Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Okrem toho, že ste odborník na energie, zaujímavý je aj váš životný

príbeh. V&nbsp;zrelom veku ste vyštudovali ďalšiu vysokú školu. Na jednej strane ste energetický analytik, pôsobíte však aj ako psychológ. Splnil som si dávny sen. Objavila sa príležitosť, tak som sa jej chopil a&nbsp;pevne som sa jej držal. Vo veku 50 rokov som začal študovať na vysokej škole. Bakalárske štúdium, štyri roky, som absolvoval externe. Dvojročné magisterské štúdium som už navštevoval dennou formou.

FOTOGRAFIE K ROZHOVORU NÁJDETE V GALÉRII 

Aké to bolo sedieť v&nbsp;laviciach s&nbsp;rovesníkmi a&nbsp;rovesníčkami vašich detí?

Bolo to zvláštne, ale šiel som za svojím cieľom. Je pravda, že niekedy som si pripadal ako exot (Smiech.), keď som sedel v&nbsp;lavici s&nbsp;dvadsiatnikmi a&nbsp;dvadsiatničkami a&nbsp;prednášal nám človek, ktorý mal o&nbsp;dvadsať rokov menej ako ja. Ale na druhej strane, nebol som tam sám v&nbsp;zrelom veku. V&nbsp;krúžku nás bolo šestnásť, polovica boli už takisto zamestnaní ľudia, ktorí si dorábali špecializáciu.

Ako energetický analytik robím analýzy, radím firmám pri nákupe energií. Polovicu týždňa sa venujem práve tomu. Vo štvrtok poskytujem svojim klientom a&nbsp;klientkam osobné poradenstvo, je ich spolu jedenásť. Jeden z&nbsp;nich teraz odriekol stretnutie, preto môžeme realizovať tento rozhovor. V&nbsp;utorok poskytujem poradenstvo väčšinou online klientkam, ktoré žijú v&nbsp;zahraničí. Postupne by som rád úplne vykonával len prácu psychológa, preto už zvažujem vstup do nových projektov.

Túto prácu však budete vykonávať vzhľadom na váš vek na sklonku produktívneho života.

A&nbsp;práve to je výhoda. Pri psychoterapii sa pracuje s&nbsp;ľuďmi, ide o&nbsp;komunikáciu a&nbsp;vzťahy a&nbsp;to sa dá rozvíjať, kým človeku slúži hlava. Čím bude v&nbsp;zrelšom veku, tým kvalitnejšie bude vedieť komunikovať s&nbsp;klientmi a&nbsp;klientkami. Bude schopný vytvoriť s&nbsp;nimi kvalitnejší vzťah a&nbsp;práve ten lieči.

Teraz sa vás opýtam ako energetika aj ako psychológa. Ako reagujú ľudia na infláciu, ktorá sa dotýka každej sféry nášho života?

O&nbsp;zvyšovaní cien sa dlho rozprávalo, ľudia to sledovali v&nbsp;obchodoch, takže to na nás doliehalo postupne. Preto sa nedá hovoriť o&nbsp;veľkej panike a&nbsp;strachu, ale skôr o&nbsp;nepokoji a&nbsp;pocite, že sa nám bude žiť ťažšie. Keď sa v&nbsp;energetike rozprávam so svojimi kolegami a&nbsp;kolegyňami, hovoria mi –&nbsp;o chvíľu k&nbsp;tebe budeme chodiť všetci.

<strong>Rozhovor pokračuje na nasledujúcej strane </strong>

Vláda už dokonca schválila definíciu energetickej chudoby. Nič také sme tu doteraz nemali.

Je dobré ľuďom pomáhať, aj s&nbsp;energiami. Vláda však ešte vlani urobila opatrenia, že ceny energií vzhľadom na to, čo sa deje na svetových trhoch, takmer vôbec nestúpnu. Teda ceny plynu a&nbsp;elektriny by nikoho nemali uvrhnúť do chudoby.

Ceny pre domácnosti stúpnu len nepatrne, vláda zastropovala ceny aj pre malých podnikateľov a&nbsp;ostatné organizácie. V&nbsp;Európe je to najštedrejší prístup štátu. Mnohí odborníci ho kritizujú aj preto, že štátna kasa nie je bez dna.

Blížia sa voľby, preto podľa mňa tento postup vlády. Ľudia boli pripravení na určitý rast cien energií, dokonca aj mňa sa pýtali, aké to budú sumy. Odhadoval som, že s&nbsp;lacnou elektrinou od Slovenských elektrární by si bežná domácnosť, ktorá doteraz platila mesačne 30&nbsp;eur za elektrinu, priplatila asi o&nbsp;pätnásť eur viac. Nebol by to prudký nárast a&nbsp;treba mať na zreteli, že aj platy pôjdu trochu hore. Ľudia by síce pocítili, že je kríza, ale treba si uvedomiť, že pre vojnu na Ukrajine nežijeme v&nbsp;normálnej dobe. Zatiaľ sa to síce veľmi neprejavuje v&nbsp;našom súkromnom živote, ale svet sa zmenil, sú tu časy, aké sme ešte nezažili.

Vláda spôsobila, že ceny energií nestúpnu takmer vôbec. Lenže plynu máme málo, vplýva to aj na výrobu elektrickej energie. Pri tomto nedostatku, keďže nemáme veľa iných lacných zdrojov, nám neostáva nič iné, iba šetriť. Vláda však akoby ľuďom povedala –&nbsp;môžete páliť, koľko chcete. Ako jediné však dnes môžu šetriť práve domácnosti. Podnikatelia a&nbsp;podnikateľky už majú napnuté rozpočty, a&nbsp;tak dlhodobo šetria aj na energiách. V&nbsp;priemysle sa ušetrilo v&nbsp;podstate len na úkor odstavených fabrík. Ľudia prišli o&nbsp;prácu. Mnohí z&nbsp;nich si určite pomyslia, že by si radšej priplatili mesačne tých pätnásť eur, len aby boli ďalej zamestnaní. Od vlády by bolo racionálnejšie, keby podporila radšej tých, ktorí, obrazne povedané, vyrábajú chlieb, teda firmy a&nbsp;podnikateľov.

Lenže ľudia neradi počúvajú, že majú niečo obetovať, šetriť.

Dlhé obdobie nám bolo dobre. Naposledy sme v&nbsp;Európe mali balkánsku vojnu, iba nepatrne sa nás dotkla vojna v&nbsp;Sýrii a&nbsp;následná utečenecká kríza. Spohodlneli sme, poklesla odolnosť spoločnosti. Prejavuje sa to v&nbsp;tom, že ľudia sa v&nbsp;podvedomí bránia ťažkému údelu, napríklad uskromniť sa, pomôcť niekomu. Nie sme silní a&nbsp;pevní. Samozrejme, je tu veľa výnimočných ľudí, ktorí to cítia inak. Vďaka za to, že sú a&nbsp;že nám ukazujú, že sa dá uskromniť, rozdeliť sa. Keď touto dobou prejdeme poctivo a&nbsp;so vztýčenou hlavou a&nbsp;nepokoríme sa pred niekým pre niečo, napríklad pre plyn, tak akoby spevnieme. Pevnosť dáva ľuďom istotu až nadhľad v&nbsp;zmysle: nerozumiem, prečo tam lietajú bomby, ale som vnútorne pevný a&nbsp;dokážem sa na to pozrieť z&nbsp;nadhľadu bez toho, aby ma to zomlelo.

A&nbsp;to sme tu mali hlasy, že z&nbsp;morálneho hľadiska sme sa mali ešte na začiatku vojny odpojiť od ruských surovín.

Ja som sa k&nbsp;nim pridal. Keď sused napadne iného suseda, môžete ich ohradiť alebo zasiahnuť. Nechcem povedať, že vojenskou silou, ale mali sme hneď stopnúť aspoň dodávku ropy, pretože od plynu sme boli bytostne závislí. Pokiaľ by sme to urobili razantne, v&nbsp;Rusku by sa možno niečo prudko zmenilo, videli by, že Západ je rozhodný. Keď razantne dáte najavo, že tadiaľ cesta nevedie, otvorí to nové možnosti riešenia problému. Mám tým na mysli aj vytvorenie priestoru na diplomatické rokovania. Európa by svetu ukázala, že je jednotná a&nbsp;silná. Nakoniec sa však rozhodla, že pôjde pomalšou cestou, aby sme tak veľmi neutrpeli. Lenže aj tak sme mali najvyššie ceny na svete. Amerika zarábala na LNG plyne, Ázia profituje z&nbsp;lacnej ruskej ropy, ktorú dostáva pod cenu, Ukrajina zarábala na tranzite a&nbsp;Rusko na zemnom plyne aj rope. Obrovský paradox je, že hoci Rusko dodáva do Európy iba zlomok plynu v&nbsp;porovnaní s&nbsp;minulosťou, pri vysokých cenách na ňom zarába viac, ako keď ho dodávalo naplno.

Viete načrtnúť, čo by sa dialo v&nbsp;Európe, keby sme išli razantnou cestou?

Museli by sme prejsť na prídelový systém. Na čerpacích staniciach by sme nemohli doplna tankovať, regulovalo by sa kúrenie, obchodné centrá by sme nemali vykúrené. Nesvietilo by sa po uliciach, Vianoce by neboli vysvietené. Ale dali by sme Rusku najavo, že nestrpíme to, čo robí, pretože už dávno nie sme v&nbsp;dobe vojenských výprav.

Táto zima je teda zabezpečená, vláda regulovala ceny energií. Rusku sme za plyn platili v&nbsp;rubľoch, ako si to žiadalo. Ale čo ďalšia zima?

Európa sa skonsolidovala, ušetrili sme na spotrebe plynu, dokázali sme si zadovážiť dostatok skvapalneného plynu. Situácia teda na prvý pohľad nie je hrozivá, ale nie je ani ružová. Môže prísť horúce leto, vtedy klimatizácie idú naplno. Nefúka vietor, veterné elektrárne nedodajú žiadnu energiu. Keď je sucho, ani vodné elektrárne nedokážu vyrobiť dostatok elektrickej energie. Ostávajú jadrové elektrárne, ale tie sa odstavujú, podobne ako uhoľné. Potom sú tu paroplynové elektrárne. Tie však potrebujú vyššie ceny elektrickej energie, aby sa im vyplatilo spaľovať drahý plyn. Ale leto môže byť aj studené a&nbsp;daždivé, to zase nastane iná situácia. Riziko nám hrozí vtedy, ak Čína, Japonsko, Južná Kórea budú potrebovať plyn. A&nbsp;tieto krajiny sú schopné preplatiť Európu. Treba rátať s&nbsp;napätím a&nbsp;rizikom, prináša to rizikové prirážky. Prirážka znamená vyššiu cenu.

Vlani sme v&nbsp;časopise Život uverejnili rozhovor s&nbsp;vtedajším ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom. Ten by radšej než odstávku ruského plynu privítal, keby Európska únia zastavila alebo obmedzila obchod s&nbsp;emisnými kvótami.

Máme teplé zimy a&nbsp;horúce letá, pretože spaľujeme veľa uhľovodíkov. Z&nbsp;tohto dôvodu Európska komisia prišla so systémom emisných kvót. Lenže okolitý svet sa nespráva rovnako. Čo sa tu ušetrí, na druhej strane sveta sa vypustí. Príkladom je hlinikáreň Slovalco, ktorá zaviedla ekologickú výrobu, lenže odrážalo sa to na cene, nedokázala konkurovať čínskemu hliníku, pri ktorom sa však vypustí oveľa viac emisií. Európa preto po novom zaťažuje emisným clom tovar, ktorý k&nbsp;nám prúdi zo sveta. Emisné kvóty tvoria štvrtinu ceny elektrickej energie. Na druhej strane, naše podniky majú tieto povolenky zadarmo za to, že podporujú ekologickú činnosť. Môžu s&nbsp;nimi obchodovať a&nbsp;peniaze investovať do ekologických projektov. Zastavením obchodu s&nbsp;emisnými kvótami by o&nbsp;to prišli. Preto nemám rovnaký názor ako pán Sulík.

Vlani v&nbsp;auguste cena elektrickej energie tak prudko stúpla, že to vyvolalo takmer paniku, potom zase klesla. Mohla za to situácia na burze.

Burza, to je pomerne komplikovaný systém. Všetky obchody sú poistené peniazmi, ktoré tam účastníci vkladajú, ide o&nbsp;maržový vklad. Lenže tieto peniaze nie sú konštantné. Menia sa každý deň v&nbsp;závislosti od ceny. Turbína v&nbsp;plynovode Nord Stream sa zatvárala kvôli údržbe, nastala panika, že je to navždy, ceny išli hore. Burza pýtala viac peňazí, lenže nie všetci účastníci ich mali. Preto niektorí zatvárali svoje pozície, to spustilo dopyt a&nbsp;cena stúpla ešte viac.

Politici môžu regulovať pohyby na burze, uplatňovať prísnejšie limity. Môžu od všetkých výrobcov inkasovať ich zárobky nad určitú úroveň. Je otázka, do akej miery a&nbsp;či vôbec je to dobré. Nazdávam sa, že o&nbsp;niekoľko mesiacov príde takzvané poučenie z&nbsp;krízového vývoja. Všetci si totiž uvedomili, že elektrická energia nie je bežná komodita, nedokážeme ju skladovať ako plyn. Tým, že je špecifická, voľný trh pre ňu nie je úplne vhodný. Podľa mňa sa objavia politické názory, ktoré budú aj exotické. Trh bude regulovanejší, aby nedochádzalo k&nbsp;cenovom špičkám.

Podľa toho, čo sledujem na sociálnych sieťach, vaše názory sa iste stretávajú s&nbsp;nevôľou ľudí. Na Slovensku ľudia nechcú počuť, že sme v&nbsp;porovnaní so svetom vcelku bohatí, nehladujeme, sme v&nbsp;teple, že máme byť solidárni s&nbsp;Ukrajinou, šetriť a&nbsp;podobne.

Venujem sa odborným veciam, preto nemám čas sledovať sociál­ne siete. Vlastne ani neviem, čo sa tam píše. Mám preto ľahkú dušu. Keď človeka niečo ohrozuje a&nbsp;nepozná to, musí si nájsť nejaké vysvetlenie. Inak vznikajú úzkosti a&nbsp;človek uteká, ani nevie pred čím. Bohužiaľ, konšpiračné teórie znejú ľúbivo, na prvý pohľad vyriešia neznalosť ľudí, preto sa ich niektorí tak rýchlo chopia. Preto príspevky na sociálnych sieťach sú také, aké sú. 