Jana Homolová

<h3>Keď sme spolu v&nbsp;minulosti robili rozhovor týkajúci sa Vianoc, boli ste ešte slobodná, bezdetná a&nbsp;sviatky ste až tak neprežívali. Pociťujete v&nbsp;tomto smere zmenu s&nbsp;príchodom detí do vášho života?</h3>
<p>Jednoznačne áno, moji chlapci sa veľmi tešia na všetky vianočné podnety od vianočného stromčeka, adventného venca po rôzne ozdoby. Už niekoľko týždňov vopred usilovne vyrábajú papierové ozdoby na stromček. Napríklad tento rok spravili vianočný veniec na dvere. Obaja sa naozaj intenzívne zúčastňujú na všetkých prípravách. Tešia sa aj na pečenie. Chystám už pre nich cesto na vianočné pečivo. Zatiaľ vymýšľam, aké bude. Skoro všetci sme doma bezlepkoví. Z&nbsp;bezlepkového cesta nie je jednoduché niečo vyrobiť, preto stále hľadám nové a&nbsp;nové recepty. Nie všetky recepty na internete sú totiž o. k. Aj minulý rok na Vianoce som skúšala niečo upiecť, ale až tak sa to nepodarilo. Teraz mám v&nbsp;rukáve jeden nový recept a&nbsp;pevne verím, že vyjde.</p>
<h3>Takže deti sú zručné a&nbsp;rady pomáhajú.</h3>
<p>Áno, chlapci sú naozaj zruční. Vo všeobecnosti so mnou napríklad radi pripravujú jedlo. Snažím sa ich zapájať do všetkých aktivít v&nbsp;rámci fungovania našej domácnosti, aby to raz boli chlapi do koča aj do voza. (Smiech.)</p>
<h3>Ich budúce manželky budú veľmi šťastné, keď im budú so všetkým pomáhať.</h3>
<p>V&nbsp;to dúfam. (Smiech.) Aj keď to s&nbsp;nimi nie je niekedy vôbec jednoduché.</p>
<h3>To si viem predstaviť. Určite majú obrovské množstvo energie.</h3>
<p>Áno, presne tak. Je to naozaj neustály tok vysokého prísunu energie, a&nbsp;pokiaľ sa táto energia neminie – aj keď mám pocit, že je nekonečná –, stále sú v&nbsp;pohybe a&nbsp;niečo vymýšľajú. Práve preto sa im snažím nájsť rôzne aktivity, pri ktorých si môžu energiu vybiť.</p>
<h3>Aké to bolo u&nbsp;vás doma počas predošlých lockdownov, keď boli všetky školské zariadenia zatvorené?</h3>
<p>Bolo to náročné, lebo predsa len, pandémia sa začala takmer pred dvomi rokmi, a&nbsp;to boli ešte maličkí. Ale keď hodnotím situáciu teraz, je to podstatne lepšie. Starší Marko má šesť a&nbsp;Maxík štyri roky a&nbsp;už sú to „parťáci“, hoci keď sú ticho, viem, že sa dejú nekalé veci, čiže musím byť v&nbsp;strehu. (Smiech.) Teraz máme u&nbsp;nás doma takú novinku. Na vrchnom poschodí, kde majú izby, je taký medzipriestor alebo chodbička a&nbsp;tam si pravidelne majstrujú bunkre. Aby si však tieto bunkre postavili, rozbombardujú celý dom. Nanosia si tam rôzne kusy nábytku, jedlo a tak ďalej.</p>
<p>Skrátka, oni majú super zábavu a&nbsp;ja ich v&nbsp;tom aj podporujem, lebo si hľadajú svoj úkryt, vlastný priestor, čo je perfektné, až na to, že ma ich aktivita stojí potom jeden deň upratovania. (Smiech.) Na jednej strane mi to stojí za to, lebo sa takto vedia spolu zahrať aj tri hodiny, ale potom si to vynahradím celodenným upratovaním. Tým chcem povedať, že už majú obdobia, že sa spolu vedia hrať. Medzi nimi nie je veľký vekový rozdiel. Sú to dva roky, takže majú aj viaceré spoločné témy, vedia sa navzájom motivovať, menší vekový rozdiel má viacero výhod. Ale aby to nevyzeralo len ideálne, aj u&nbsp;nás sú občas také dni, keď sa vedia skoro zabiť. (Smiech.)</p>
<p><strong>Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Vrátim sa k&nbsp;Vianociam. Tie sú pre vás výnimočné aj z&nbsp;iného dôvodu.</h3>
