Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Pochádzaš z&nbsp;hereckej rodiny a&nbsp;momentálne študuješ herectvo. Bola táto oblasť pre teba od začiatku zaujímavá alebo v&nbsp;tom majú prsty práve dedo a&nbsp;otec?

Tým, že som chodil odmalička na otcove a&nbsp;dedkove predstavenia, videl som ich v&nbsp;telke, prirodzene to vo mne vyvolalo pocit, že by som to chcel robiť aj ja. Nikdy ma do toho nenútil ani otec, ani dedko. Už ako malý chlapec som sa rozhodol sám, že toto je tá správna cesta. Otec si vždy robil „srandu“, že by bol radšej, keby som robil niečo iné. Že ak herectvo, tak jedine v&nbsp;zahraničí. Predsa len sa môže stať, že herec nemá prácu, niekedy má hluché obdobie. Toto rozhodnutie bolo vždy z&nbsp;mojej iniciatívy.

Vo filme Rukojemník si si zahral v&nbsp;mladom veku, ako si sa vlastne k&nbsp;tejto úlohe dostal?

Už ako malé dieťa som bol prihlásený v&nbsp;rôznych kastingovkách. Aj na tento film bol normálne kasting. Prešiel som tromi kolami a&nbsp;hodil som sa im na tú postavu.

Zahral si si s&nbsp;hereckými hviezdami Libušou Šafránkovou a&nbsp;Milanom Lasicom. Aké bolo nakrúcanie s&nbsp;nimi?

Pána Lasicu som poznal už predtým cez dedka, ale nakrúcali sme prvýkrát. Teraz ako dospelý človek by som to bral inak, ale vtedy ako dieťa som to nebral ako niečo vau. Musím však povedať, že to boli úžasní kolegovia, pomáhali mi, boli veľmi milí. Aj s&nbsp;pánom Lasicom, aj pani Šafránkovou sme veľa srandovali. Neviem si vynachváliť túto spoluprácu. Pani Libuška mi povedala, že jej mám tykať. Bolo mi to vtedy divné, bola staršia a&nbsp;poznal som ju ako Popolušku z&nbsp;rozprávky, ale bola neuveriteľne milá a&nbsp;priateľská.

Viem, že dedo sa na premiére rozplakal. Pamätáš si, čo ti povedal na tvoj výkon?

Povedal mi, že je na mňa hrdý. A&nbsp;to bol vtedy úžasný pocit. Tým, že sa rozplakal, mi povedal všetko. Bolo to krásne.

Mať dedka a&nbsp;otca slávnych hercov je na jednej strane určite príjemné, ale asi sa nájdu aj tienisté stránky. Narážam na závisť ľudí. Stretávaš sa s&nbsp;tým?

Ľudia majú skôr predsudky. Automaticky si povedia, že ja som Labuda a&nbsp;niekam som vždy dotlačený. Neuvedomujú si, že fungujú kastingy, herec sa musí na danú postavu hodiť. Asi sa to nezmení a&nbsp;ľudia budú takto reagovať. Myslia si aj to, že keď som Labuda, budem namyslený, taký alebo hentaký. Mne záleží na názore ľudí, ktorých poznám a&nbsp;ktorí poznajú mňa. Nerobím si z&nbsp;toho ťažkú hlavu.

Keď som bol mladší, asi áno. Ale nikdy ma to až tak netrápilo. Ľudia ti totiž nikdy nepovedia na rovinu, čo si o&nbsp;tebe myslia.

Pána Labudu poznáme ako legendárneho herca, ale aký bol dedko?

Ja som ho vnímal vždy viac ako deda a&nbsp;nie herca. Ľudia sa ma často pýtali, aké je to mať deda známeho herca. Pre mňa bol jednoducho skvelý dedo, s&nbsp;ktorým bola veľká zábava. Často nás provokoval, hral sa s&nbsp;nami. Športovať s&nbsp;nami veľmi nešportoval. Akurát šach. (Smiech.) Dedo bol úžasný a&nbsp;vtipný. Rozprával nám rôzne historky. Bol som ešte vtedy malý chlapec a&nbsp;nevážil som si to tak. Keby bol teraz medzi nami, tak… uff… to by sme mali veľmi dlhé rozhovory. Pýtal by som sa ho na všetko. Vážil by som si každú jednu radu od neho, každú historku, ktorú by mi rozprával. Vtedy ma to až tak nezaujímalo, chcel som sa hrať. Čas sa však vrátiť nedá.

