Vláda už dokonca schválila definíciu energetickej chudoby. Nič také sme tu doteraz nemali.

Je dobré ľuďom pomáhať, aj s energiami. Vláda však ešte vlani urobila opatrenia, že ceny energií vzhľadom na to, čo sa deje na svetových trhoch, takmer vôbec nestúpnu. Teda ceny plynu a elektriny by nikoho nemali uvrhnúť do chudoby.

Ceny pre domácnosti stúpnu len nepatrne, vláda zastropovala ceny aj pre malých podnikateľov a ostatné organizácie. V Európe je to najštedrejší prístup štátu. Mnohí odborníci ho kritizujú aj preto, že štátna kasa nie je bez dna.

Blížia sa voľby, preto podľa mňa tento postup vlády. Ľudia boli pripravení na určitý rast cien energií, dokonca aj mňa sa pýtali, aké to budú sumy. Odhadoval som, že s lacnou elektrinou od Slovenských elektrární by si bežná domácnosť, ktorá doteraz platila mesačne 30 eur za elektrinu, priplatila asi o pätnásť eur viac. Nebol by to prudký nárast a treba mať na zreteli, že aj platy pôjdu trochu hore. Ľudia by síce pocítili, že je kríza, ale treba si uvedomiť, že pre vojnu na Ukrajine nežijeme v normálnej dobe. Zatiaľ sa to síce veľmi neprejavuje v našom súkromnom živote, ale svet sa zmenil, sú tu časy, aké sme ešte nezažili.

Vláda spôsobila, že ceny energií nestúpnu takmer vôbec. Lenže plynu máme málo, vplýva to aj na výrobu elektrickej energie. Pri tomto nedostatku, keďže nemáme veľa iných lacných zdrojov, nám neostáva nič iné, iba šetriť. Vláda však akoby ľuďom povedala – môžete páliť, koľko chcete. Ako jediné však dnes môžu šetriť práve domácnosti. Podnikatelia a podnikateľky už majú napnuté rozpočty, a tak dlhodobo šetria aj na energiách. V priemysle sa ušetrilo v podstate len na úkor odstavených fabrík. Ľudia prišli o prácu. Mnohí z nich si určite pomyslia, že by si radšej priplatili mesačne tých pätnásť eur, len aby boli ďalej zamestnaní. Od vlády by bolo racionálnejšie, keby podporila radšej tých, ktorí, obrazne povedané, vyrábajú chlieb, teda firmy a podnikateľov.

Lenže ľudia neradi počúvajú, že majú niečo obetovať, šetriť.

Dlhé obdobie nám bolo dobre. Naposledy sme v Európe mali balkánsku vojnu, iba nepatrne sa nás dotkla vojna v Sýrii a následná utečenecká kríza. Spohodlneli sme, poklesla odolnosť spoločnosti. Prejavuje sa to v tom, že ľudia sa v podvedomí bránia ťažkému údelu, napríklad uskromniť sa, pomôcť niekomu. Nie sme silní a pevní. Samozrejme, je tu veľa výnimočných ľudí, ktorí to cítia inak. Vďaka za to, že sú a že nám ukazujú, že sa dá uskromniť, rozdeliť sa. Keď touto dobou prejdeme poctivo a so vztýčenou hlavou a nepokoríme sa pred niekým pre niečo, napríklad pre plyn, tak akoby spevnieme. Pevnosť dáva ľuďom istotu až nadhľad v zmysle: nerozumiem, prečo tam lietajú bomby, ale som vnútorne pevný a dokážem sa na to pozrieť z nadhľadu bez toho, aby ma to zomlelo.

A to sme tu mali hlasy, že z morálneho hľadiska sme sa mali ešte na začiatku vojny odpojiť od ruských surovín.

Ja som sa k nim pridal. Keď sused napadne iného suseda, môžete ich ohradiť alebo zasiahnuť. Nechcem povedať, že vojenskou silou, ale mali sme hneď stopnúť aspoň dodávku ropy, pretože od plynu sme boli bytostne závislí. Pokiaľ by sme to urobili razantne, v Rusku by sa možno niečo prudko zmenilo, videli by, že Západ je rozhodný. Keď razantne dáte najavo, že tadiaľ cesta nevedie, otvorí to nové možnosti riešenia problému. Mám tým na mysli aj vytvorenie priestoru na diplomatické rokovania. Európa by svetu ukázala, že je jednotná a silná. Nakoniec sa však rozhodla, že pôjde pomalšou cestou, aby sme tak veľmi neutrpeli. Lenže aj tak sme mali najvyššie ceny na svete. Amerika zarábala na LNG plyne, Ázia profituje z lacnej ruskej ropy, ktorú dostáva pod cenu, Ukrajina zarábala na tranzite a Rusko na zemnom plyne aj rope. Obrovský paradox je, že hoci Rusko dodáva do Európy iba zlomok plynu v porovnaní s minulosťou, pri vysokých cenách na ňom zarába viac, ako keď ho dodávalo naplno.

Viete načrtnúť, čo by sa dialo v Európe, keby sme išli razantnou cestou?

Museli by sme prejsť na prídelový systém. Na čerpacích staniciach by sme nemohli doplna tankovať, regulovalo by sa kúrenie, obchodné centrá by sme nemali vykúrené. Nesvietilo by sa po uliciach, Vianoce by neboli vysvietené. Ale dali by sme Rusku najavo, že nestrpíme to, čo robí, pretože už dávno nie sme v dobe vojenských výprav.

Rozhovor pokračuje na nasledujúcej strane