<p>Áno, mladší Maxík má presne na Vianoce narodeniny. Narodil sa presne na Štedrý večer, čo mi je aj trošku ľúto, lebo pre Vianoce veľkolepú narodeninovú oslavu nikdy nezažije. Práve preto sme to doma vymysleli tak, že sme spojili Maxíkovu oslavu menín s&nbsp;Markovými októbrovými narodeninami. Takže oslavu mávajú naraz, aj keď teraz sa pre pandémiu žiadna nekonala. Keď sa život vráti do normálnych koľají, plánujeme oba ich sviatky spojiť. Maxík býva smutný z&nbsp;toho, že jeho narodeniny vyšli presne na Vianoce, preto sa mu to aspoň takýmto spôsobom budem snažiť vždy vynahradiť.</p>
<h3>Ale mať doma vianočné dieťa je pekné, symbolické.</h3>
<p>Je to síce symbolické, ale vraj to nie je veľmi šťastný dátum. Aspoň to tvrdia všetky spirituálne a&nbsp;ezoterické panie, tak uvidíme, čo nám osud prinesie. Ale určite sa na tieto tvrdenia nijako nefixujem.</p>
<h3>Spomenuli ste, že s&nbsp;pečením to nemáte jednoduché. Ako u&nbsp;vás vyzerá štedrá večera? Sú nejaké zvyky, ktoré ste si spolu s&nbsp;manželom zo svojich rodín priniesli do spoločnej domácnosti?</h3>
<p>Aj Martin (31), aj ja sme si v&nbsp;podstate priniesli rovnaké jedlá a&nbsp;tradície. Na stole máme klasicky rybu, šalát, kapustnicu. Deti doteraz kapustnicu nejedli. Milujú mäsový vývar a&nbsp;my dospelí máme kapustnicu. Mladší Maxík je už teraz chuťovo trošku inak nastavený a&nbsp;hovorí, že tento rok chce kapustnicu určite ochutnať a&nbsp;teší sa na ňu. Som zvedavá, či to tak na­ozaj bude. (Smiech.) A&nbsp;robíme dva druhy šalátu. Jeden je bez škrobu, teda bez zemiakov, taký špeciálny, a&nbsp;druhý je klasický zemiakový.</p>
<p>Tieto dva robím preto, lebo starší Marko má trošku problém s&nbsp;trávením. Škroby nevie stráviť, preto máva špeciálny šalát, ktorý si zas dám aj ja, lebo je omnoho ľahší než klasický. Viem, že na Vianoce by sme sa nemali obmedzovať, ale občas zvažujem, či si užijem jeden deň a&nbsp;potom budem mať veľkú ťažobu v&nbsp;bruchu alebo si dám na večeru niečo, čo mi ublíži menej, navyše je to rovnako chutné a&nbsp;nebude mi z&nbsp;toho ťažko, a&nbsp;práve preto volím radšej druhú možnosť.</p>

<h3>Sú súčasťou večere nejaké tradície? Orechy hádzané do kútov, prekrajovanie jablka, šupiny z&nbsp;kapra...</h3>
<p>Moja mama hádzala orechy do kútov, ale ja som od tejto tradície upustila, lebo viem, čo by u nás doma nastalo. Moje deti by sa toho okamžite chytili a už by ich nikto nezastavil. Zrejme by sme orechy zbierali po celom dome. (Smiech.) Ale pod taniere schovávame šupiny z ryby aj peniaze. Takisto prepolíme jabĺčko, aby sme vedeli, či sme zdraví, teda či tam je hviezdička alebo nejaký <em>„patvar“</em>. Samozrejme, máme ešte oblátky, cesnak, med, pomodlíme sa a to je asi všetko. A ešte po večeri máme zaužívané, že neodpratávame riad. Jedlo, samozrejme, schováme, ale riad odpraceme až ráno.</p>
<h3>Čo sa týka darčekov, máte štedré Vianoce alebo to s&nbsp;nákupmi nepreháňate?</h3>
<p>Obaja chlapci už ako-tak vedia písať, takže napísali list Ježiškovi. S&nbsp;mladším synom teraz fičíme na Hobitovi a&nbsp;Pánovi prsteňov. Čítame knihy, počúvame audionahrávky a&nbsp;jemu sa to veľmi páči. Skúšala som už aj Harryho Pottera, ale ten ho nechytil tak ako knižky od J. R. R. Tolkiena. Veľmi sa mu to páči a&nbsp;do listu Ježiškovi napísal, že by chcel puzdro na meč, ktorý bude nosiť vzadu na chrbte ako Thorin, kráľ trpaslíkov.</p>