Dával ti dedo aj rady, keď si sa pripravoval na nejakú úlohu?

Nakrúcanie bolo vždy mimo neho, keďže sme spolu nič netočili. Pýtal sa ma, ako mi to ide, ale nikdy som nemal nejaký veľký problém. Dieťa nerieši nakrúcanie dopodrobna, nerobí analýzu postavy, takže som sa ho nikdy nepýtal. Nežiadal som ho o&nbsp;pomoc. Ale povedal mi, že ma videl v&nbsp;telke, že sa mu to páčilo. Podľa mňa ma tiež vnímal najmä ako svojho vnuka a&nbsp;rodinu než ako začínajúceho herca.

Brával ťa do divadla? Zažil si atmosféru z&nbsp;divadelných šatní so slávnymi dedkovými kolegami?

Jasné! Celé detstvo som strávil v&nbsp;zákulisí divadla. Vždy keď sme išli na predstavenie, išli sme najprv do šatne pozrieť otca a&nbsp;dedka. Po predstavení sme im išli pogratulovať, takže poznám všetky back­stage divadiel. (Úsmev.)

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

Dedo zomrel v&nbsp;roku 2018, ty si mal vtedy 16 rokov. Aké bolo vaše posledné stretnutie? Spomínaš si na to?

Bola to rodinná oslava v&nbsp;reštaurácii, kde sme chodievali, ale nepamätám si to dopodrobna.

Rozhodol si sa pre štúdium herectva na VŠMU, aká bola reakcia otca, keď si mu to povedal?

Pred školou som točil filmy a&nbsp;seriály, takže to otec očakával. A&nbsp;rodičia dlho vedeli, že sa chystám na VŠMU, takže neboli prekvapení. A, samozrejme, sa tešili, keď som sa tam dostal.

Si v&nbsp;druhom ročníku a&nbsp;už hráš v&nbsp;predstaveniach Národného divadla...

Keď som mal asi 13 rokov, tak som prvýkrát hral v&nbsp;predstavení Arkádia pána režiséra Poláka. A&nbsp;teraz… už asi piaty rok hráme Veselé panie windsorské. A&nbsp;pred pár dňami sme mali zo školy so spolužiakmi premiéru hry Konformista a&nbsp;čoskoro ideme skúšať predstavenie Malé ženy. Veľmi sa na to teším.

Máš skúsenosti s&nbsp;filmovým a&nbsp;seriálovým herectvom. Je pre teba náročné robiť práve to divadelné?

Je to pre mňa vzdialenejšie, takže sa musím učiť. Ale veľmi ma to baví a&nbsp;je to skvelé.

V&nbsp;SND sa stretávaš s&nbsp;hereckými ikonami, akými sú napríklad Martin Huba či Dušan Jamrich. Akí sú k&nbsp;vám, k&nbsp;mladej generácii?

Veľa hercov poznám od malička cez otca alebo deda, takže asi nemôžem hovoriť za mladú generáciu. Vnímam to asi inak. Ale tí, ktorých nepoznám, majú k&nbsp;nám mladým hercom a&nbsp;herečkám rešpekt a, samozrejme, aj my k&nbsp;nim. Sú priateľskí. Niežeby sme sa nejako kamarátili, ale je to v&nbsp;pohode.

Máš pocit, že sú na teba kladené väčšie nároky, keďže si z&nbsp;hereckej rodiny?

Nikdy mi to nebolo povedané, ale možno to tam niekde vzadu v&nbsp;hlave majú. Že je Labuda, tak nech sa snaží. A&nbsp;ja sa snažím vždy. Hlavne sa snažím byť sám za seba a&nbsp;nie iba za svoje priezvisko.

Kto je tvojím najväčším kritikom, je to práve otec?

To je dobrá otázka. Ja som vždy otcovi povedal, nech je ku mne úprimný. Vždy mi povie, že sa mu páči moje herectvo. Zatiaľ som vyslovene negatívnu kritiku nedostal. (Úsmev.)

