Keď sme spolu v minulosti robili rozhovor týkajúci sa Vianoc, boli ste ešte slobodná, bezdetná a sviatky ste až tak neprežívali. Pociťujete v tomto smere zmenu s príchodom detí do vášho života?

Jednoznačne áno, moji chlapci sa veľmi tešia na všetky vianočné podnety od vianočného stromčeka, adventného venca po rôzne ozdoby. Už niekoľko týždňov vopred usilovne vyrábajú papierové ozdoby na stromček. Napríklad tento rok spravili vianočný veniec na dvere. Obaja sa naozaj intenzívne zúčastňujú na všetkých prípravách. Tešia sa aj na pečenie. Chystám už pre nich cesto na vianočné pečivo. Zatiaľ vymýšľam, aké bude. Skoro všetci sme doma bezlepkoví. Z bezlepkového cesta nie je jednoduché niečo vyrobiť, preto stále hľadám nové a nové recepty. Nie všetky recepty na internete sú totiž o. k. Aj minulý rok na Vianoce som skúšala niečo upiecť, ale až tak sa to nepodarilo. Teraz mám v rukáve jeden nový recept a pevne verím, že vyjde.

Takže deti sú zručné a rady pomáhajú.

Áno, chlapci sú naozaj zruční. Vo všeobecnosti so mnou napríklad radi pripravujú jedlo. Snažím sa ich zapájať do všetkých aktivít v rámci fungovania našej domácnosti, aby to raz boli chlapi do koča aj do voza. (Smiech.)

Ich budúce manželky budú veľmi šťastné, keď im budú so všetkým pomáhať.

V to dúfam. (Smiech.) Aj keď to s nimi nie je niekedy vôbec jednoduché.

To si viem predstaviť. Určite majú obrovské množstvo energie.

Áno, presne tak. Je to naozaj neustály tok vysokého prísunu energie, a pokiaľ sa táto energia neminie – aj keď mám pocit, že je nekonečná –, stále sú v pohybe a niečo vymýšľajú. Práve preto sa im snažím nájsť rôzne aktivity, pri ktorých si môžu energiu vybiť.

Aké to bolo u vás doma počas predošlých lockdownov, keď boli všetky školské zariadenia zatvorené?

Bolo to náročné, lebo predsa len, pandémia sa začala takmer pred dvomi rokmi, a to boli ešte maličkí. Ale keď hodnotím situáciu teraz, je to podstatne lepšie. Starší Marko má šesť a Maxík štyri roky a už sú to „parťáci“, hoci keď sú ticho, viem, že sa dejú nekalé veci, čiže musím byť v strehu. (Smiech.) Teraz máme u nás doma takú novinku. Na vrchnom poschodí, kde majú izby, je taký medzipriestor alebo chodbička a tam si pravidelne majstrujú bunkre. Aby si však tieto bunkre postavili, rozbombardujú celý dom. Nanosia si tam rôzne kusy nábytku, jedlo a tak ďalej.

Skrátka, oni majú super zábavu a ja ich v tom aj podporujem, lebo si hľadajú svoj úkryt, vlastný priestor, čo je perfektné, až na to, že ma ich aktivita stojí potom jeden deň upratovania. (Smiech.) Na jednej strane mi to stojí za to, lebo sa takto vedia spolu zahrať aj tri hodiny, ale potom si to vynahradím celodenným upratovaním. Tým chcem povedať, že už majú obdobia, že sa spolu vedia hrať. Medzi nimi nie je veľký vekový rozdiel. Sú to dva roky, takže majú aj viaceré spoločné témy, vedia sa navzájom motivovať, menší vekový rozdiel má viacero výhod. Ale aby to nevyzeralo len ideálne, aj u nás sú občas také dni, keď sa vedia skoro zabiť. (Smiech.)

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...