<p>Zohnať ho bude asi problém, ale obaja aj s&nbsp;Markom si zažiadali v&nbsp;podstate skromné darčeky, nič okázalé. (Smiech.) Na Vianociach sa u&nbsp;nás vždy podieľajú aj ďalší členovia rodiny. My si teda darčeky pre deti medzi sebou podelíme tak, aby od každého dostali niečo a&nbsp;nemali pod stromčekom obrovské množstvá zbytočností. Myslím, že takto je to lepšie. Nesúhlasím s&nbsp;tým, aby boli deti nonstop zavalené darčekmi a&nbsp;stále sa im niečo nakupovalo.</p>
<p><strong>Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Trávite počas Vianoc čas aj s televíziou? Ktoré rozprávky sledujete spolu s&nbsp;deťmi?</h3>
<p>Milujem rozprávky ako Mrázik, Perinbaba a&nbsp;všetky rozprávky, ktoré fungovali aj za môjho detstva. Samozrejme, deťom to púšťam a&nbsp;takisto na tom fičia. Milujú Perinbabu. To sú <em>„kultovky“</em>, verím, že prežijú ešte roky, lebo stále majú čo povedať každej generácii. Závisí však, ako k&nbsp;tomu pristupujú rodičia. Ak deti k&nbsp;tomu vedú, potom aj tieto klasické rozprávky majú u&nbsp;detí úspech. Tým, že dnes je digitálna doba a&nbsp;deti sú často pri rôznych počítačových hrách, pomaly sa z&nbsp;ich vnímania začínajú vytrácať klasické príbehy, v&nbsp;ktorých dobro víťazí nad zlom. Myslím, že aj cez takého rozprávky môžeme deťom ukazovať, ako fungujú city a&nbsp;medziľudské vzťahy.</p>
<h3>Na Štedrý večer Jednotka odvysiela rozprávku Ako si nezobrať princeznú, ktorá vznikla v&nbsp;spolupráci s&nbsp;Českou televíziou. Zahrali ste si v&nbsp;nej aj vy. Ani táto rozprávka nebude chýbať na zozname a&nbsp;pozriete si ju spolu s&nbsp;deťmi?</h3>
<p>Ak to stihneme, pozrieme si ju. V&nbsp;najbližších dňoch sa chystám samu seba predabovať do slovenčiny, čo bude veľmi vtipné. Zahrala som si tam mamu princeznej, kráľovnú Máriu, ale nemala som tam veľký zástoj.</p>

<h3>Je to vaša prvá televízna rozprávka? Mám pocit, že som vás v&nbsp;žiadnej inej nezaregistrovala, ale možno sa mýlim.</h3>
<p>Úprimne poviem, že ani ja si to celkom nepamätám, možno v&nbsp;nejakých dávnych dobách, keď som bola študentka, som nejakú menšiu úlohu v&nbsp;rozprávke mohla hrať, ale takisto si myslím, že skôr nie ako áno. Táto rozprávka je trošku komplikovanejšia, pretože sa v&nbsp;nej bude riešiť téma cestovania v&nbsp;čase. To je dosť odvážne popri rôznych veľkolepých produkciách, ako je Harry Potter a&nbsp;podobne. Sama som zvedavá, ako to malé deti osloví. Za mňa to bola príjemná pracovná skúsenosť po boku významných českých hereckých osobností. Za slovenskú stranu si tam spolu so mnou zahrali Ady Hajdu (58) a&nbsp;Ľuboš Kostelný (40). Nakrúcali sme to na hrade Frýd­lant v&nbsp;severných Čechách a&nbsp;na hrade Pernštejn pri Brne. Nakrúcalo sa to vo veľmi peknom historickom prostredí. Dokonca som sedela v&nbsp;koči a&nbsp;kone ma ťahali do kopca cez hradnú bránu. Bolo to veľmi zaujímavé. Naozaj príjemná skúsenosť.</p>
<h3>Koniec roka ste aj pre prácu v&nbsp;divadle mávali vždy hektický. Teraz sa však opäť nehrá.</h3>
<p>Áno, ale ja som vo všeobecnosti v&nbsp;divadle dosť dlho nehrala. Po polroku pri prvom dieťati som síce nastúpila do divadla, ale hrala som predstavenia, ktoré som mala v repertoári. Potom som veľmi dlho neskúšala žiaden nový titul. Keď prišla korona, mala som v&nbsp;úmysle nenastúpiť do divadla. Plánovala som byť doma, ale aj v&nbsp;súvislosti s&nbsp;pandémiou som si uvedomila, že nejaká tá finančná stabilita by bola dobrá, tak som rozhodnutie zmenila a&nbsp;do Divadla Andreja Bagara v&nbsp;Nitre som nastúpila. Dokonca sme naskúšali predstavenie na témy, ktoré sú momentálne aktuálne. Ide o&nbsp;divadelnú adaptáciu krátkych grotesiek známeho maďarského autora Istvána Örkénya. Spracoval to jeden herec z&nbsp;nášho divadla a&nbsp;spojil to do príbehu, ktorý reaguje na udalosti posledných mesiacov. Premiéra mala byť koncom novembra, ale zrušila sa, čo je škoda.</p>
<p>Nehovoriac o&nbsp;tom, že všetci, ktorí sme sa na tom podieľali, sme posledné týždne trávili čas v&nbsp;divadle. Mali sme len ne­oficiálnu premiéru. Predstavenie sa nakrútilo na kameru, a&nbsp;keď sa pre verejnosť znova otvoria divadlá, budeme mať opäť generálky a&nbsp;prebehne aj oficiálna premiéra. Pre toto predstavenie som bola posledné obdobie naozaj časovo vyťažená. Do toho, samozrejme, deti, domácnosť a&nbsp;príprava do divadla. Okrem toho som v&nbsp;divadle robila ešte jeden veľký záskok za kolegyňu, ktorá je momentálne na materskej dovolenke. Mala som toho neúrekom. A&nbsp;musím sa priznať, že je to pre mňa niečo nové. Nie veľa práce, tej som vždy mala veľa, ale skĺbiť to s&nbsp;rodinou je pre mňa nové.</p>
<p>Sú ľudia, ktorí o&nbsp;nás hercoch hovoria, že sme darmožráči… Za seba poviem, že herectvo je naozaj veľmi tvrdá práca, ktorá vyžaduje najmä systematickú prípravu, čo sa s&nbsp;rodinou trošku bije. Keď sa herec potrebuje učiť texty, jeho príprava sa obísť nedá, musí sa ich naučiť. Je pre mňa náročné len tak sa doma zatvoriť do izby, lebo nonstop za mnou prichádzajú deti buď s&nbsp;plačom, alebo s&nbsp;prosbou, že niečo chcú. Keď som sa napríklad pripravovala na televízne nakrúcanie, texty som sa učila, buď keď deti zaspali, alebo mali obdobia, keď sa budili o&nbsp;piatej alebo šiestej ráno, tak som si dala budík na tretiu ráno, aby som sa stihla pripraviť na natáčací deň. Samozrejme, teraz už sú väčší a&nbsp;je to lepšie. A&nbsp;odkedy ich mám, televíznej práce som nemala až tak veľa, že by som to nedokázala spojiť s&nbsp;rodinou. Všetko je teraz v&nbsp;súvislosti s&nbsp;rodinou pre mňa nové, iné.</p>
<p>Prácu sa snažím plánovať tak, aby som nemala výčitky, že sa deťom nevenujem. Občas mávam preto v&nbsp;sebe boj, lebo nie vždy sa ten čas dá spravodlivo vyvážiť. Napríklad keď sme teraz mali tesne pred generálkami samotný generálkový týždeň, musela som byť intenzívne naladená na predstavenie, aby som ho zvládla. V&nbsp;tomto smere mi so starostlivosťou o&nbsp;deti veľmi pomohol manžel. Musím ho na­ozaj pochváliť, lebo počas toho obdobia bol veľmi obetavý. Myslím, že takýmto spôsobom mi vrátil čas, keď som bola veľakrát doma s&nbsp;deťmi sama ja. Počas lockdownov napríklad nemohol skoro pol roka pre uzavreté hranice prísť domov z&nbsp;Poľska na Slovensko, no teraz sa o&nbsp;deti ukážkovo postaral. Moju prácu naozaj pochopí len máloktorý chlap. Samozrejme, aj my sme mali zo začiatku boje, ale potom si uvedomil, že najlepšie bude, keď sa bude deťom venovať on, a&nbsp;vo veľkej miere ma nahradil, za čo som mu veľmi vďačná.</p>