Vnímam to ako pri dedkovi. Je to jednoducho môj otec, máme rodinný vzťah. Na nejakú kritiku či rady mám pedagógov a&nbsp;režisérov. Neviem, či by som dokázal brať od otca všetko úplne vážne. (Úsmev.)

Kto je pre teba najväčším hereckým idolom?

Samozrejme, je to dedo a&nbsp;otec. Okrem toho, že dedo bol skvelý herec a&nbsp;otec ním je, sú to aj úžasní ľudia. Majú správne životné hodnoty, vychovali ma, myslím si, správne. Herectvo sa veľmi odvíja od života. Sú pre mňa obaja vzormi.

V&nbsp;minulosti áno a&nbsp;minulú jeseň sme spolu nakrúcali film Spiaci účet. Zahrali sme si dokonca otca a&nbsp;syna.

Je to ľahšie, človek sa nemusí vciťovať do situácie, že mi otca hrá cudzí človek. Myslím si, že to bola výhoda. Ale zároveň aj trochu nevýhoda, keď sme museli hrať a&nbsp;správať sa inak ako v&nbsp;realite. Bolo to veľmi zaujímavé a&nbsp;bola zábava.

Doma každý sám, až na pľaci sme to skúšali spoločne.

Vieš už teraz povedať, čo považuješ za svoje silné a&nbsp;slabé stránky?

Na to, koľko mám rokov, som toho odkrútil nie málo, no v&nbsp;živote som nehral vyslovene zápornú postavu. Som taký typ, že vyzerám aj mladšie a&nbsp;pôsobím milo. Asi nie som úplne typ na takýto druh postavy, ale chcel by som si to veľmi vyskúšať. Čiže asi hrať zápornú postavu by som označil za slabú stránku, keďže neviem, ako by som to zahral. O&nbsp;silných stránkach mi príde ešte skoro hovoriť. (Úsmev.)

Čo je tvoj herecký sen alebo méta, ktorú túžiš dosiahnuť?

Chcel by som udržať rodinnú tradíciu a&nbsp;zahrať si Tisa, keď budem starší, samozrejme. Hral ho dedko, neskôr ho zdedil otec. Nepovedal by som, že je to méta, ale skôr cieľ. Keď som bol malý, túžil som si zahrať hlavnú postavu a&nbsp;to sa mi splnilo v&nbsp;rámci Rukojemníka. Takže momentálny sen je zdediť Tisa. Myslím si, že by to bolo zaujímavé, že tri generácie Labudovcov hrali túto dramatickú postavu.

Už nebývaš s&nbsp;rodičmi. To nie je úplne časté medzi tvojimi rovesníkmi. Aké je to žiť sám? Nechýba ti domáce jedlo alebo opratie či ožehlenie vecí od mamy?

Mám 21 rokov a&nbsp;cítil som, že by som sa už mal osamostatniť. Na staranie sa o&nbsp;domácnosť si človek musí zvyknúť a&nbsp;prispôsobiť sa. Kuchyňa mi asi chýba, ale sem-‑tam odbehnem k&nbsp;rodičom.

Herectvo je tvoja vášeň, ale čomu sa venuje Richard Labuda vo voľnom čase?

Teraz reálne skoro ničomu. (Smiech.) Som stále v&nbsp;škole, štúdium je veľmi intenzívne. Ale ak si nájdem voľný čas, chodím cvičiť. Schudol som asi 12 kg za posledné obdobie. Snažím sa veľa športovať a&nbsp;trávim čas s&nbsp;kamarátmi.

DOTERAZ NEZVEREJNENÉ FOTKY  Z RODINNÉHO ALBUMU LABUDOVCOV NÁJDETE V GALÉRII

Vnuk LABUDU (†73) ide v šľapajách slávneho dedka: Ako zvláda reči o protekcii a o tomto sníva!

Roman Wesserle

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Vnuk LABUDU (†73) ide v šľapajách slávneho dedka: Ako zvláda reči o protekcii a o tomto sníva!

Roman Wesserle

Súvisiace články

Katka Feldeková zažila najhoršie a najdepresívnejšie sviatky vôbec: Veľký strach o rodičov!

Ako získala Renáta VINCZEOVÁ významnú pozíciu v evanjelickej cirkvi? Posolstvo od Vinczeho mamy

Peter STAŠÁK spomína na legendárneho KRAJÍČKA (†57): Toto spolu zažili a spája ich...!

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás