhodnutiu, že najvhodnejšie sú „obývacie izby“. Budú sa na súdoch využívať nielen na vypočutie detí, ale aj dospelých obetí.

Rezort spravodlivosti získala po voľbách strana Za ľudí. Aktuálne vás opúšťa líder Andrej Kiska. Zatrasie to vašou stranou?

Nemyslím si to. Nikto, kto je v&nbsp;strane a&nbsp;v&nbsp;jej najvyššom vedení, nechce narúšať odkaz Andreja Kisku. Radikálne neodbočíme od princípov, ktoré presadzoval Andrej Kiska či už ako prezident, alebo ako predseda strany.

Ste jeden z&nbsp;podpredsedov strany. Uvažujete, že budete kandidovať za predsedu?

Určite nie. V&nbsp;politike musia byť ambiciózni ľudia. Bez nich by politika neexistovala v&nbsp;podobe, ako ju poznáme. Lenže politici by mali brať do úvahy aj politickú realitu. Ja osobne ju vnímam, preto o&nbsp;kandidatúre neuvažujem.

Narážate na to, že nie ste až taký mediálne známy ako napríklad Veronika Remišová či Juraj Šeliga, ktorí sa budú pravdepodobne uchádzať o&nbsp;predsednícky post? V&nbsp;politike ste už od svojich dvadsiatich rokov, teda oveľa dlhšie než niektorí vaši kolegovia. Ste s&nbsp;tým zmierený, že nie ste až taký verejne známy?

Sú ľudia, ktorí chcú byť viditeľní, a&nbsp;sú ľudia, ktorí po tom až tak veľmi netúžia. Každý sa môže rozhodnúť, akú rolu prijme. Potrebujeme jedných i&nbsp;druhých, samozrejme, v&nbsp;politike nemôžete byť úplne neviditeľný. Aj preto budem z&nbsp;postu štátneho tajomníka hovoriť najmä o&nbsp;témach a&nbsp;veciach, ktoré považujem za dôležité a&nbsp;ktoré mi prislúchajú: o&nbsp;dodržiavaní a&nbsp;ochrane ľudských práv, o&nbsp;projektoch, ktoré skvalitnia a&nbsp;zrýchlia súdne konania, a&nbsp;o&nbsp;tom, či sme schopní vymyslieť spôsob, ako ľuďom, ktorí prechádzajú ťažkým životným obdobím, pomôcť a&nbsp;túto situáciu im uľahčiť. To považujem za dôležité.

Všetko pre deti: Budeme mať na slovenských súdoch obývačky?

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Všetko pre deti: Budeme mať na slovenských súdoch obývačky?

Erika Szalayová

Súvisiace články

Už ho neskrýva: Prezidentka sa ukázala s novým partnerom. Kam si vyrazili tentokrát?

S vekom rastie riziko! Ženy dávajú prednosť kariére, odborník radí s deťmi nečakať

Ako zvládli rozvod? Prezidentka Čaputová môže byť pre Wisterovú inšpiráciou

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás